Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Niekoľko spomienok a fotografií

So Števom som sa poznal veľa rokov, asi od r. 1949-50, kedy sme začali chodiť spolu do skôlky v Bánovciach nad Bebravou, ktorú viedli rádové sestričky v kláštore. Z kláštora sa nekôr stal internát pre priemyslovákov. Teraz neviem, čo tam je.

Chodili sme sme spolu do základnej školy do bývalej meštianky - neskôr Jedenásťročka, potom Dvanásťročka, potom SVŠ-ka, potom Gymnázium, a teraz neviem ako sa volá. Jaro, Števko, Peter, Jožko a my dvaja so Števom - to ako dvanástaci-bánovčania, sme prežili spolu veľa veselých chvíl či v škole alebo po večeroch "korzovaním" po meste.

Pokračovali sme spolu tiež na Elektrofakulte v Bratislave, hoci na rozdielných špecializáciach, Števo na silnoprúde (káble a izolanty) ja na automatizácii. Spoločne prežité roky na internáte Mladá Garda zostali hlboko vryté do pamati, nielen nás dvoch, ale tiež všetkých iných chlapcov a dievčat, našich spolužiakov, s ktorými sme mali to potešenie "predierať sa" vysokoškolskými rokmi (Mira, Žela, Viera, Laco, Fero, Kichot, Milan, Cucko, ...). Niektorí so spolužiakov už predišli Števa na ceste do večnosti (Abdul, Toja).

Bol som Števovi svedkom na jeho svadbe, on bol zase svedkom mne. Naše osobné priateľstvo pokračovalo priateľstvom našich rodín a priateľstvom našich detí.

R. 1985 sme spoločne odišli na dovolenku do Juhoslávie, z ktorej sme sa rovnako "spoločne" nevrátili. Dovolenka Števovej rodiny pokračovala emigráciou v Nemecku, naša "dovolenka" už trvá 25-ty rok v Kanade.

Hoci sme sa za posledných 25 rokov osobne stretli len 4-5 krát, telefón, skype, a email boli vždy naporúdzi, keď bolo treba. Spoločne prežité roky vytvorili puto, ktoré sa už roztrhnúť nedalo ani časovými, ani priestorovými vzdialensťami.

Nemali sme príležitosť rozprávať sa so Števom o Bohu a o večnosti. Keď sme boli mladí, tak sme na to príliš nemysleli a v posledných 20 rokoch sme neboli spolu dostatočne dlho, aby sme načreli do týchto hlbokých spirituálnych oblastí.

Jedno však viem určite. Ak by sa ma niekto opýtal, či poznám človeka, ktorý žije podľa "Miluj svojho blížneho ako seba samého", tak Števo by bol jedným z prvých, ktorých by som vymenoval.

Česť jeho pamiatke.

Jozo Starosta

Niekolko fotografii zo spolocneho zivota



AttachmentSize
prasiatko.25.jpg54.47 KB

Pamatam si Uja Steva

Pamatam si Uja Steva ako "handy man". Vedel vela veci urobit a opravit, a rad vysvetloval co robil ked nieco opravoval. Ako dieta som ho velmi rada pocuvala. Tu je jeden z jeho vyrobkov - prasiatkovy lopar co urobil na chalupe.



Aj ked som ho videla iba 3 krat od vtedy co sme emigrovali, spolocna emigracia nase rodiny spojila navzdy. Citim akoby clen rodiny odisiel.

Spominam (aj zo slzami a aj s usmevom)

Maria

Photo

Maria,

link na fotografiu ukazoval asi na tvoj osobny pocitac a nemohol ho nikto vidiet.
Je treba, aby fotografia bola na web server.

Su 2 moznosti, ako dostat photo na server:
1) preferovana moznost:
- v pravom stlpci, pod My account je "Create Content" - click
- pod Create Content sa ukaze "Story" - click
- vypln tolko informacii, kolko uznas za vhodne
- naspodu, pred "Save" je "File attachments" - click
- "Browse" a najdi fotografiu na tvojom pocitaci, click "Attach", click "Save"
- fotografiu hned neividis, je treba, aby som ju prezrel a "schvalil"
2) posli mi fotku emailom na jozef.starosta@gmail.com a ja ju dam na server (menej preferovana moznost)

Jožo

Play slots online for real money https://onlineslots.money/