Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Po stopách názvoslovia slovenských obcí a miest



Tak ako ľudia majú priezviská, majú svoje pomenovania aj zvieratá, vtáky, vodné živočíchy a plazy, potoky, rieky, pohoria, lesy, jazerá, plesá, ostrovy, pahorkatiny... A čo tak lazy, osady, obce, mestá? No aj tie ich, pravdaže, majú. A premýšľali ste už niekedy o tom, ako sa to stalo?

Podľa archeologických vykopávok bolo územie dnešného Slovenska osídľované až v staršej dobe kamennej, zvanej paleolit, ktorá predstavuje najstaršie a najdlhšie obdobie ľudských dejín, okolo 3,5 milióna rokov pred naším letopočtom.

Prenesme sa kamennými dobami, bronzovou i železnou, aj cez 1. storočie nášho letopočtu, keď naši prapredkovia žili ešte pastierskym a kočovným životom a pristavme sa v 6.storočí pri začiatkoch slovanského osídľovania nášho územia, ktoré znamenalo zánik kočovníctva.

To sa už naši prapredkovia začínali usadzovať, stavať si obydlia, hospodárske usadlosti, obrábať pôdu, chovať dobytok a hydinu, pestovať obilniny a zeleninu, vysádzať ovocné stromy, pestovať okrasné kríky a kvety.

Prvé obydlia vznikali poväčšine poblíž vodných tokov a lesov. To preto, lebo drevo používali na kúrenie, pri stavbe domov a priľahlých hospodárskych budov (maštaľ, kôlňa, chliev, šopa, humno, stodola, kurín, senník, sýpka na obilie) a vodu na pitie, varenie, pri praní, hasení požiarov, na pohon vodných mlynov, na kúpanie, na výrobu surových tehál – váľkov.

So vznikom obydlí sa objavujú teda také názvy, ktoré majú úzky vzťah s pracovnou činnosťou ako: Tehla, Skala, Skalica, Muráň, Chyžné, Kuchyňa, Domaniža, Komorany, Vozokany, Mlynky, Mlyňany, Žarnov, Žarnovica, Šindliar, Hnojné, Kameničné, Hlinné, Zemné, Kamenica, Valkov, Vaľkovce, Zákamenné, Dreveník, Dedinky, Píla, Stropkov, Lemešany.



Lemešany


Mnohé usadlosti mali spočiatku latinské, neskôr nemecké a maďarské názvy, až im po rokoch zostal taký názov, ako majú teraz. To preto, že cez naše územie sa preháňali rôzne bojovné výpravy a kmene a Slovensko bolo po tisícročie súčasťou veľkého Uhorska pod nadvládou Maďarov.

Medzi najstaršie usadlosti u nás patrí Trenčín, o ktorom je prvá zmienka z roku l79 n. l., kedy sa tam stretli v bojoch rímske légie s nemeckými kmeňmi. Rímsky historik Ptolemaios ho spomína ako Laugaricio. V roku 1625 sa mesto spomína už po latinsky Trentsinium, po nemecky Trentschin, po maďarsky Trentscén.



Trenčianska skala


Ale aj výstavba ochranných valov, pevností, hradov, zámkov a kaštieľov proti nepriateľským výbojným nájazdom spôsobili, že niektoré obce ich majú vo svojom názve, napríklad Liptovský Hrádok, Červený Hrádok, Hradište, Košecké Podhradie, Hradište pod Vrátnom, Zemplínske Hradište, Tekovský Hrádok, Suchohrad, Oravský Podzámok, Podzámčok.

Prevažná väčšina osád a obcí vznikala u nás až za panovania Ondreja II. v rokoch 1205-1235 a pri ich názvoch zohrávali úlohu rodné mená vážených, schopných a prezieravých občanov, a tak sa objavovali také názvy ako Abrahám, Ábelová, Janík, Tomášov, Matejovce, Hermanovce, Lackov, Ľubotice, Michalovce, Milanovce, Petrovany, Vavrinec, Filipovo, Andrejova, Ďurkov, Mikulášova, Petrovce, Petrikovce, Štefanovce, Ondrašovce, Janov, Mirkovce, Maťovce, Mojzesovo, Koceľovce, Svätoplukovo.

Vo viacerých názvoch sa objavujú aj mená stromov, kríkov, lesných plodov i kvetín, napríklad Jablonov, Hrušov, Dulovce, Višňové, Figa, Veľký Slivník, Borovec, Boleráz, Imeľ, Buková, Breznica, Drienov, Vrbica, Tisovec, Hlohovec, Javorina, Jedľová, Jelšava, Kalinovo, Lipany, Topoľniky, Lipovník, Chmeľov, Málinec, Vinica, Kvetnica, Ružbachy, Ružinov, Kvetoslavov, Papradno, Šípkové.

Pozoruhodné sú svojím množstvom aj tie usadlosti, ktoré majú vo svojich názvoch mená zvierat, lesných a vodných živočíchov ako Kobyly, Kobylnice, Ovčie, Oslany, Kocurany, Svinná, Braväcovo, Baranička, Kozelník, Kravany, Konská, Koniarovce, Husiná, Husák, Diviaky, Jelenec, Vlčkovce, Vlkanová, Vlkolinec, Srnie, Medvedie, Jelenec, Vranov, Jastrabá, Vráble, Sokolovce, Rybník, Rybarpole, Žabokreky, Rybky, Rakovčík, Vlky, Prestavlky.

Niektoré mestá či dediny majú v názve „Ves“ alebo „Lehota“ aj „Laz“ či „Osada“, napríklad Záhorská Ves, Devínska Nová Ves, Gemerská Ves, Dulová Ves, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Slovenská Ves, Hurbanova Ves, Hrnčiarska Ves, Petrova Ves, Naciná Ves, Mníchova Lehota, Lehota nad Rimavicou, Janova Lehota, Nová Lehota, Bartošova Lehôtka, Veľká Lehota, Lazy pod Makytou, Slatinské Lazy, Oremov Laz, Liptovská Osada, Oravská Osada, Nové Osady.

Iné dokumentujú príslušnosť k Slovensku ako Slovenská Kajňa, Slovenská Ľupča, Slovenské Pravno, Slovenské Nové Mesto, Slovenské Ďarmoty, Slovenský Grob.

Príchod kresťanstva na naše územie, spôsobil, že sa začínali objavovať názvy obcí so slovom „Svätý“ a príznačným vzťahom k cirkvi, napríklad Svätý Jur, Svätý Ján, Svätý Anton, Svätý Beňadik, Svätý Peter, Borský Svätý Mikuláš, Svätý Kríž nad Hronom, Svätá Mária, Turčiansky Svätý Martin, Kostolné, Kostolište, Farná, Podunajské Biskupice, Biely Kostol, Kostolné Moravce, Mníchova Lehota, Mníšek, Omšenie, Kristy, Kňazove Lúky, Diakovce, Kaplná, Biskupova, Kríže, Kňažia.

V období socializácie a totalitného režimu bolo u nás slovo „svätý“ nevhodné, čo sa prejavilo v útlaku rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, v rušení reholí, zatváraní kláštorov a rehoľníkov (Barbarská noc 1950), a tak obce a mestá s názvom „Svätý“ boli buď premenované alebo lebo ponechané bez toho slova, napr.: Svätý Jur – Jur pri Bratislave, Svätý Anton – Antol, Svätý Beňadik – Beňadik, Svätý Kríž nad Hronom – Žiar nad Hronom, Turčiansky Svätý Martin – Martin, Moravský Svätý Ján – Moravský Ján.

Snáď najviac je jednoslovných pomenovaní miest a obcí ako Radoma, Polina, Bečov, Ratková, Zvolen, Tvrdošín, Hrochoť, Vígľaš, Snina, Prša, Poniky, Bardejov, Trnava, Levice, Fiľakovo, Nitra, Frička, Zborov, Šandal, Badín, Lukavica, Rajec.

O niečo menej je dvojslovných názvov: Veľká Lúka, Dobrá Voda, Dobrá Niva, Mníchova Lehota, Banská Bystrica, Ostrý Grúň, Stará Huta, Hontianske Tesáre, Považská Bystrica, Červený Kláštor, Zvolenská Slatina, Hronská Breznica.

Iba niekoľko je takých, čo pozostávajú z troch slov: Spišská Nová Ves, Devínska Nová Ves, Diviacka Nová Ves, Liptovský Svätý Peter, Krásnohorská Dlhá Lúka, Muránska Dlhá Lúka, Slovenské Nové Mesto, Moravský Svätý Ján, Drienovská Nová Ves.

Niektoré obce majú upresňujúce názvy v tvare prídavných mien – antoným „Veľký-Malý“, „Horný-Dolný“, „Starý-Nový“. A je ich pomerne dosť, Veľký a Malý Šariš, Veľká a Malá Franková, Veľké a Malé Leváre, Horný a Dolný Bar, Horná a Dolná Mičiná, Horné a Dolné Orešany, Starý a Nový Smokovec, Stará a Nová Bystrica.

Zaujímavé sú aj tie, ktoré vznikli pod vplyvom blízkych i vzdialenejších susedov, ako Čechy, Čechynce, Moravany nad Žitavou, Moravská Nová Ves, Moravský Lieskovec, Moravský Ján, Poliakovce, Ruská, Ruskov, Rusovce, Ruská Poruba, Rumince, Pruské, Ptičie, Gribov, Obid, Bulhary, Podhoroď, Koromľa, Chorvatský Grob, Nemecká, Hontianske Nemce, Nemcovce, Vyšné Nemecké, Rakúsy, Turecká, ale aj České Brezovo, Opava, Praha, ktoré pochádzajú z obdobia pobytu českých vojsk na Slovensku v 15. storočí, kedy sa tu ich skupinky v okresoch Rimavská Sobota a Lučenec usadili a založili si osady, z ktorých sa neskôr stali obce.

Sú aj také, ktoré majú zhodný alebo takmer zhodný názov so zahraničnými, napríklad Radoma-Radom (Poľsko), Lukavica-Lukavice (Česko), Vinica-Vinnica (Ukrajina), Rača-Rača (Gruzínsko), Novosad-Novi Sad (Srbsko), Makov-Makó (Maďarsko), Zeleneč-Zeleneč (Česko), Čierna-Czarna (Poľsko), Selce-Selca (Chorvátsko).

Baníctvo, dolovanie rúd, hámorníctvo, kováčstvo a otváranie kameňolomov spôsobili, že vtedajší panovníci povolávali na naše územie kolonistov, hlavne z Nemecka, ktorí mali už v tejto oblasti podstatne väčšie skúsenosti, a tak začali vznikať obce, ktoré mali v názve „Huta“, či „Baňa“ alebo „Lom“, či „Hámre“ poprípade nejaký nerast, napríklad Detvianska Huta, Stará Huta, Katarínska Huta, Novoveská Huta, Kružlovská Huta, Livová Huta, Rimavská Baňa, Zlatá Baňa, Nová Baňa, Cinobaňa, Lovinobaňa, Lom nad Rimavicou, Dačov Lom, Kremnické Bane, Štiavnické Bane, Rudňany, Rudník, Rudno nad Hronom, Želiezovce, Železník, Železná Breznica, Železné, Hliník nad Hronom, Magnezitovce, Zlatno, Zlatníky, Ortuťová, Remetské Hámre, Hámor, Horné Hámre, Zemplínske Hámre, Kameňany, Kamienka, Kamenná Poruba, Kamenný Most.

Na Slovensku sa vytvárali jednotlivé regióny, ktoré tiež ovplyvnili názvoslovie viacerých obcí a miest ako Šariš (Veľký Šariš, Malý Šariš, Šarišské Dravce, Šarišské Michaľany), Zemplín (Zemplín, Zemplínska Teplica, Zemplínska Olča, Zemplínské Hradište, Zemplínsky Branč), Uzov (Uzov, Uzovce, Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov, Uzovská Panica), Gemer (Gemer, Gemerská Panica, Gemerská Hôrka, Gemerská Ves, Gemerček), Spiš (Spišská Nová Ves, Spišská Sobota, Spišský Hrhov, Spišská Belá, Spišský Štvrtok), Tekov (Starý Tekov, Nový Tekov, Tekovské Lužany, Tekovské Nemce, Tekovská Breznica), Orava (Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravský Podzámok, Oravské Veselé, Oravská Osada), Kysuce (Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec), Liptov (Liptovský Peter, Liptovský Ján, Liptovská Mara, Liptovská Lužná, Liptovská Osada), Turiec (Turčiansky Svätý Martin, Turčianske Teplice, Turčianske Jaseno, Turčiansky Michal), Hont (Hontianske Tesáre, Hontianske Nemce, Hontianske Trsťany, Hontianska Vrbica).

Hoci je Slovensko suchozemskou krajinou, má aj svoj ostrov. No nie taký, obklopený vodou, ale suchý, zvaný Žitný ostrov na Podunajskej nížine. Ten podnietil vznik takých obcí ako Ostrov, Zlatná na Ostrove, Okoličná na Ostrove, Blatná na Ostrove, Trstená na Ostrove, Štvrtok na Ostrove.

Už sme sa zmienili o tom, že osady a obce vznikali v blízkosti vodných tokov. Viaceré z nich majú v názve upresnenia „nad“ a „ pri“ alebo „pod“, napríklad Dlhá nad Oravou, Dvory nad Žitavou, Kamenica nad Cirochou, Kalná nad Hronom, Krásno nad Kysucou, Hliník nad Hronom, Kráľová nad Váhom, Turná nad Bodvou, Dubnica nad Váhom, Lom nad Rimavicou, Závadka nad Hronom, Teplička nad Váhom, Lúčnica nad Žitavou, Lehota nad Rimavicou, Bánovce nad Bebravou, Vysoká pri Morave, Ivanka pri Dunaji, Kvetná pri Hrone, Trstená pri Hornáde, Lehôtka pod Brehmi, Brezová pod Bradlom, Kamenec pod Vtáčnikom, Mýto pod Ďumbierom.

Niektoré obce majú síce rovnaký názov, no sú podstatne vzdialené od seba, ako Lukavica (v okrese Bardejov a v okrese Zvolen), Rovné (Humenné a Svidník), Píla (Lučenec a Žiar nad Hronom), Dubové (Zvolen a Turčianske Teplice), Lučivná (Poprad a Dolný Kubín), Zlatno (Brezno a Poltár), Lúčka (Sabinov a Svidník). Poniektoré ukrývajú vo svojom názve dni týždňa ako Pondelok, Dunajská Streda, Horná Streda, Nitrianska Streda, Streda nad Bodrogom, Spišský Štvrtok, Štvrtok na Ostrove, Rimavská Sobota, Sobotište, Sobôtka, Nedelište.

Iné zasa zvýrazňujú niektorú farbu, napríklad Zeleneč, Zelené, Modrá, Modrý Kameň, Biely Potok, Čierny Potok, Čierny Balog, Červený Kameň, Červený Kláštor, Červená Voda, Červená Skala.

So vznikom remesiel sa objavovali také názvy ako Hrnčiarovce, Hrnčiarske Zalužany, Kováčov, Kováčová, Mlynárovce, Mlynky, Mlyňany, Vozokany, Kožany, Pekárovce, Prakovce, Strelníky, Sedlice, Strelnice, Hontianske Tesáre, Šindliar. Slovensko je bohaté na minerálne pramene (šťavice, medokýše), ktoré spôsobili, že pri niektorých vznikli obce a mestá s názvom "Teplice", „Teplá“, "Teplica", „Teplička", napríklad Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice, Kunova Teplica, Trenčianska Teplá, Teplička nad Váhom, Jelšavská Teplica, Sklené Teplice, Vrchteplá.

Niektoré obce, prevažne na južnom Slovensku, boli v r. 1948 premenované podľa význačných národných buditeľov, vlastencov, rodoľubov, spisovateľov a básnikov, napríklad Tornaľa na Šafárikovo (teraz opäť Tornaľa), Guta na Kolárovo, Čeklís na Bernolákovo, Varšány na Kalinčiakovo, Parkan na Štúrovo, Pered na Tešedíkovo, Feledince na Jesenské, Slovenský Meder na Palárikovo. Ak sa časť susediacich obcí spojila, dostala jednotný alebo iný názov ako Vyšné Čabiny a Nižné Čabiny sa premenovali na Čabiny, Vyšný Svidník a Nižný Svidník na Svidník, Pondelok a Veľká Suchá na Hrnčiarsku Ves, Hrkáč a Šankovce na Gemerskú Ves, Jelšavská Teplica a Milhošť na Gemerskú Teplicu, Štefanovce a Imrichovce na Dedinky.

Keďže v období vzniku názvoslovia obcí nebol ešte spisovný jazyk, niektoré obce sú poznačené aj nárečiami, napríklad východoslovenským (Bidovce, Lada, Valaliky, Viničky, Cernina), stredoslovenským (Hybe, Rybáre, Hájniky, Podzámčok, Železnô, Môlča, Gôtovany, Železnô, Bystrô), západoslovenským (Gajary, Malacky, Sekule, Limbach, Pernek).

Mnohé obce a niektoré mestá majú v názve predponu "Pod-" alebo príponu "-ovce", ako Spišské Podhradie, Oravský Podzámok, Podhájska, Podbrezová, Podbanské, Podhoroď, Podhorany, Podkonice, Podlužany, Podlavice, Podzámčok; Francovce, Batizovce, Ábovce, Giraltovce, Hunkovce, Jenkovce, Miňovce, Pavlovce, Petrovce, Podhradie, Pozdišovce, Teriakovce, Drahovce, Rapovce, Sokolovce, Petrikovce.

Úsmevne pôsobia názvy niektorých obcí ako Machulince, Otrhánky, Smrdáky, Pochabany, Varechovce, Šarkan, Naháč, Sebechleby, Svinia, Kurinec, Chvatimech, Čáry, Šance, Kožuchovce. V súčasnosti nové obce nevznikajú, ba skôr zanikajú vymieraním obyvateľov a odchodom mladých za prácou alebo vytváraním priehrad ako Domaša, Oravská Priehrada, Liptovská Mara, Zemplínska Šírava.

Iste ľahko uhádnete, podľa čoho dostali názvy obce Krtovce, Soľ, Hladovka, Blatnica, Smrečany, Kozí Vrbovok, Valaská, Topoľa, Látky.

Možno medzi niektorými nájdete svoju rodnú obec, osadu či mesto alebo obec (mesto) starých rodičov, príbuzných či známych.

Veľa, preveľa by sa dalo o tom ešte písať. Príspevok však ani zďaleka neposkytuje úplný prehľad o vzniku názvoslovia jednotlivých obcí a miest na Slovensku, a je iba skromným prínosom k poskytnutiu informácií a obohateniu poznatkov v tejto oblasti.

Andrej Štelmák, Slovakia, Sliač

Článok, v skrátenej verzii, nájdete tiež v pripravovanom 17. čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Play slots online for real money https://onlineslots.money/