Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Hľadanie rovnováhy


Keď sa v stredu ráno 7. augusta 1974 ľudia na Manhattane poberali do práce, naskytol sa im nezvyčajný pohľad. Medzi vežami Svetového obchodného centra bolo natiahnuté oceľové lano, na ktorom vo výške 400 metrov balansoval pomocou tyče, francúzsky povrazolezec Philippe Petit...

O tejto udalosti v nasledujúcich dňoch, písala tlač po celom svete. Hľadanie rovnováhy je v skutočnosti umením. A povrazolezci ho ovládajú naozaj dokonale. Ich umenie je predobrazom nášho života. Aby sme prežili, potrebujeme vo svojom živote hľadať rovnováhu. Náš život sa podľa Romana Guardiniho zakaždým skladá z protikladov a je dôležité ich spojiť do jednoty, čo vytvorí zdravé napätie, ktoré je znakom rovnováhy. Anselm Grün vo svojej knihe ponúka niekoľko krokov, ako ju dosiahnúť...

.buď otvorený...

Ak chceme napredovať a úspešne riešiť problémy, ktoré prináša život, potrebujeme si zachovať ducha otvoreného, pre nové „veci“. Musíme si pri tom dať pozor, aby sme sa nenechali strhnúť do priemernosti, alebo vlnou toho, čo je „in“. Máme si vyberať to, čo je dobré pre nás. A k tomu potrebujeme poznať svoju identitu (kto sme), po čom túžime (čo nás naplní) a kam kráčame (kým sa môžeme stať). Vďaka zodpovedaniu týchto otázok, dokážeme ísť svojou vlastnou cestou, rozvíjať svoju identitu a obohatiť svet o to, čo je v nás jedinečné. A predovšetkým nájdeme to, čo nás naplní...

.nájdi svoj vlastný rytmus...

Vedieť narábať s časom, je umenie. Je preto dôležité nájsť si svoj vlastný rytmus (ktorý je zhodný s našim biorytmom) a životný štýl (systém práce), v ktorom sa budeme cítiť príjemne. Ak sa nám to podarí, budeme odolnejší pred vyčerpaním a dokážeme podávať lepšie výkony (práca nás bude baviť). Okrem toho je dôležité zachovať si voľný čas, ktorý je priestorom pre regeneráciu a je posvätným časom, pretože nám vytvára podmienky k tomu, aby sme sa dokázali ponoriť do ticha a konfrontovali svoj život so svojou identitou a tak dosiahli harmóniu (súlad sám zo sebou)...

.utváraj svet...

Poslaním človeka je niesť zodpovednosť za tento svet a vedome ho utvárať k tomu, aby sa stal lepším. Sme vnútorne slobodní od tohto sveta, pretože nie sme z tohto sveta. Náš duch ho presahuje. Máme svet pretvárať svojou prítomnosťou a zanechať v ňom nezmazateľnú stopu. A to dokážeme len vtedy, ak ho obohatíme o svoju jedinečnosť (dary), teda budeme robiť to, čo nás baví a k čomu máme vhodné dary. Ak sa však necháme strhnúť svetom, stratíme svoju identitu...

.hľadaj vnútornú silu...

Sme jedineční a v tom je naša hodnota. V okamihu, kedy si uvedomíme túto skutočnosť, získame zdravú sebadôveru (bez ohľadu na to, čo si o nás myslia iní), budeme žiť autentickým životom a rozvíjať svoju identitu. A vďaka tomu objavíme v sebe prameň vnútornej sily a zdroj istoty. Pre zachovanie vnútornej sily je dôležité, aby sme poznali svoje hranice a chránili sa pred vyčerpaním...

.prevezmi zodpovednosť...

Napredovať môžeme len vtedy, ak za seba prevezmeme zodpovednosť. Prijať zodpovednosť, znamená pracovať na sebe, usmerniť svoj život tak, aby rozvíjal našu identitu a prinášal nám radosť, naplnenie a spokojnosť. Vo svojom živote často narazíme na svoje hranice a tiež hranice tohto sveta. Musíme ako fakt prijať skutočnosť, že niekedy, aj keď urobíme všetko preto, aby sme dosiahli cieľ, tak príde neúspech. Ak ho však prijmeme, dokážeme ho premeniť, získame väčšiu citlivosť k ľuďom a dokážeme ich lepšie pochopiť...

.to, čo robíš, rob rád...

Je dôležité vymedziť čas určený pre prácu. Jasne stanovené hranice, nás chránia pred vyčerpaním. Zároveň je dôležité zachovať si od práce odstup – to znamená, nechať pracovné problémy pred dverami svojho bytu a neodvádzať od práce svoju hodnotu. Ak sa nám to podarí, potom budeme mať radi svoju prácu a práca nám pôjde od ruky. Práca je duchovnou výzvou a odzrkadľuje sa v nej spiritualita človeka...

.miluj prítomnosť...

Je dôležité žiť naplno. A to dokážeme len vtedy, ak sa nenecháme spútať minulosťou a obavami nad budúcnosťou, ale sústredíme sa na prítomnosť a na to, čo robíme práve teraz. Vďaka tomu si zachováme vnútornú slobodu, dokážeme využiť čas a vychutnať si to, čo robíme práve teraz. Ak dokážeme žiť naplno, spoznáme plnosť života. Už sa nebudeme hnať za stále novými podnetmi, pretože si dokážeme vychutnať tie, ktoré sú už súčasťou nášho života. Tajomstvo života, je v schopnosti vychutnávať si život a ísť do hĺbky...

.miluj svoje hodnoty...

Hodnoty robia náš život vzácnym. Človek, ktorý má svoje hodnoty a stojí si za nimi, sa stane nezávislým od hodnôt tohto sveta. Istotu totiž nachádza sám v sebe, keď opiera svoj život o hodnoty, ktorým verí. Je dôležité napredovať a je prirodzené, že sa vďaka tomu menia aj naše hodnoty (dozrievame pre niečo väčšie). Ak ich však bezhlavo poprieme, čo nám ostane?

.bojuj za svoje ciele...

V okamihu, keď sa rozhodneme prevziať zodpovednosť za svoj život, stanovíme si ciele, ktoré sú pre nás dôležité. A aby sme ich dosiahli, potrebujeme vnútornú silu a odhodlanie bojovať za ne. Nemá však zmysel, aby sme bojovali sami proti sebe. Pretože ak budeme bojovať proti sebe, spotrebujeme na to všetku svoju energiu, ak však budeme bojovať za seba, potom budeme napredovať a rásť.

.buď dobrý sám k sebe...

Byť k sebe dobrý, znamená prijať seba takého, aký som. Len keď prijmem seba, dokážem sa zmeniť. Keď budem so sebou zachádzať s láskou, potom svoju slabosť premením a môže sa stať mojou silnou stránkou. Ak dokážem úprimne milovať seba, rovnakou láskou zahrniem aj iných. Láska k sebe a k blížnemu, je totiž navzájom prepojená. Vo vzťahoch je dôležitá rovnováha medzi prijímaním a dávaním. Ak chceme dávať, musíme aj prijímať a naopak. Úprimná láska síce nie je vypočítavá, ale musíme brať ohľad na to, že máme k dispozícií, len obmedzené množstvo síl. Okrem toho máme aj svoje túžby, ktoré treba naplniť...

.zmeň strach, na životnú silu...

Strach je súčasťou nášho života. Ak sa ho rozhodneme potláčať, čím ďalej, tým viac bude získavať na sile. A zároveň, čím ďalej, tým viac energie nás bude stáť jeho potláčanie. Dokonca nás môže úplne ochromiť. Je dôležité nepotláčať strach a postaviť sa mu čelom. Môžeme s ním rozvinúť dialóg, hľadať jeho príčinu a posolstvo, ktoré nám chce povedať. Vďaka tomu získame nad ním moc. Nemusíme sa báť strachu, pretože je v nás priestor ticha, do ktorého strach nemá prístup. Ak sa ponoríme do seba, toto ticho nám dá silu získať nad ním moc. Dokonca môžeme premeniť strach, na životnú silu (napr. strach z neúspechu, nás môže motivovať k lepším výkonom)...

.kríza je príležitosťou pre rast...

Môžeme urobiť všetko preto, aby sme dosiahli cieľ a predsa sa nám to nemusí podariť. Neúspech je súčasťou života, to je fakt. Ak máme na neúspechu svoj podiel, potom je dôležité sa z neho poučiť. Ak však nemáme, potom je dôležité hodiť ho za hlavu. Kríza akéhokoľvek druhu, nám pripomína našu vlastnú krehkosť a učí nás vážiť si to, čo nie je samozrejmosťou. Kríza nám pomáha nájsť rovnováhu, ak ju prijmeme, pomáha nám rásť a dozrievať, ak však budeme proti nej bojovať, potom nás zlomí a zatrasie našim svetom...

.ži svoju túžbu...

Aby sme spoznali svoje túžby, musíme sa ponoriť do ticha. Túžba vytvára v človeku zdravé napätie medzi tým, kto je (a čo má) a tým, kým sa chce stať (a po čom túži). Toto napätie rozširuje naše srdce. Túžba nás vedie k podstate našej duše, odkrýva naše pravé ja, identitu vpísanú do našej duše. Celý náš život sprevádzajú túžby, ktoré nás vyzývajú k tomu, aby sme dosiahli plnosť života. Túžba otvára naše srdce. A spoznáva v ňom Božiu stopu. Túžba nás posväcuje, v túžbe sa dotýkame Boha a cez túžbu sa vraciame k Bohu...

.prijmi svoju smrteľnosť...

Nemusíme túžiť po dokonalosti a popierať vlastnú nedokonalosť. Pretože Boh sa stal človekom a v Kristovi sa spojila božská a ľudská prirodzenosť. A tak cez Krista človek prekračuje svoju ľudskú prirodzenosť a rozvíja svoju božskú prirodzenosť, aby nakoniec spočinul v Bohu. Do našej smrteľnosti, Boh zasadil semienko nesmrteľnosti. Zboštenie človeka znamená, že ho preniká nekonečná Božia láska, na ktorej môže postaviť svoj život. Ak otvoríme svoje srdce pre Boha, tak smrť bude len prechodom do iného času a priestoru...

.hľadaj ticho...

Potrebujeme ticho, aby sme boli sami sebou. Ak sa necháme strhnúť rýchlim životným tempom, potom stratíme vnútorný pokoj. Keď sa však dokážeme stíšiť, dostaneme sa do kontaktu, sami so sebou. V tichu spoznávame svoje túžby. Nie naplnenie, ale túžba sýti našu dušu. Ak stratíme kontakt so svojimi túžbami, potom budeme len živoriť, unášaní prúdom života. Túžba nás privádza do kontaktu s bohatstvom našej duše. V tichu si dokážeme oddýchnuť a nečerpať silu. Je v nás priestor ticha, v ktorom prebýva Boh. Ticho živí našu dušu. V ňom máme pocit bezpečia a istoty, v tichu nachádzame svoj domov...

Kľúčom k rovnováhe je spoznanie našej identity. Ak poznáme odpoveď na otázku (kto som), po čom túžim (čo ma naplní) a kam kráčam (kým sa môžem stať) a uvedieme do rovnováhy všetky naše sily, v prospech rozvoja svojej identity (a naplnenia svojich túžob), potom dosiahneme spokojnosť. Nájsť rovnováhu znamená, ísť svojou vlastnou cestou životom a rozvíjať svoju identitu...

.anselm Grün OSB

Narodil sa v roku 1945 v dedinke Junkershausen v bavorskom Nemecku. V roku 1964 zmaturoval a vstúpil k benediktínom. Po štúdiách filozofie a teológie v Ríme, dosiahol doktorát z teológie a vyštudoval ekonómiu v Norimberku. Od roku 1977 pôsobí ako správca benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu, má na starosti správu financií a manažovanie, okrem toho sa venuje pastorácií mládeže, prednášaniu a dáva duchovné cvičenia. Napísal cca 35 kníh, väčšina z nich patrí medzi bestsellery v duchovnej oblasti, pričom k najznámejším patria: Spiritualita zdola, Buď dobrý sám k sebe, Moc nad bezmocnosťou, Zlyhanie ako šanca Modli sa a pracuj a Pracovať i žiť. Jeho kniha Hľadanie vnútornej rovnováhy, sa stala podkladom pre tento článok.

Tomáš Hupka

Dodatok: Kto je Tomáš Hupka?



Tento príspevok som prevzal z
blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/05/30/hladanie-rovnovahy-2
Požiadal som p. Tomáša Hupku, autora príspevku, o dovolenie, a on dovolil.

Pán Tomáš Hupka je blogerom na blog.tyzden.sk/tomas-hupka

Sám o sebe tam píše toto: "... Patrím k ľuďom, ktorí obdivujú Taizé. A tak pri písaní článkov sa snažím čerpať z celého kresťanského dedičstva a tiež z odkazu našich židovských bratov. Vo svojej knižnici mám vedľa seba knihy od katolíckych, pravoslávnych, ortodoxných, protestantských a evanjelických teológov a tiež židovských rabínov... A rovnako si ich vážim, bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť... ▪ Milujem knihy, rád ich kupujem a čítam, rád o nich premýšľam a píšem recenzie a veľmi rád ich požičiavam...

Písanie pre .týždeň, výrazne zmenilo môj život. Pri skúmaní východných obradov, som sa v jednom z nich našiel a tak som si ho zamiloval, že som nakoniec konvertoval. Už osemnásť mesiacov si vychutnávam príslušnosť k Byzantskej katolíckej cirkvi. V byzantskom obrade sa podarilo skĺbiť vyspelosť gréckej kultúry a tradíciu rímskeho práva spolu s kresťanstvom; filozofiu a teológiu spolu s múdrosťou púštnych otcov; radosť zo života a telesnosť človeka, spolu s askézou (schopnosť vychutnať si život); mystiku (vo vzťahu k Bohu a k partnerovi) a humanizmus (vo vzťahu k ľuďom a k ostatným národom), spolu s radosťou zo vzkrieseného Krista. A práve preto, som v ňom našiel svoj domov...

Stále som na ceste poznania pravdy a rád sa podelím o jednotlivé úlomky, ktoré sa mi podarí získať. Možno sa časom ukáže, že neboli pravdivé... nie som neomylný, ale túžim po pravde... Tom :)


Jožo Starosta

Play slots online for real money https://onlineslots.money/