Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

II.3: Bostonský maratón so slovenskou účasťou

Agnes Benna pochádza zo severného Slovenska. Prišla do Kanady pred vyše 40 rokmi. Je aktívnou členkou farského spoločenstva pri kostole sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Bola členkou speváckeho zboru, pomáha pri rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach, je jednou z hlavných organizátorok každoročného predvianočného predaja ručných prác a domáceho pečiva (známenho pod menom „Craft and Bake Sale”). Je tiež známa svojimi častými turistickými výletmi do prírody, entuziazmom a otvorenosťou pre všetko nové. Napriek tomu, že už prekročila 60-ku, pri výstupe na Grouse Mountain jej kondíciu závidia mnohí vekovo mladší.

Že však behá maratón? To som sa dozvedel iba nedávno. Poprosil som ju, či by sa s čitateľmi Slova nepodelila o svoje bežecké zážitky. Súhlasila a so svojím typickým úsmevom ma pozvala k nim, domov, kde spolu so svojim mužom Victorom pripravili stôl plný trofejí, ktoré Agnes vyhrala v rôznych bežeckých pretekoch.

“Tak toto je medajla za účasť v Bostonu”, začne svoju prezentáciu s najcennejšou trofejou, ktorú získala minulý rok v najstaršom a najznámejšom maratónskom behu v Bostone, USA, v ktorom sa stretajú bežci z celého sveta každoročne už od r. 1887.
“V akej vekovej kategórii si bežala?”
“61-65. Bostonský maratón je známy tým, že sa naň musíš kvalifikovať, to znamená, že musíš už predtým bežať maratón a dosiahnuť určitý čas. Pre moju vekovú kategóriu to bolo 4 hodiny 30 minút. Prebehla som Vancouverský maratón za 4:23 a v Kelowna za 4:20, tak som sa kvalifikovala.”
„A ako si skončila v Bostone 2008?“
„V mojej kategórii bolo 159 žien, skončila som 19-ta“, ukazuje na svoje meno na 19. priečke v oficiálnej publikácii z bostonského maratónu, kde publikujú prvých 25 bežcov z každej kategórie. “Z kanaďaniek som skončila štvrtá. “ “Bežali tam aj nejakí Slováci alebo Slovenky?”
“Neviem, možno som bola jedinou Slovenkou, hoci som bežala ako Kanaďanka”.

“Toto je zase medajla z vancouverského Sun Run, 10 km. Medajlu dostaneš iba keď vyhráš alebo prídeš na druhom, či treťom mieste. Táto medajla vyzerá strieborná, tak som asi skončila na druhom mieste. Bolo to v r. 2006 a pretekalo tam 619 žien.”

“Agnes, ty si bola niekedy profesionálna bežkyňa?”
“Nie ja som nikdy nebehala. Iba čo sme chodili hiking (horská turistika).
“Kedy si začala behať?”
“Keď som mala 60 rokov.”
“Naozaj?”
“Áno, nikdy predtým som nebehala. Zaplatila som členstvo v Running Room, kde chodím takmer 3 roky.”
“Ako často chodíš do Runnig Room?”
“3x do týždňa.”
“Koľko kilometrov nabeháte za týždeň?”
“V utorok a stredu sú krátke behy, 6 km a 10 km a nedele začíname s 10 km a zvyšujeme až do 32 km. Každý týždeň pridávame 3 km, 10, 13, 16, až do 32.”
“A to beháte celý rok?”
“Áno skoro celý rok, každý týždeň.”

“Agnes, obyčajne sa takéto otázky ženám nekladú, ale ja sa to dovolím opýtať, koľko máš rokov?”
“63.”
“A iba 3 roky beháš?”
“Áno.”
„Na koľkych maratónoch si sa doposiaľ zúčastnila?“
„Bežala som 4 maratóny, Vancouver, Victoria, Kelowna a Boston, 21 polmaratónov a viaceré iné preteky, Sun Run, Grouse Grind Race a tiež iné kratšie behy, na 5, 10, 15 km, organizované rôznymi dobročinnými organizáciami, kde všetky registračné poplatky idú napríklad pre diabetikov, telesne postinutých alebo pre výzkum rakoviny prsníkov. Tam sa môže zúčasniť každý. „

Po chvíľke zamyslenia Agnes pokračovala. „Minulý rok, 2 týždne po Bostonskom maratóne som bežala vancouverský polmaratón a skončila som prvá vo svojej vekovej kategorii. Tento rok tiež trénujem na Boston a tiež sa pokúsim bežať vancouverský polmaratón.“

Victor, Agnesin manžel, ktorý je pôvodom tiež Slovák, sa zapojil do nášho rozhovoru. „Niektorí ľudia sú bežeckí fanatici. Nechcem povedať že Agnes je fanatik, ale behá veľmi rada. No sú ľudia, ktorí bežia a bežia, 167 km, nie 20 dnes a 20 zajtra, ale 167 km v jednom kuse. Viete si to predstaviť?“

„Áno, ja behám veľmi rada. Si vonku, obdivuješ prírodu a môžeš to robiť kedykoľvek a sám. A čo k tomu potrebuješ? Nič, akurát dobrú športovú obuv.“
„Chodíš si niekedy do telocvične pobehať na tých mašinách s bežiacimi pásmi?“
„Nie, nikdy. To je boring (nudné). Načo byť zavretá vnútri, keď môžeš behať vonku, na čerstvom vzduchu? Vlastne, raz som musela chodiť na bežiace pasy, bola som na dovolenke, na lodi, na rieke Amazon a pripravovala som sa na vancouverský maratón. Vtedy som chodila behať do telocvične na lodi. Ale inak chodím behať iba von.“

„Kedy si prišla do Kanady?
„1968.“
„Ako si športovala na Slovensku?“
„Nič moc, turistika a bicyklovanie a trochu lyžovanie.“
„Zjazdovanie?“
„Nie, trochu na bežkách.“
„Chodíš na Slovensko?“
„Kedy som bola naposledy? Pred 2 rokmi? Pred 3?“
„Tam sú tiež maratóny. Napríklad košický Medzinárodný Maratón Mieru, v októbri. Je to známy maratón, s dlhou históriou. Pamätám sa naň ako malý chlapec. Mala by si tam ísť bežať ako Slovenka reprezentujúca Kanadu.“
„Problém je v tom, že by som chcela bežať New York, v novembri. A bežať dva maratóny v takom krátkom období sa nedá.“

„Aké sú tvoje najbližšie plány?“
„V apríli pôjdem na maratón v Bostone. O 2 týždne potom, začiatkom mája, je Vancouver, tam chcem bežať polmaratón. Potom je beh, ktorý poriada Bank of Scotia, potom Abbotsford.“

„Máš nejaké zábavné historky z maratónov alebo polmaratónov?“
„Veľa zábavy počas behov na dlhšie trate je okolo bežných ľudských potrieb, ktorým treba vyhovieť. O mne je napríklad známe, že behom dlhšieho behu musím ísť na záchod, ktorý býva niekedy trošku bokom od trate. Moji lokálni spolubežci, ktorí ma už dobre poznajú, upozorňujú nováčikov, aby si dali na mňa pozor a aby nebežali slepo za mnou lebo môžu skončiť s prekvapením na záchode, ako sa to niektorým stalo počas behu vo Viktórii.“

„Máš svojho osobného trénera?“
„Keď sa Victora opýtam na jeho názor ochotne mi poradí, ale pri behaní používam svoje špeciálne hodinky s GPS, ktoré si naprogramujem a ony ma usmerňujú. Zapískajú, keď bežím príliš rýchlo, zapískajú, keď bežím príliš pomaly. Dokonca mi povedia aj to, koľko kalórií spálim. Je to môj osobný strážca-poradca-tréner.

„Ako sa dívaš na Agnesino behanie ty, Victor?“
„Od začiatku som ju podporoval, no teraz nad tým akosi strácam kontrolu“, žartuje Victor. „Už je ťažké Agnes zastaviť. Chce byť najlepšia vo svojej kategórii vo Vancouveri, potom na západnom atlantickom pobreží, potom v Severnej Amerike, a potom... neviem, aký bude jej cieľ“, dodáva s úsmevom, „možno Miss Universe Marathon.“

„Agnes, mala by si ísť na nejaký pretek na Slovensko“, dodávam na záver.
Agnes sa zamyslela. „Spočiatku mi to ani neprišlo na um, ale teraz, po troch rokoch úspešného pretekania v maratónoch a polmaratónoch, možno začnem o tom seriózne uvažovať.“

S Agnes Benna sa zhováral Jožo Starosta.

Poznámka:
Agnes, tak ako plánovala, zúčastnila sa bostonského maratónu 2009 a dva týždne potom opäť vyhrala vancouverský polmaratón vo svojej kategórii časom 1:54:51.









































































AttachmentSize
IM016815.JPG557.68 KB
IM016817.JPG475.25 KB
IM016818.JPG582.67 KB
IM016819.JPG519.25 KB
IM016825.JPG522.09 KB
IM016829.JPG532.22 KB
IM016830.JPG592.62 KB
scan0005.jpg277.87 KB
scan0007.jpg882.5 KB
scan0013.jpg305 KB
scan0015.s.jpg510.27 KB
scan0020.s.jpg707.84 KB
xscan0011.jpg823.12 KB
xscan0012.jpg296.93 KB
scan0002.agnes_.jpg308.22 KB

Good luck

Hello :) I am proud to have so great aunt. I haven´t seen u for years but I am glad u are ok and you have so perfect condition. I wish you and your daughter´s families just all good things and good luck.
Laura,Granddaughter of Maria Borsikova

Play slots online for real money https://onlineslots.money/