Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

II.3: Príbehy z nášho poľa (Marta Styk)

Stádo ktoré sme chovali, bolo na mäso. Vyrastené býky, aj keď boli ako krásne zaoblené, nemali mäso chutné, zapáchalo akýmsi nepríjemným pachom pri varení, preto sme sa snažili malých samcov vyskopiť. Proces bol pomerne jednoduchý, prevádzal ho ochotne náš sused, skúsený farmár, ktorý navliekol malému bujačikovi na vajíčka gumičku za pomoci špeciálnych kliešťov. Ako samček rástol, gumka bránila rastu a tak časom zaškrtené vajíčka zaschli a odpadli. Masko z takého kusa dobytka bolo najkvalitnejšie.

Jahode sa po dlhšom čase narodil samček. Skúsený sused aj s pani manželkou kráčali smelo k ohrade vykonať hore opísanú operáciu. Keď ich gazda vyzbrojený palicou upozornil na zlú povahu Jahody, oni len mávli rukou nad podávanou výzbrojou. Jahoda, ktorá bola vždy vzornou ochrannou matkou, sa prudko rozbehla proti približujúcim, ktorí nemali veľa času na to aby utiekli za bránku. O niekoľko dní neskôr, ked bola Jahoda zavretá do jarma, chytili samčeka ktorého sme pomenovali Honcko a vykonali na ňom požadovaný zákrok. Že operácia nebola celkom úspešná poznali sme hodne neskôr, keď iba jedno vajko odpadlo a druhé rástlo do neobyčajných rozmerov.

Honcko rástol rýchle, prebíjal sa v stáde úspešne. Zúčastnil sa každej bitky, ale najhroznejšia bola jeho víťazná bitka s vlastnou matkou, Jahodou. Naše kravy boli dobre chované, žiadne umeliny ani penicilíny, iba výborná albertská tráva a ovos. Mäso z nich bola najvyššia kvalita (okrem chuderky Maliny, o ktorej sme písali v jednom z predchádzajúcich čísel). Za ovsom boli šialené, tie čo boli najvýbojnejšie sa ho nahltali najviac. K tým patrila Jahoda, Lucifer, dcéra Jahody, ktorá požrala špagáty a Honcko. Do spomínanej bitky si udržiavala Jahoda prvé miesto, každá krava mala pred ňou rešpekt a ustupovala jej z cesty. Lenže Honcko už dorastal, bol zúrivý a pahltný ako jeho mať. Jeden večer, keď gazda nasypal stádu dve vedrá ovsa, začal sa vážny boj o prvenstvo medzi matkou a synom. Spočiatku víťazila Jahoda, zúrivo ho odtláčala na okraj, lenže boj trval dlho, mladý mal lepšiu výdrž, viac energie, pomaly začal matku zatláčať do pozadia až nakoniec udýchaná Jahoda ustúpila a prestala súperiť. Od toho dňa Honcko držal prvenstvo v čriede. Ostatné kravky stáli ešte dlho po skončení bitky bez pohybu pri kŕmidle - také divadlo ešte na našom poli nezažili.

Dni plynuli a často sme vídali Honcka sa popásať v blízkosti plota, kde bolo susedovo veľké (vyše sto kusové) stádo. Čoskoro sme zistili, že ho v našom stáde už niet. Nechápali sme ako sa mohol dostať cez plot do susedovho stáda. Zistili sme to však o pár dní, keď nadvihol aj s kolmi ostnatý plot a prišiel sa napiť domov vody do automatického napájadla, ale nasledujúci deň opať u susedov obšťastňoval kravky.

O našom záletníkovi sa dopočul i náš sused ktorý choval jazdecké kone a ponúkol nám Don Juana priviesť späť. Zvedavo som pozorovala z okna ako sa mu to podarí. Videla som, že vie ako na to, odlúčil Honcka od stáda a už ho mal na našom poli a viedol ho k domu. Všetko vyzeralo sľubne, kým sa Honcko zrazu neotočil, na čo sa kôň prudko zastavil, čím prekvapený sused spadol z koňa. Myslela som, že tým sa pokus o navrátenie Honcka skončí. Lenže sused nechcel byť porazený, vyskočil ľahko na koňa a v prenasledovaní pokračoval. To už Honcka napajedilo, zvrtol sa znovu ale tento raz prudko napadol koňa svojim rohom, ktorý mu vstrčil rovno do stehna. Porazený sused rýchle odcválal k svojmu domu, siahol do auta kde mal zásobu pív a začal prudko piť. Zatiaľ víťaz - Honcko s krvavými očami podišiel k automatickému napájadlu a pil, pil.

My sme rýchle utekali poľom k susedovi, ktorý ešte poťahoval pivo z flaše bez zastávky a s hrôzou sme pozerali na krvácajúceho koňa. Rozhodli sme sa rýchle zavolať zverolekára. Niekoľko štichov zachránilo koňa a odľahčilo našu peňaženku. O pár hodín bol Honcko znovu u susedov a pokračoval v svojej činnosti.

Nasledujúce dni zasadala celá susedská komora, aby riešila prípad nášho hrdinu. Čakali nevídané divadlo a chceli byť svedkami tomu, ako a či bude Honcko porazený. Hodne času vzalo kým sa skúseným farmárom podarilo ho dostať do obory, vyhnať odtiaľ zbytky kráv a vohnať ho po niekoľkých neúspešných pokusoch rovno do vozidla pre prevoz dobytka. Akonáhle sa im to podarilo, odviezli ho na jatky. Keď tam Honcka pustili do obrovskej prázdnej obory, cválal tam vraj „ako divý tátoš“.

Marta Styk
http://fineartamerica.com/profiles/marta-styk.html

Vyberáme z listu čitateľa

Milá teta Marta !

Srdečne Vás po dlhšom čase pozdravujem a prajem všetko dobré Vám a samozrejme aj ujovi Albertovi, najmä ešte dobré zdravie a veľa životného elánu.

Píšem z radosti nad časopisom Slovo z BK, ktorý som objavil pred rokom na internete vďaka Vášmu menu. Občas vyhľadávam zmienky o rodákoch, teda aj o Vás - podľa mena, našiel som nejaké krásne obrázky, ktoré maľujete a aj Slovo z BK, do ktorého veľmi pekne prispievate. Každú stránku s Vašim príspevkom vytlačím, aj rodičom dám prečítať a tešia sa Vašim spomienkam na Vaše začiatky.

A neverili by ste, práve aj my sme mali kravky Jahodu a Malinu, keď som malý chlapec na Revúcej. Na ich mlieku som vyrástol. Ako mama spomína, kým ona dojila, ja som už sedel pred maštaľou s hrnčekom v ruke a čakal som, kým mi neodliala takého ešte teplého mlieka rovno zo šechtára. To bola pochúťka! A zážitok pozerať na všetky tie roboty okolo mlieka v dome, mútenie v zbanke a výrobu masla, skýšenie mlieka na prípecku, a tak. Nehovoriac o tom všetkom, čo bolo treba v pote tváre porobiť, aby tu kravu vychovali - kosenie, hrabanie, sušenie, zvážanie, zašopenie... Boli to ťažké časy, ale pekné. Aspoň pre mňa, vtedy ako chlapca.

Pozdravujem Vás aj od rodičov, aj uja Alberta, prajem peknú jar, veľa slniečka a síl do ďalších mesiacov a rokov.

Marián Funiak

Jožo

Play slots online for real money https://onlineslots.money/