Z mnohých skúseností slovenských vysťahovalcov je nám známe ich silné priľnutie k náboženstvu. Popri spolkoch, ktoré mali zväčša svojpomocný a podporný charakter, si slovenskú identitu udržiavali, formovali a zveľaďovali práve v kostoloch. Knazi boli totiž dlho jedinou inteligenciou, ktorá popri misionárskej a náboženskej činnosti pracovala na tom, aby sa v emigrantoch udržalo slovenské národné povedomie a reč.

Slovenská komunita v meste New Westminster sa začala formovať v dvadsiatych rokoch 20. stor. V roku 1928 tu žilo okolo 300 slovenských prisťahovalcov[1].

Popri spolkovej činnosti sa sústreďovali v kostole Ducha Svätého na Queensboro, ktorý si postavili v dvadsiatych rokoch pod vedením rev. Malaytera. Tu sporadicky dochádzali rev. Albert Florián SVD a rev. Fajkus, aby vykonávali duchovné obnovy[2].

V päťdesiatych rokoch, po likvidácii kláštorov na Slovensku, sa situácia zmenila, keď v Kanade začala pôsobiť rehoľa slovenských jezuitov, ktorí si v Galte, provincii Ontário, zriadili stredisko svojho misionárskeho pôsobenia[3].

V roku 1952 začal svoje misijné pôsobenie v Queensboro fr. Ján Žabka SJ. Po ňom, v roku 1953 prišiel fr. Ján Sprušanský SJ, ktorý sa vo svojej pastoračnej práci zameral aj na okolité mestá Vancouveru. Napriek jeho trojročnému úsiliu sa mu slovenskú farnosť nepodarilo založiť[4].

To sa stalo až na prosbu veriacich, predovšetkým členov I. Katolíckej slovenskej jednoty, ktorí požiadali cirkevnú vrchnosť o slovenského kňaza do Vancouveru.

V apríli, roku 1958 získal fr. Viliam Lacko SJ[5] od vancouverského arcibiskupa povolenie k zriadeniu slovenskej rímskokatolíckej farnosti. Spočiatku býval v kolégiu u anglických jezuitov, odkiaľ chodil vykonávať svoju kňazskú službu k Slovákom v New Westminsteri, Cloverdale, Pitt Meadows, Nakusp, Grand Forks a Trail. Takisto slúžil každý mesiac sv. omšu v kostole Ducha Svätého v Queensboro. Tento kostol však časom už nestihol pojať všetkých veriacich[6].

To bol bol hlavný dôvod, prečo sa slovenskí veriaci dňa 10. apríla 1960 rozhodli kúpiť kostol sv. Michala v New Westminsteri, ktorý potom upravili a zasvätili sv. Cyrilovi a Metodovi. Prvá sv. omša sa tam konala 13. apríla 1960 na Zelený štvrtok[7].

Bohoslužobný priestor však slúžil nielen slovenským veriacim rímskokatolíckeho obradu. Aj slovenskí gréckokatolíci tu slávili svoju liturgiu spolu s ukrajinskými veriacimi. Takisto aj českí katolíci mávali v tomto kostole sv. omše vo svojom jazyku[8].

S kostolom bola zakúpená aj hala, kde sa hrávali divadlá, oslavovali národné sviatky, konali svätomikulášske nádielky pre deti, svadby, krstiny a zábavy[9]. V septembri 1970 sa pri fare zorganizovala slovenská škola a slovenská knižnica[10]. Spoločenský a farský život tunajších Slovákov sa tak zjednotil a zdynamizoval.

Novovzniknutá farnosť sa postupom času stala základňou misionárskej činnosti slovenských jezuitov v Britskej Kolumbii a priľahlých oblastí západnej Kanady a tiež aj strediskom spoločenského a národnokultúrneho života tamojších Slovákov[11].

Mária Vrabčeková
_________________________________ [1] Bližšie nešpecifikovaný zdroj, ktorý bol nájdený na fare v New Westminsteri. Pravdepodobne: BOTÍK, J.: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada. Autor uvádza zdroj: KIRSCHBAUM, J.M.: Slovaks in Canada. Toronto 1967, s. 147.
[2] LACKO, V.: Slovenská farnoťt sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[3]BOTÍK, J.: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada. Autor uvádza zdroj: JAVORKA, J.: Slovensíi jezuiti na farách v Kanade. In: Slovenski jezuiti v Kanade. 1975, s. 24.
[4] BOTÍK, J.: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada. Autor uvádza zdroj: KADLEC, J.: Britská Kolumbia. Pamätnica slovenských jezuitov v Kanade 1952 – 1977. Cambridge 1977. s. 24.
[5] Viliam Lacko SJ.: Narodil sa 28. februára 1920 v Čachticiach. Po skončení stredoškolských štúdií vstúpil do jezuitského noviciátu v Ružomberku 20. júla 1937. Filozofické štúdiá si vykonal v Záhrebe a v Košiciach. Teológiu študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde bol vysvätený za kňaza 15. júla 1948. Po skončení štúdií v rokoch 1950–53 bol duchovným v utečeneckom tábore vo Valke pri Norimbergu. V decembri 1953 prišiel do Kanady. Najprv bol organizátorom misijných prác slovenských jezuitov a v rokoch 1960-69 bol duchovným slovenskej farnosti v New Wetminsteri, B.C. Okrem toho, počas 13 rokov bola aj duchovným v nemocnici pre mentálne choroby. Od roku 1974 bol farárom vo Windsore, Ont. V roku 1981 sa vrátil do New Westminsteru, kde bol duchovným otcom až do jesene 1992, kedy ho jeho chatrné zdravie prinútilo odísť na zaslúžený odpočinok. Svoj život dožil v Misijnom dome v Cambridge, Ont., kde zomrel v roku ????
[6] LACKO, V.: Slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[7] tamže
[8] LACKO, V.: Slovenskí gréckokatolíci na Pacifiku. In: Kanadsýy Slovák. č. 46/14. november 1970.
[9] Zo zápiskov Marty Stykovej.
[10] LACKO, V.: Slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. In: Kanadský Slovák. č. 46/14. november 1970.
[11] BOTÍK, J.: Slovaks on the West Coast of the USA and Canada.