Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Garibaldi Neve

Veľkonočná tradícia

Počas posledných pár rokov sa stalo nepísanou tradíciou previesť okolo Veľkej Noci skupinu 30-40 nadšencov cez snehové polia Garibaldi Neve, rozprestierajúceho sa medzi Elfin Lakes na južnej a Garibaldi Lake na severnej strane.

Keď je ľahšie íst hore

Po skorom odchode z Vancouveru a prvých 12 kilometroch na lyžiach obedujeme v útulku na Elfin Lakes. Za útulkom opúštame dobre vyšľapané chodníky a začíname si razit vlastnú cestu k Ring Creek.
Všetci vieme, že by sme mali sledovať starú cestu čo sa mierne zvažuje od útulku až k potoku na konci doliny. Pod niekoľkými metrami snehu sa nám však cestu nielenže nikdy nepodarilo nájsť, ale z nejakého dôvodu každý rok namiesto mierneho klesania výšku naberáme - a keď sa dostaneme na koniec doliny tak sme o pár sto metrov vyššie než by sme mali byť.

Žiaľ, to potom znamená pomalý zostup po lavinóznych svahoch. Napredovať tu treba s veľkými rozostupmi, tak aby nikdy nebol viac ako jeden človek vystavený nebezpečenstvu, zatiaľ čo ostatní ho sledujú z relatívneho bezpečia hustého lesa, pripravení kedykoľvek zasiahnuť.

Na druhej strane doliny vystúpime po miernych svahoch na Bishop Glacier, kde si tesne pred zotmením rozložíme tábor s výhľadom na Mamquam Peak na jednej a Garibaldi Mountain na druhej strane.

V mlieku

V nedeľu nás čaká prechod po Neve, popod výstižne pomenované štíty Tent a Shark Fin, dole po Sentinel Glacier, až k zamrznutému Garibaldi Lake. Za jasného počasia je to veľmi príjemný terén, ale za hmly sa situácia značne zmení. Vpravo či vľavo, dole či hore - všade je všetko úplne rovnaké, čisto biele, bez akéhokoľvek náznaku kde je obloha, zem, horizont, či sa svah zvažuje jedným smerom alebo druhým.
V takejto situácii vodca musí postupovať veľmi opatrne, doslova "ohmatávať" terén pred sebou. Tí, čo ho nasledujú aspoň vidia stopy v snehu. Vodca skupiny je však odkázaný na hádzanie malých snehových gulí pred seba a odhadovanie terénu podľa stôp čo zanechajú. Mnohí však toto možu robiť len pár minút a potom sa im začne točit hlava, zdvíhať žalúdok a musia sa zaradiť do stredu skupiny.

Stalo sa aj, že vodca skupiny ostal trošku menej opatrný, rozbehol sa - a zrazu sa preboril cez naviaty sneh a začal padať do prázdna. V tomto prípade, našťastie, bol pád len niekoľko málo metrov do hlbokého záveju, nespôsobil žiadnu lavínu a v priebehu ani nie pol hodiny sa celá skupina znovu spojila.

Inokedy sa k nám s úľavou pridalo zopár stratencov čo sme ich bez mapy, kompasu alebo GPS našli bezradne sedieť v hustej hmle uprostred ľadovca, bez najmenšej predstavy o tom, ktorým smerom pokračovať. Našťastie mali dosť duchaprítomnosti a nepokračovali úplne na slepo. Ak sa tu totiž človek vyberie zlým smerom, ľahko sa ocitne v ľadopádoch nad North Pitt Glacier - a ako už meno naznačuje, to je miesto ktorému sa treba radšej vyhnúť.

Garibaldi Lake

Pod Sentinel Glacier terén zrazu ostane rovný ako dlaň - to prekračujeme 6 kilometrov dlhé Garibaldi Lake.
Pre tých, čo križujú rozľahlé zamrznuté jazero po prvý raz, je to veľmi zaujímavý pocit: výhľad zo stredu rozľahlého jazera sa mení len nesmierne pomaly a človek má pocit že beží na tom istom mieste.
Teoreticky, ak fúka správny vietor, prechod po jazere si možno uľahčiť použitím stanu ako improvizovanej plachty. Ukazuje sa však, že bez dostatočnej praxe sú tieto pokusy dosť beznádejné a nadšení experimentátori väčšinou skončia naháňaním rôznych častí svojich stanov po jazere.

O vatrách a lyžovaní

Na druhej strane jazera sa všetci stretneme na neskorý obed a pokračujeme popri Lesser Garibaldi Lake a Barrier Lake na serpentíny nad Rubble Creek. Keby tieto serpentíny boli na začiatku, myslím že nikdy nikoho nepresvedčím aby vo výlete pokračoval. Takto však niet inej možnosti, alebo pár hodín lyžovania po úzkom, strmom a zľadovatelom chodníku, alebo dva dni späť cestou po ktorej sme práve prišli. Tak to povieme nováčikom na začiatku serpentín. To, že posledných pár kilometrov budú musieť ísť po svetle lámp, s lyžami nie na nohách ale na batohoch, si necháme na neskôr.

Pred pár rokmi bola z toho zostupu jedna dievčina tak znechutená, že sa zastrájala spraviť vatru a slávnostne spáliť všetku svoju lyžiarsku výstroj na znak že v zime do hôr už nikdy nepôjde. Vatra sa však nekonala, a dievčina odvtedy zlyžovala hory, na ktoré sa ja asi v živote nedostanem. A teraz si vlastne nevie predstaviť, že by mohlo byť aj inak.

Andrej Doboš

{FOTOGRAFIE POSLAL ANDREJ EXTRA}

Play slots online for real money https://onlineslots.money/