Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Slovenský Reprezentačný Dom vo Vancouveri

Keď som minulý rok v auguste prišiel študovať do Kanady, trochu som sa obával toho, čo ma čaká. Pochodil som už pol sveta, no stále sa riadim mottom: „Všade dobre, doma najlepšie.“ Okrem toho som ako full time študent prišiel na minimálne štyri roky a veru nebolo to jednoduché rozhodnutie. To som však ešte netušil, aký pestrý budem mať hneď prvý rok.




Slovensko pripravené v plnej sile

V čase, keď som sa hlásil na UBC, som si vôbec neuvedomoval, že sa bude v mojom pôsobisku, vo Vancouvri, konať zimná olympiáda. Ak mám byť úprimný, mňa to zastihlo až niekedy v novembri, keď o tom začali písať všetky médiá. Vtedy som si uvedomil, že vlastne budem pri tom.




Kúsok Slovenska vo Vancouveri

Po Vianociach, keď som sa vrátil z prázdnin na Slovensku, som sa dočítal na internete, že počas hier má byť otvorený aj Slovenský Reprezentačný Dom a vraj má byť prvýkrát sprístupnený aj pre verejnosť. Celkom sa mi to zapáčilo a po tom, čo nám v škole oznámili, že budeme mať počas olympiády voľno, napadlo mi napísať tam a opýtať sa, či nepotrebujú s niečím pomôcť. Už z gymnázia som bol zvyknutý pomáhať ako dobrovoľník… Tak prečo nepomôcť aj teraz, keď je to pre dobrú vec? Z jednej z agentúr, ktoré organizovali projekt reprezentačného domu, mi napísali, že radi uvítajú moju pomoc a mám sa im ozvať hneď po otvorení. Dom sa slávnostne otváral 13. februára a vtedy som dostal nápad, že keď už budem pri Slovákoch a na olympiáde, prečo sa s tým nepodeliť aj s ostatnými? A tak som vytvoril blog www.olympicinsider.sk, na ktorý som každý deň pridával svoje postrehy, fotky a videá.




Deň po otvorení som teda prišiel do reprezentačného domu a tam som sa stretol s ľuďmi, ktorí stáli za celým projektom. Dievčatá z agentúr mi vysvetlili, čo mám robiť a hneď ma aj zamestnali. Mojou hlavnou náplňou práce bolo vítať hostí, odpovedať na otázky okoloidúcich, ukázať im, čo ponúkame a prípadne aj predať nejaké suveníry. Bavilo ma to a mohol som aspoň naplno využiť angličtinu, ale po čase to začalo byť dosť únavné. Keďže som človek flexibilný a neznášam stereotyp, „nasadzovali“ ma aj na iné činnosti, hlavne na rôzne vybavovačky a zháňačky v meste. To ma bavilo asi najviac.

Čo sa hostí týka, nikdy sme o nich nemali núdzu, no po tom, čo vyšiel článok vo Vancouver Sun, kde nás naozaj vychválili až do nebies, návštevnosť narastala exponenciálnym tempom. Paradoxne hneď po tej neslávnej afére s listom od anonymnej Petry sme mali skoro každý deň vypredané… Ľudí zaujímalo všetko: kultúrny program, jedlo, pitie, suveníry, Slovensko… Niekedy mi už bolo aj nepríjemné hovoriť im, že nech sa nehnevajú, ale musia prísť neskôr. Zvesti o dome sa naozaj šírili rýchlo, hlavne ústnym podaním. Kamaráti ho odporučili kamarátom a tí zvyčajne prišli hneď na druhý deň. Niektorí prišli už len preto, aby si mohli vychutnať hokej na veľkej obrazovke v kinosále, iní si rovno zorganizovali rodinné oslavy.




Každý si našiel to svoje. Kanaďania nás chválili za to, akým spôsobom reprezentujeme Slovensko a vyzdvihovali hlavne naše jedlo a vodu a mimochodom, to som vyzdvihoval aj ja, keďže celý rok takpovediac prežívam na internátnej strave. Veď kde inde v Kanade môžete nájsť bryndzové halušky, strapačky, guláš, kapustnicu, šišky, liptovské syry a iné slovenské delikatesy na jednom mieste?




Na tomto všetkom si okrem mňa pochutnávali aj významní hostia. Z umeleckého života nás prišli kultúrne podporiť violončelista Jozef Lupták, svetoznámy mím Milan Sládek, unikátne orchestrálne zoskupenie hudobníkov Cigánski Diabli a herci z Radošinského naivného divadla.




Pán prezident SR Ivan Gašparovič s “domácim” Palom Demitrom

Z politického života to bol najskôr minister zahraničných vecí pán Lajčák a neskôr prišiel aj pán prezident Gašparovič s ministrom školstva, pánom Mikolajom.




Pán velvyslanec SR v Kanade, Stanislav Opiela s manželkou a autor článku Števo Mesároš

A určite nesmiem zabudnúť ani na pána veľvyslanca Stanislava Opielu, ktorý nám aj s pani manželkou robil príjemnú spoločnosť počas celého trvania olympiády.




Každý kto priložil ruku k dielu

Na záver mi neostáva nič iné len poďakovať všetkým tým, ktorí stáli za prípravou reprezentačného domu a bolo ich naozaj veľa. Veľká vďaka patrí slovenskému personálu, ktorý robil dlhé hodiny každý deň a pripravoval tie skvelé jedlá, takisto ľuďom z Vancity Theatre, ktorí vychádzali v ústrety všetkým našim požiadavkám, ďalej dievčatám zo Slovenskej Agentúry pre Cestovný Ruch, ktoré priblížili Slovensko Kanaďanom. V neposlednom rade patrí vďaka aj dievčatám z reklamných agentúr, ktoré celý projekt manažovali a potom aj mojim „kolegom“ dobrovoľníkom, ktorí sa rovnako ako ja snažili pomáhať so všetkým, čo bolo treba. Avšak Slovenský Reprezentačný Dom by nemohol vzniknúť bez podpory sponzorov a Slovenského Olympijského výboru, takže veľká vďaka ešte raz aj vám.




Za seba môžem povedať, že som hrdý na to, že som mohol tieto dva týždne stráviť v takej príjemnej spoločnosti a že som mohol aspoň v rámci svojich možností reprezentovať takú skvelú krajinu, akou je Slovensko…

Števo Mesároš Jr.

Play slots online for real money https://onlineslots.money/