Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Raz na Vianoce

“Padá sniežik bielučký…”ozýva sa z rádia detská pesnička …Je krásne decembrové popoludnie, dva dni pred Štedrým Večerom a vonku je rozprávkovo snehom vybielená krajina…

Za našim činžiakom rodičia vyrobili klzisko, ktoré ešte pred polhodinou bolo zaplnené malými človiečikmi od dvoch do šesť rokov. Ulica Mládeže, ako názov hovorí, je obývaná prevažne mladými rodinami, z ktorých takmer každá už má zo dvoch potomkov. Žije tu aj zopár starších, vo veku starých otcov a mám a medzi nich patrí aj moja susedka pani Hálová…Áno, ešte pred polhodinou sa z vonku ozýval výskot, krik a iné zvuky produkované šantiacou omladinou…Ale zrazu ako keď utne…Ticho…Ktorási mamička zakričala z balkóna čarovné slová : “ Filmárik a Filmuska!”A tak aj naše deti, 6-ročný Janko a 2-ročná Lenka sedia už pred magickou obrazovkou a obdivujú bystrú včielku Majku. Môj muž Milan išiel do pivnice pripraviť jedličku aby sa zmestila do stojana. A ja pečiem kolieska, srdiečka, hviezdičky a iné vianočné pochúťky…

Zrazu počujem zvoniť pri dverách zvonček. Rýchlo si utriem zamúčené ruky do utierky a pozerám cez sklíčko na dverách…Pri dverách stojí moja susedka, pani Hálová. Sme veľmi blízke susedky, doslova, lebo naše dvere oddeľuje len úzka stena, na ktorej je poistková a zvončeková skrinka. Otvorím a…”Oh prepáčte, asi som zavadila rukávom o váš zvonček,”ospravedlnuje sa moja susedka. “Hm, u vás sa už vypeká ostošesť. Vonia to na celej chodbe ako u cukrára ,” pokračuje pani Hálová, zložiac si nákupnú tašku na zem.

“Ja som už tiež niečo upiekla, ale odniesla som to Paľovi a jeho rodine. Viete, jeho žena nie je veľmi na pečenie…” Pani Hálová chce pokračovať, ale ja ju preruším :”Poďte ochutnať moju bábovku. Mám nový recept…” Otváram dvere dokorán a bežím ratovať vanilkové rožky …Pani Hálová usadiac sa k stolu, ma pozoruje ako si pálim prsty, vyberajúc horúce rožky z plecha…”Hotovo! Tieto polejem čokoládovou polevou , keď vychladnú,” prehovorím, sadajúc si ku stolu. “Nech sa páči!” ponúkam susedku s nakrájanou bábovkou…”Uvarím vám k nej kávu,”pokračujem …”Ďakujem, ale nebudem. Už som jednu mala a to mi na to moje srdce stačí. To viete v šesťdesiatke si už človek musí dávať na všetko väčší pozor,” vzdychne pani Hálová, položiac si ruku na ľavú stranu hrude. “Chcela by som vyzerať ako vy, keď budem mat šesť krížikov na krku,”snažím sa polichotit. Pani Hálová len rukou hodí a tvárou jej prebehne tieň smútku…Moje oči sú plné otáznikov a moja susedka, držiac ma za ruku, vylieva si svoju utrápenú dušu…

“Viete, kto mi najviac ničí moje srdce? Moji dvaja synovia ”nasleduje odpoveď. “Paľo pije ako dúha. Rodina ho niekedy aj dva dni nevidí. Nuž a Peter, ten žije v Bratislave aj s rodinou a na svoje rodisko akosi pozabudol. Ked bol malý stále sľuboval, že v Banskej Bystrici chce byť naveky…A teraz , nepríde ako je rok dlhý”. Susedka si vzdychne a pokračuje…”Peter je štastne ženatý a má dvoch chlapcov vo veku vašich detí. Toho menšieho som zatiaľ videla len na fotografii a už má dva roky”…Pani Hálová začne hľadať po vreckách kapesník. Po líci uštrikovanom z jemných vrások, sa kotúľa prvá slza…Moja smutná susedka si ju rýchlo zotrie a s tažkým vzdychom pokračuje…”Peter mi ani nezavolal, ani kartu neposlal. Tak sa bojím, či sú všetci v poriadku, či sa nestalo nejaké nešťastie…”Hľadám slová, ktoré by mi pomohli zahatiť tie potoky sĺz..,”Možno, že sa karta stratila, možno, že ste neboli doma, keď volali, možno…”Hľadám ďaľšie možnosti, keď sa zrazu dvere do kuchyne otvoria a dnu vletia moji dvaja vrabčiaci…”Dobrý večer teta!” zvolajú dvojhlasne. “Teta Hálová uvalila si ple mňa pudding?”vyzvedá malé blonďavé dievčatko s vyhrnutým noštekom, pre ktoré ešte písmeno”r”nemá miesto v jej abecede. “Lenka, to sa nepatrí,” šepce o štyri roky starší bratček svojej sestričke do uška.

Pani Hálová vstane zo stoličky, utrie si tvár s premočenou vreckovkou a sľubuje Lenke a Jankovi ich obľúbenú pochúťku. “Idem ten pudding uvariť teraz hneď!”Odprevádzam susedku na chodbu. Jemne ju objímem a s presvedčením poviem: “Určite sa všetko dobre skončí…a s tým pudingom si nerobte starosti. Deti majú sladkostí až až…Tu je kúsok bábovky na raňajky ku káve…A príďte kedykoľvek… U nás ste vždy vítaná…aj bez pudingu…”

“Tak a ešte jeden deň a už príde Ježiško!”ozýva sa z kuchyne Jankov anjelsky hlások…“A plinesie nám veľa hlačiek,” dokladá hrubánsky Lenkin hlasisko. Tento príjemný “budíček” nás zobúdza presne o siedmej. A ešte čosi príjemne šteklí naše nozdry…Je to mandarinková aróma, ktorá nám prezrádza, že naše ratolesti sa už postarali o svoje raňajky…Preťahujúc sa vstávam a idem urobiť inšpekciu do kuchyne…Deti sedia pri stole. Lenka si kreslí a vysvetľuje: “ Toto je plincezná pli stlomčeku.” Janko si vyrába lietadielko z papiera…”Toto bude lietať veľmi vysoko, až nad náš činžiak…zachvíľu ho pôjdeme vyskúšať von, dobre Lenka?” pýta sa Janko svojej sestričky. “Doble,”odpovedá Lenka, odhŕňajúc si ofinku z čela. V strede kuchynského stola je poriadna kopa mandarinkových šupiek…”Ako vidím, vy ste sa už napraskali mandariniek. Teraz vám raňajky nebudú chutiť,” káram malých loptošov…

Zrazu počujem, že z vonkajšej chodby sa ozýva zmiešanina dospelých a detských hlasov. Sú to vlastne výkriky prekvapenia a radosti…Crrrrr!!!!!..To je náš zvonček !

Hádžem na seba župan a bežím otvoriť. Zvedavý dvojlístok ma nasleduje a môj muž Milan vykúka zo spálne s otázkou v očiach….Pri dverách stojí rozžiarená pani Hálová držiac na rukách roztomilého, ale trošku vystrašeného chlapčeka. Vedľa nej stojí asi šesťročný blonďáčik a za ňou mladý pár asi vo veku mňa a Milana…”Toto sú moji z Bratislavy! Nenapísali ani nezavolali ! Oni ma chceli prekvapiť! Toto je môj najkrajší vianočný darček! Vysype skoro s jednym dychom pani Hálová, predstavujúc nám syna Petra, jeho manželku a dve vnúčatká, Maroška a Igorka. Zatvárajúc dvere prajeme všetkým veselé Vianoce…”Ako to, že teta Hálová dostala už dnes vianočný darček, keď Ježiško príde až zajtra? “filozofuje Janko…”A plečo nám ho neukázala? “čuduje sa malá Lenka…

Autorka príspevku aj ilustrácie je Natasha Nagy

















AttachmentSize
krajinka.jpg50.94 KB

Play slots online for real money https://onlineslots.money/