Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

2009-06-03: 5 rokov Slovenska v EU a NATO

Prejav ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka na konferencii „5 rokov Slovenska v EÚ a NATO, od príjemcu bezpečnosti k jej poskytovateľovi 60 rokov transatlantickej vízie: ako ďalej?“, v Bratislave 2.6.2009 (Publikované dňa: 03.06.2009)

V prvom rade sa chcem poďakovať organizátorom - Slovenskej atlantickej komisii, Ministerstvu obrany SR a Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku za spoločné zorganizovanie konferencie, na ktorej sa s potešením
spolupodieľa aj Ministerstvo zahraničných vecí SR.

Zamýšľali ste sa nad tým, či sa nám členstvom v Európskej únii a v NATO podarilo naplniť naše zahraničnopolitické zámery, do akej miery sme boli v tomto snažení úspešní, ako sme sa vyprofilovali ako členská krajina, čo nás z optiky členstva v euroatlantických štruktúrach čaká, aké sú naše očakávania a čo od nás očakávajú naši spojenci.

Za zásadnú považujem skutočnosť, ktorá determinuje všetko ostatné – Slovensko si členstvom v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii nezvratne vyriešilo strategickú otázku smerovania a začlenením krajiny do euroatlantického civilizačného priestoru a do jeho najsilnejších spoločenstiev, ukotvilo krajinu v tomto jej prirodzenom prostredí.

Život potvrdil správnosť integračných rozhodnutí Slovenska. Zďaleka nielen kvôli užívaniu evidentných výhod a výsad členstva v oboch integračných zoskupeniach, medzi ktoré neodmysliteľne patrí spoločný hospodársky priestor a trh, voľný pohyb osôb, záruky kolektívnej obrany, ale možno ešte viac z hľadiska pozitívnych zmien spoločenskej klímy, z hľadiska komfortnejšieho pocitu bezpečnosti a zvýšeného sebavedomia spoločnosti. Mať garantovanú bezpečnosť a stabilitu pre vnútorný rozvoj je silná devíza, s ktorou sa dá tvoriť niečo pozitívne. Bilancia tohto päťročného obdobia je jednoznačne pozitívna, čo však nepochybne v detailnejšej podobe zaznelo v práci jednotlivých panelov.

Chcem zdôrazniť edukatívny význam uvedomovania si spoluzodpovednosti za posilňovanie hodnôt demokracie, za stabilitu a pokoj v našom regióne i inde v Európe a vo svete. Tento hodnotový rozmer integrácie je veľmi dôležitý. Veď preto sme sa nebáli delegovať časť našej suverenity na spoločné integračné inštitúcie. Intenzívne sme pracovali u nás doma, konštruktívne spájali naše národné záujmy s európskymi a euroatlantickými témami a záujmami. V tomto zmysle členstvo Slovenska v euroatlantických integračných štruktúrach pôsobilo ako katalyzátor potrebných vnútorných reformných procesov.

Päť rokov členstva v Európskej únii je pre Slovensko dobrým príbehom. V únii sme sa nestratili a nemáme dôvod byť frustrovaní či zakríknutí. Nie je to len oficiálny názor. Dnes viac ako 60 percent slovenských občanov považuje členstvo v EÚ „za dobrú vec“ a až 77 percent sa domnieva, že Slovensko z členstva profituje. To sú podstatne lepšie čísla, než aké boli pred samotným vstupom Slovenska do Únie. Osobitné uspokojenie majú naši občania z voľnosti pohybu, ktorú im výrazne rozšírilo naše členstvo v Schengenskom systéme. Nikto dnes nepochybuje, že vstupom do EÚ sa zvýšila politická i ekonomická prestíž krajiny. Zvýšila sa životná úroveň, došlo k nárastu kúpyschopnosti občanov Slovenskej republiky. Zavedením eura sa Slovenská republika dostala do „prestížneho klubu“ krajín so stabilnejšou ekonomikou, v ktorých sa platí silnou svetovou menou.

Prirodzene, hospodársky vývoj v podmienkach globálnej ekonomickej krízy v ostatných mesiacoch zrelativizoval dynamiku nášho ekonomického vývoja. To však nič nemení na skutočnosti, že členstvo Slovenska v EÚ a od 1. januára 2009 aj v eurozóne, zlepšil dlhodobé možnosti rastu, menovej stability a kontroly inflácie. Samozrejme, nie sme nadšení, že voľný prístup na svoj pracovný trh našim občanom ešte stále obmedzujú Nemecko a Rakúsko, že slovenskí poľnohospodári stále nemajú rovnaké podmienky priamych platieb, ako ich západní kolegovia. Toto sú témy, ktorým sa budeme venovať s nástupom nového vedenia v EK i s novým Európskym parlamentom.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii znamená aj akceptovanie a uplatňovanie princípov zodpovednosti a solidarity. Slovensku to umožňuje čerpanie európskych fondov, ale zároveň pre nás vytvára záväzok podať pomocnú ruku krajinám, ktoré pomoc potrebujú. Slovensko si uvedomuje túto zodpovednosť a i v zložitejších podmienkach krízy poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc.

Slovensko sa hlási k európskej susedskej politike EÚ. Osobitne sa v súčasnosti zameriavame na projekt Východného partnerstva, ale nezanedbávame ani podporu krajinám západného Balkánu a vzťahy s Ruskou federáciou, ako strategickým partnerom EÚ. Ak na Slovensku hovoríme o Európskej únii, akosi automaticky nám prichádza na myseľ téma jej rozširovania. Uvedomujeme si totiž, že náš pocit istoty a sebavedomia z členstva v tomto európskom klube pochádza práve z ochoty a záujmu jeho členov šíriť pokoj, demokraciu, stabilitu, úctu k právu a dohodnutým pravidlám do všetkých kútov nášho kontinentu. Vnímame to ako našu morálnu povinnosť, ale i ako osvedčenú skúsenosť. Rozširovanie EÚ podporuje na Slovensku viac než dve tretiny našich občanov, čo je výrazne viac, ako celoeurópsky priemer. Naši občania v duchu solidarity chcú dopriať výhody plynúce z členstva v EÚ aj svojim susedom. To však neznamená zľavovanie z kritérií pre vstup. V tomto zmysle Slovensko podporuje proces rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu, v duchu záverov Európskej rady z Thessaloník a následných oficiálnych stanovísk EÚ.

Prežívame zložité obdobie – v únii musíme riešiť viacero interných otázok, od ktorých záleží kvalita jej budúceho fungovania: ukončenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy, tvorba nových orgánov EÚ, príprava nového finančného rámca, dotváranie spoločných politík... a to všetko v kontexte hospodárskej krízy, ktorej rozsah i trvanie nevieme predvídať. Som však optimista, pretože osobitne Európska únia má neobyčajnú flexibilitu a eleganciu pri spoločnom a solidárnom prekonávaní ťažkostí. Má proste to, čo sa nazýva „soft-power“ únie.

O pár dní – 6. júna - sa na Slovensku konajú voľby do Európskeho parlamentu. Ukážu, kde ešte musíme intenzívnejšie pracovať s občanmi, pretože ich mimoriadne veľká dôvera k európskym inštitúciám by nemala byť dôvodom k nedoceňovaniu účasti v európskych voľbách. Vnímame Úniu pozitívne ako celok, ale občas zabúdame, že Únia je silná našou angažovanosťou, nie pasivitou.

Zmienil som sa už, že bezpečnosť je silná devíza, ale vonkoncom nie samozrejmá. My sme ju našli v Severoatlantickej aliancii. S odstupom piatich rokov môžeme konštatovať, že pozvanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie bolo obojstranne dobrým strategickým rozhodnutím, a z našej strany zodpovedným, prezieravým a historicky významným politickým krokom. Pozvanie znamenalo, že sme úspešne zvládli transformáciu spoločnosti.

Po rozpade bipolárneho systému medzinárodných vzťahov sa Aliancia stala silným a príťažlivým bezpečnostným pilierom pre mladé demokracie, ktoré v transformačnej nervozite silne pociťovali potrebu opory, potrebu mať pevný bod. Našli ho. A Aliancia našla dosť síl, aby sa dokázala rýchlo otvoriť, transformovať a zadefinovať nové misie, aby dokázala pružne reagovať na nové geopolitické výzvy, na nové ohrozenia a bezpečnostné riziká, číhajúce i za jej hranicami.

Členstvo v Severoatlantickej aliancii viedlo k urýchleniu transformácie a modernizácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ich profesionalizácii, viedlo k zvyšovaniu miery kompatibility a interoperability ozbrojených síl Slovenskej republiky s ozbrojenými silami spojeneckých krajín. Vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie nám uľahčil prajný postoj troch susedných krajín, Českej republiky, Poľska a Maďarska, ktoré do NATO vstúpili už skôr (1999) a stal sa možným vďaka významnej politickej podpore najsilnejšieho atlantického spojenca – Spojených štátov amerických.

Byť súčasťou obrannej organizácie, ktorá za 60 rokov svojej existencie dokázala svoju opodstatnenosť, životaschopnosť i pripravenosť reagovať na najzávažnejšie bezpečnostné a politické problémy, je pre nás stále veľkou výzvou. Veď sa spolupodieľame na debate a rozhodovaní o najdôležitejších otázkach doby, v ktorej žijeme.

Vstupom do Severoatlantickej aliancie sme sa zaviazali konať ako zodpovedný, spoľahlivý a predvídateľný spojenec, prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore a ochotu znášať časť bremena za jej zaručenie. Prijaté záväzky nás vedú k chápaniu širšieho pojmu bezpečnosti, preto sa v rámci svojich možností a kapacít angažujeme a zúčastňujeme na operáciách krízového manažmentu. Vnímame svoj diel zodpovednosti za vývoj v krízových oblastiach sveta ako potrebu aktívnej účasti na takých operáciách, ku ktorým dnes patrí v prvom rade operácia ISAF v Afganistane.

Slovenská republika vychádza z potrieb národnej bezpečnosti a zasadzuje sa za prijímanie takých rozhodnutí na úrovni Aliancie, ktoré s nimi najlepšie korešpondujú. To je aj dôvod, prečo Slovenská republika v Severoatlantickej aliancii podporuje rovnováhu medzi operáciami podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy, ktoré zaručujú kolektívnu bezpečnosť členských krajín Aliancie, a operáciami, ktoré nespadajú pod tento článok. Prikladáme veľký význam zabezpečeniu ochrany teritória členských krajín NATO, v ktorom sa odráža vzájomná spoluzodpovednosť spojencov a zároveň si v plnej miere uvedomujeme bezpečnostné riziká mimo tejto oblasti.

Slovenská republika v Severoatlantickej aliancii podporuje politiku otvorených dverí, ako súčasť snahy o šírenie oblasti stability a bezpečnosti. Odmietame vytváranie nárazníkových zón a želáme si, aby do Aliancie mohli vstúpiť všetky krajiny, ktoré budú ochotné a schopné vyznávať spoločné hodnoty a dodržiavať prijaté záväzky, pri súčasnom uchovaní absorbčnej schopnosti a funkčnosti Aliancie.

Z času na čas sa objavujú reči o problémoch formulovať poslanie NATO, dokonca o kríze identity Aliancie a pod. (mimochodom, podobne je občas komentovaný i vývoj v Európskej únii). Už pri letmom pohľade do histórie Aliancie môžeme konštatovať, že to nie je nič nové. Prirodzene – lebo vždy reagovala na novú konkrétnu etapu vývoja a v tom sa neodlišuje ani dnes. A poznamenávam, že reagovala adekvátne.

Podnet k práci na novom strategickom koncepte, ktorý dostala Aliancia na ostatnom summite v Štrasburgu a Kehli, je prejavom pokračovania tejto línie generovania odpovedí na výzvy doby. Členovia Aliancie sa po desiatich rokoch rozhodli opätovne otvoriť strategické hodnotenie globálnej, nielen bezpečnostnej, situácie a určiť jej nové limity fungovania. Toto rozhodnutie navyše prichádza v priaznivom období pozitívnch očakávaní svetovej verejnosti od administratívy prezidenta Obamu.

Dá sa povedať, že tézy Deklarácie o aliančnej bezpečnosti zo Štrasburg/kehlského summitu, ako vnútorná a vonkajšia adaptácia, reforma centra Aliancie, solidarita a schopnosť prispievať k tvorbe konsenzu, bezpečnostný dialóg, ako aj dôležitosť vzťahov NATO-EÚ, alebo plná akceptácia existencie a potenciálu ESDP, budú ideovým základom a osnovou novej Strategickej koncepcie a budú zavŕšením jednej väčšej etapy úvah. Slovensko má dnes možnosť i povinnosťpriamo sa zapojiť do jej tvorby.

Zároveň existujú aj ďalšie dobré predpoklady, aby toto úsilie bolo úspešne zavŕšené: EÚ revidovala svoju Európsku bezpečnostnú stratégiu, Veľká Británia prijala svoju prvú Národnú bezpečnostnú stratégiu, Francúzsko skomponovalo jasne euroatlantický národný bezpečnostný koncept a USA pripravujú revíziu svojej stratégie.

Proces tvorby tejto novej koncepcie Aliancie nebude ľahký. Pôjde o dôležitý dokument, v ktorom budú zahrnuté konkrétne záväzky jednotlivých členských krajín prispievať k zvýšeniu bezpečnosti euroatlantického priestoru. Strategická koncepcia by mala zohľadniť potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia bremena a vyváženejšieho znášania nákladov na obranu medzi spojencami. Tento cieľ však okrem dobrej vôle predpokladá vytváranie dostatočných vojenských a civilných kapacít, čo je aj spojeneckým záväzkom Slovenska. No a máme záujem, aby príprava tohto významného dokumentu zodpovedala zásadám transparentnosti a informovanosti všetkých členov Aliancie.

Slovensko podporuje úzku spoluprácu medzi spojencami, v záujme včasnej identifikácie a odvrátenia možných bezpečnostných rizík. Pohotová výmena informácií a intenzívna medzinárodná spolupráca sa javí ako nevyhnutnosť v tieni hrozieb teroristických útokov, ohrozenia kybernetickej a energetickej bezpečnosti, pri možnosti použitia jadrových zbraní rizikovými krajinami a v prípade šírenia ďalších zbraní hromadného ničenia, oživenia zamrznutých regionálnych konfliktov s potenciálom ďalšieho rozšírenia, pri riziku pandémií a nekontrolovanej masovej migrácie, organizovaného zločinu, obchodovania s ľuďmi, ako aj produkcie, pašovania a predaja drog a ďalších hrozieb.

Zodpovednosť za zvýšenie akcieschopnosti Severoatlantickej aliancie vnímame v podpore zmien, ktoré povedú k zefektívneniu veliteľských štruktúr NATO a k zdokonaľovaniu rozhodovacích mechanizmov. Slovenskej republike záleží na uchovaní princípu konsenzuálneho rozhodovania v Severoatlantickej aliancii na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu, v čom vidíme naplnenie princípu rovnosti členských krajín. Spoločné stanovisko spojencov v rámci Aliancie, dosiahnuté konsenzom, má z nášho pohľadu väčšiu hodnotu, váhu aj silu.

Podporujeme využitie potenciálu Severoatlantickej aliancie v záujme posilnenia a zvýšenia jej stabilizačného vplyvu v medzinárodných vzťahoch prostredníctvom uzatvárania strategických partnerstiev s krajinami ako je Rusko. Rozvoj spolupráce v rámci Rady NATO – Rusko môže pomôcť v posilňovaní vzájomnej dôvery pri vzájomnom rešpekte v záujme hľadania spoločných odpovedí na bezpečnostné riziká.

Za kľúčovú pre riešenie globálnych i regionálnych výziev považujeme rozšírenú spoluprácu Severoatlantickej aliancie s Európskou úniou i spoluprácu Spojených štátov amerických s EÚ. Rovnováha síl vo svete v svetle globálnych výziev je veľmi krehká a tento tandem tam musí mať svoje zreteľne definované miesto. Očakávame, že koncept spolupráce EÚ – NATO sa objaví aj v novej strategickej koncepcii Aliancie. Slovensko podporuje úzku strategickú spoluprácu týchto zoskupení, vďaka ktorej obe môžu predchádzať neefektívnemu vynakladaniu finančných, materiálnych a ľudských zdrojov a zbytočnej duplicite. V tomto kontexte vyznieva veľmi povzbudzujúco skutočnosť, že prezident Obama od nástupu do funkcie uskutočnil už tri pracovné cesty do Európy a viceprezident Biden navštívil v nedávnych dňoch krajiny západného Balkánu spolu s J. Solanom.

Na záver mi dovoľte ešte raz deklarovať, že Slovensko za päť rokov svojho členstva v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii dospelo a dozrelo. Za toto obdobie sme našim partnerom a spojencom dokázali, že nie je sme len pasívnym konzumentom výsad a privilégií, ktoré tieto zoskupenia so sebou prinášajú, ale že chceme byť považovaní za člena, ktorý je aj aktívnym prispievateľom v riešení európskych, ako aj globálnych výziev, ktorým dnes všetci čelíme. Zrelosť, solidarita a zodpovednosť je presne tým, čo od nás Európa a svet očakáva. Aj do budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR
Telefón: 00421-2 / 5978 3010
Mobil: 00421-918 / 660 040
Fax: 00421-2 / 5978 3019
E-mail: hovorca@mzv.sk

Play slots online for real money https://onlineslots.money/