Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Misia dvojkríža - po stopách našej identity II.


Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a ich činnosť na tomto území je zahmlená viacerými tajomstvami. Aká bola ich misia naozaj? Sprievod, ktorý opustil v roku 863 po Kr. Konštantínopol, bol veľmi početný. Okrem Cyrila a Metoda v ňom boli kňazi slovanského pôvodu, vysokí cisárski úradníci a samozrejme ozbrojený sprievod. Obidvaja apoštoli vedeli, čo je cieľom ich misie. Mali upevniť kresťanstvo na našom území, formovať Slovanov k hlbšej viere, vychovávať kňazský dorast a pripraviť pôdu pre ustanovenie cirkevnej provincie na našom území.

Dve významné osobnosti

Skôr než sa posunieme ďalej, rád by som sa vrátil k dvom osobnostiam, ktoré v prvej časti ostali trošku v pozadí. Nielen Samo si zaslúži našu úctu za to, čo urobil pre Slovanov na našom území. Treba spomenúť aj Pribinu, ktorý bol najvýznamnejším predstaviteľom Nitrianskeho kniežactva. Vďaka nemu bol v Nitre v roku 828 postavený kostol, ktorý sa stal prvým známym kostolom západných a východných Slovanov. A hoci sa neskôr ukázalo, že Nitrianske kniežactvo nebolo dosť silné na to, aby odolalo vonkajším vplyvom, vďaka nemu mohli Slovania na našom území rozvíjať svoju identitu. Z pohľadu histórie môžeme vyhnanie Pribinu a začlenenie Nitrianskeho kniežactva do Veľkej Moravy vnímať ako pozitívny krok. A to z dvoch dôvodov.

Tým prvým sú kroky, ktoré podnikol Pribina po vyhnaní z Nitrianskeho kniežactva. Po rokoch, ktoré strávil na úteku a po získaní priazne zo strany franského panovníka Ľudovíta Nemca, dostal Pribina za úlohu spravovať Panónske kniežactvo. V tejto pozícií sa stal verným vazalom franských kráľov. Je to len špekulácia, ale je dosť pravdepodobné, že ak by Nitrianske kniežactvo nedobyl Mojmír, ale franskí panovníci, Pribina by sa stal ich vazalom a Slovania na našom území by nemohli rozvíjať svoju identitu. Preto vyhnanie Pribinu možno hodnotiť ako pozitívny krok. Druhý dôvod je jednoduchý - začlenenie do Veľkej Moravy nám umožnilo taký rozvoj, aký by sme sami nedosiahli, a to bez toho, aby sme sa museli zriecť svojej identity.

Naše uznanie si zaslúži aj Mojmír za vytvorenie ríše, ktorú byzantský cisár Konštantín Porfirogennetos zrejme ako prvý nazval Veľkou Moravou. Mojmír dovolil, aby sa z franskej ríše k nám širilo kresťanstvo. Ale keďže bolo málo franských kňazov, ktorí by ovládali jazyk Slovanov, u bežných ľudí sa ich misia stretla s neúspechom. Hoci tu pôsobili franskí kňazi, Mojmír sa bránil zasahovaniu Franskej ríše do záležitostí Veľkej Moravy. A práve táto snaha sa mu stala osudnou.

V roku 846 ho franský panovník Ľudovít Nemec zosadil, pretože sa mu nepáčila snaha Veľkej Moravy vymaniť sa spod vplyvu Franskej ríše. Mojmírovým nástupcom sa stal jeho synovec Rastislav. Hoci sa Mojmír nenarodil na našom území (pôvodne bol moravským kniežaťom) a podmanil si naše Nitrianske kniežactvo, patrí mu vďaka za to, že nám pomohol stať sa súčasťou veľkej ríše, a to bez toho, aby sme sa museli zriecť našej identity. Umožnil nám napredovať a obetoval všetko pre hájenie našich záujmov. A teraz späť k byzantskej misii…

Byzantská misia

Viacerí ľudia tvrdia, že táto misia nebola tým, čo Rastislav žiadal, pretože jej členom nebol žiaden biskup. Skutočnosť je však iná. Veľká Morava bola v tom čase označovaná ako misijné územie. Keby sem Byzancia vyslala svojho biskupa, pohnevala by si Franskú ríšu a zhoršili by sa vzťahy medzi Konštantínopolom a Rímom. Vtedy ešte bola Byzancia (východné kresťanstvo) v spoločenstve s Rímom (západné kresťanstvo), pričom sa líšila vlastným obradom, kalendárom a cirkevným právom. Preto sa Byzancia rozhodla poslať sem najprv misiu na čele s Cyrilom a Metodom, ktorí mali pripraviť pôdu pre druhý krok, ktorým malo byť ustanovenie hierarchie (vysvätenie biskupa) a teda vznik samostatnej cirkevnej provincie. Pričom táto provincia mala prejsť spod rímskej pod byzantskú správu (jurisdikciu)…

Byzantská liturgia

Ak táto misia prišla z Byzancie, prečo by mala slúžiť rímsku liturgiu? Je síce pravda, že misionári, ktorí tu boli predtým, ju slúžili, ale vysluhovali ju v latinčine a v gréčtine, čomu ľudia nerozumeli. A prečo by boli Rastislav alebo Slovania proti byzantskej liturgii, ak ju Cyril a Metod slúžili v ich jazyku, vďaka čomu mohli konečne naplno prežívať tajomstvá liturgie? Niektorí ako dôkaz používania rímskej liturgie uvádzajú Kyjevské listy, lenže v nich sú len zlomky z rímskej liturgie (ktoré nie sú jednoznačné) a niektoré použité termíny vznikli až v 10. stor po Kr. Navyše vieme, že Cyril a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu získali na Carihradskej synode povolenie previesť byzantskú liturgiu do jazyka Slovanov. Cyril a Metod preložili do staroslovienčiny byzantskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, rituál (Euchologium) a evanjeliár (Aprakos). Odborníci sa tiež zhodujú v tom, že do staroslovienčiny boli preložené takmer všetky liturgické knihy používané v Byzancii.

V roku 864 po Kr. preložili do staroslovienčiny aj liturgiu sv. Petra a začali podľa nej sláviť liturgiu. Tomuto kroku však predchádzala neustála kritika zo strany franských kňazov a na tom založené spochybňovanie byzantskej misie v kresťanskomu svete. Preto sa Cyril s Metodom rozhodli zaviesť aj rímsku liturgiu, čím chceli odraziť vlnu ohovárania. Naďalej však chceli, aby ľudia mali na nej aktívnu účasť, preto ju slúžili v jazyku Slovanov, čo sa však opäť nepáčilo franským kňazom.

Byzantskej liturgie sa však nevzdali úplne (naďalej ju slúžili, len v menšej miere) a naďalej používali aj rôzne byzantské modlitby a formuly. Dôkazom toho sú aj Sinajské zvitky z 11. stor. po Kr, ale hlavne Euchológia sinajská, podľa ktorej pri obrade uvedenia sv. Václava do mužského veku, bol použitý byzantský obrad.

Byzantská škola

Cyril a Metod založili na Veľkej Morave prvú slovanskú vysokú školu, pričom vzorom im bola carihradská vysoká škola. Hlavným predstaviteľom tejto školy bol Cyril, ktorý pred príchodom na Veľkú Moravu bol profesorom filozofie na vysokej škole v Carihrade. Základom výuky rovnako ako v Carihrade bolo sedem hlavných predmetov: gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, astronómia a muzika.

Vyučovacím jazykom bola staroslovienčina, no študenti mohli spoznať aj gréčtinu, latinčinu, hebrejčinu, sýrčinu či arabčinu. Vyučoval sa tu totiž aj jazykovedný odbor s dôrazom na prekladateľstvo. Ďalej tu boli prednášané všetky oblasti filozofie s dôrazom na grécku filozofiu a kresťanských mysliteľov. V oblasti teológie sa žiaci naučili raňajšej službe božej, hodinkám, večierni, povečernici a liturgii. Z teologických predmetov dominovala dogmatika a patristika - diela cirkevných otcov (preložené do staroslovienčiny). Medzi učebnými odbormi bolo aj právo, ktoré vychádzalo z byzantského práva (preklady byzantských zákonníkov Zakon sudnyj ljudem a Nomokanon). V oblasti muziky to bol byzantský liturgický spev prenesený do staroslovenčiny. Škola okrem iného vychovala dvoch významných básnikov a skladateľov - sv. Klimenta Ochridského a Konštantína Preslavského.

Na škole okrem Cyrila a Metoda učili aj pomocníci, ktorých si priviedli z Byzancie (napr. sv. Kliment a sv. Naum) a čo je pre nás nesmierne zaujímavé, medzi učiteľmi bol aj sv. Gorazd, ktorého si Metod neskôr vyvolil za svojho nástupcu.

Byzantská architektúra

Pred príchodom byzantskej misie bolo na území Veľkej Moravy postavených niekoľko kostolov, ktoré Cyril a Metod začali používať, hoci pre byzantskú liturgiu neboli najvhodnejšie. A napriek tomu, že v roku 864 po Kr. začali používať liturgiu, ktorá bola kombináciou byzantskej a rímskej, archeológovia nachádzajú dôkazy o tom, že sa tu v tom čase stavali kostoly byzantského typu (charakteristickým znakom je pretiahnutá polkruhovitá apsida). Túto črtu majú pozostatky kostolov na Morave v Starom Měste (lokalita Valy a Na Špitálkách), v Mikulčiciach a v Břeclavi, ktoré vznikli po príchode byzantskej misie, čo dokazuje aj analýza šperkov a predmetov nájdených v blízkych hroboch. Niektorí odborníci tvrdia, že táto architektúra prišla z Bulharska, ale tie bulharské kostolíky vznikli najskôr v druhej polovici 9. stor. po Kr, pričom táto architektúra pochádza z Byzancie a do Bulharska ju priniesli práve misionári z Byzancie.

Byzantský kláštor a kalendár

Metod bol pred príchodom na Veľkú Moravu dlhé roky mníchom na hore Olymp. Po misii k Chazarom, ktorú absolvoval spolu s Cyrilom, sa utiahol do kláštora, kde bol vymenovaný za opáta. Preto je veľmi pravdepodobné, že aj na Veľkej Morave chcel založiť kláštor. Podľa určitých náznakov ho chcel založiť na Morave, v blízkosti Starého Města. Ale či sa tak naozaj stalo, to musí potvrdiť archeologický prieskum.

Ďalšou zaujímavosťou je zavedenie byzantského kalendára. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že keď Metod 26. októbra dokončil preklad písma z gréčtiny do staroslovienčiny, spolu s kňazmi odslúžil liturgiu na pamiatku sv. Demetra. Kým v byzantskom kalendári pripadá táto spomienka na 26. október, v rímskom na 9. apríl. Zavedenie byzantského kalendára len potvrdzuje slávenie byzantskej liturgie.

Najvýznamnejší panovník

Na záver tejto časti by som pripojil krátke hodnotenie Rastislava ako panovníka.

Hoci Rastislav pochádzal z dynastie Mojmírovcov, narodil sa na území dnešného Slovenska. V niektorých písomných prameňoch je titulovaný ako rex - kráľ. Takže ak chceme nejakého panovníka na našom územi označovať ako kráľa, mal by to byť Rastislav… Pôvodne mal byť Rastislav vazalom franského panovníka Ľudovíta Nemca - preto ho aj franský panovník dosadil na čelo Veľkej Moravy. Ale Rastislavovi začali rásť rožky a od roku 850 po Kr. vytrvalo bojoval za nezávislosť Veľkej Moravy. V období, ktoré nasledovalo Rastislav dokázal poraziť Ľudovíta Nemca, viac krát vpadol do Franskej ríše. V roku 858 po Kr. sa dokonca spojil s Karolmanom (syn Ľudovíta Nemca) a spolu obsadili franské územie až po Inn.

V roku 864 Ľudovít Nemec pritiahol pod Devín, ale nedokázal ho dobyť. A vzniknutú patovú situáciu Rastislav s Ľudovítom Nemcom vyriešili tak, že uzavreli mier. Rastislav prestal útočiť na Franskú ríšu a pre Veľkú Moravu pritom dokázal ubrániť nezávislosť. V roku 867 dosadil Rastislav do čela Nitrianskeho kniežactva Svätopluka. Naďalej však Nitrianske kniežactvo bolo súčasťou Veľkej Moravy, ale Rastislav spolu so Svätoplukom vládli spolu. Dôkazom toho je aj list Gloria in excelsis, ktorý v roku 869 po Kr. adresoval pápež Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi (ich kniežatstvá - Moravské, Nitrianske a Panónske - tvorili Metodovu arcidiecézu).

V roku 870 po Kr. sa Svätopluk stal dobrovoľne vazalom Franskej ríše, zradil Rastislava a vydal ho Frankom, ktorí ho oslepili a uväznili. Svätoplukovým zámerom bolo stať sa jediným vládcom Veľkej Moravy. Franský panovník sem však vyslal svojich ľudí, ktorí mali prevziať správu nad Veľkou Moravou, čo sa nepáčilo Svätoplukovi, a tak ho Frankovia uväznili.

Počas leta v roku 871 po Kr. vypuklo veľkomoravské povstanie pod vedením Slavomíra. Slavomír bol kňazom na Veľkej Morave a pochádzal z rodu Mojmírovcov. Keď Svätopluk „zmizol”, Slovania si mysleli že zahynul, a tak si vybrali Slavomíra, aby ich viedol. Hoci dnes pôsobí absurdne predstava prepojenia svetskej a duchovnej moci, môžeme byť hrdí na to, že súčasťou našich dejín je aj kňaz, ktorý vypočul prosby Slovanov, dokázal hájiť ich záujmy, a to bez toho, aby sa spriahol zo zločincom alebo sa podieľal na zločinoch proti ľudskosti.

Frankovia Svätopluka prepustili z väzenia pod podmienkou, že im pomôže potlačiť povstanie. Svätopluk sa však pridal na stranu povstalcov, porazil Frankov a stal sa vládcom Veľkej Moravy. Po tom, ako sa Svätopluk dostal k moci, už chýbajú písomné zmienky o Slavomírovi. Asi sa stal nepohodlným…

Dovolím si označiť Rastislava za väčšiu osobnosť než bol Svätopluk. Frankovia sa Rastislava báli a bez Svätoplukovej pomoci by ho ťažko porazili. Rastislav bol múdrym vládcom a skvelým stratégom. Svätopluk sa ukázal ako zradca, povýšil svoje osobné záujmy nad záujmy Slovanov, a preto, aby sa udržal pri moci, bol ochotný obetovať identitu Slovanov (o čom vydáva svedectvo jeho vládnutie). Hoci Veľká Morava dosiahla najväčší rozmach za Svätopluka, najväčšou osobnosťou spomedzi vladárov Veľkej Moravy bol Rastislav. Keď tak nad tým rozmýšľam, chápem prečo si niektorí politici vybrali za vzor Svätopluka a nie Rastislava, ale o tom nabudúce…

Koniec misie

V roku 867 po Kr., teda po 40 mesiacoch pôsobenia na našom území, je misia Cyrila a Metoda na konci. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Rastislav sa im chcel zlatom a striebrom odmeniť za ich dielo. Konštantín však tieto dary odmietol a namiesto nich si vyžiadal prepustenie 900 zajatcov. Potom sa už sprievod týchto apoštolov Slovanov, v ktorom bolo niekoľko kandidátov na kňazské a biskupské svätenie, vybral na juh. Ich snahou bolo splniť aj posledné sľuby, ktoré dal Rastislavovi byzantský cisár Michal III. A k tomu bolo treba ešte vysvätiť kňazov a biskupa, vďaka čomu by mohla byť ustanovená samostatná cirkevná provincia na Veľkej Morave.

Tomáš Hupka

Tomáš Hupka je bloger na http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka. “Po stopách našej identity” je päť-dielny príspevok na spomínanom blogu. “Čerstvý” pohľad na naše slovenské korene ma zaujal, preto som Tomáša poprosil o dovolenie prevziať jeho príspevok do nášho časopisu. Povolenie som dostal, za čo vyslovujem Tomášovi Hupkovi srdečnú vďaku. Článok je druhou časťou o našej identite. Článok si môžete prečítať aj na spomínanom blogu.

Jožo Starosta

Play slots online for real money https://onlineslots.money/