Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

2009-06-05: Ekonomický rozmer slovenskej diplomacie

Prejav ministra ZV SR Miroslava Lajčáka na 159. stretnutí Medzinárodného klubu SR na tému „Ekonomický rozmer slovenskej diplomacie“, v Bratislave, 5. júna 2009 (Publikované dňa: 05.06.2009)

Než prejdem k ťažiskovej téme môjho vystúpenia – k ekonomickému rozmeru diplomacie, dovoľte mi pár úvodných poznámok, ktorými chcem načrtnúť zahraničnopolitický rámec, v ktorom sa slovenská diplomacia so svojimi novými úlohami pohybuje. Žijeme totiž v zložitej dobe, kedy náš pokojný život a istoty občanov závisia v príliš veľkej miere od vonkajších faktorov – ekonomických, finančných, bezpečnostných a ďalších, napríklad klimatických.

EÚ a NATO

Ako teda hodnotíme vonkajšie pôsobenie Slovenska v jeho piatom roku členstva v dvoch najefektívnejších integračných zoskupeniach na tejto planéte – EÚ a NATO? Ako nám to pomáha pri zabezpečovaní čo najlepších vonkajších podmienok pre garantovanie ekonomickej, sociálnej i vojenskej a nevojenskej bezpečnosti našej krajiny?

Mám dobrý pocit z toho, že hlas Slovenska je v medzinárodnom prostredí počuť a je počúvaný. Mám dobrý pocit z toho, že dnes sa Slovensko môže správať skutočne suverénne a sebavedomo bez strachu z toho, že mu niekto privrie dvere pred nosom. Dosiahli sme veľmi dobrý výkon v našej integrácii do Európskej únie – splnili sme si všetky domáce úlohy pri završovaní integračného procesu, za ktorý považujem naše členstvo v systéme Schengenu a vstup do eurozóny.

Kosovo a Gruzínsko

Dôstojne a principiálnymi postojmi sme reagovali na vývoj po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova a tiež po gruzínskom konflikte, čo sú otázky, ktoré významne poznamenali medzinárodné vzťahy v r. 2008 a ktorých dosah ovplyvňuje medzinárodné vzťahy aj dnes. Nemusíme sa hanbiť za napĺňanie našich spojeneckých záväzkov voči Severoatlantickej aliancii a môžeme byť hrdí na zastúpenie i výkony našich vojakov v zahraničných vojenských misiách.

Medzinárodné právo

Slovenská zahraničná politika je presvedčivá tým, že sa pevne opiera o spojenecké zväzky, o bezpodmienečné rešpektovanie zásad medzinárodného práva. Zároveň má jasnú víziu svojho pôsobenia vo všetkých hlavných geopolitických smeroch, čo robí jej medzinárodnú komunikáciu prirodzenou a dostatočne v zdravej miere sebavedomou. Sme spoľahliví spojenci, čo však neznamená, že sa musíme za každú cenu prispôsobovať väčšinovým názorom. V konečnom dôsledku by to bolo kontraproduktívne aj vo vzťahu k zoskupeniam a organizáciam, ktorých sme členmi.

Je v záujme Slovenska i našich spojencov, aby sa systému medzinárodného práva prinavrátil rešpekt. S týmto postojom sa nám ľahšie reagovalo na jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova, ale rovnako jednoznačne sme mohli zaujať stanovisko aj k jednostrannej nezávislosti Južného Osetska a Abcházska. Nemáme žiadny problém o týchto našich názoroch a postojoch otvorene hovoriť so všetkými našimi partnermi - na západe i na východe. Napokon žijeme v zložitej dobe. Oporné body však máme – nachádzajú sa v medzinárodnom práve a Bezpečnostnej rade OSN.

Vyšehradská Štvorka

Chcem osobitne oceniť osvedčenú spoluprácu a koordináciu so všetkými susedmi, no predovšetkým s partnermi z Višegrádskej štvorky – s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Možno si ani plne neuvedomujeme, aký skvelý príklad neformálnej regionálnej spolupráce Višegrádska štvorka poskytuje. Táto spolupráca ukazuje, že pre zmysluplnú a úspešnú komunikáciu vôbec nemusíme byť úplne rovnakí, každý môže riešiť vlastné problémy svojím spôsobom, ale všetci si rovnako uvedomujeme význam pokoja a stability v tomto regióne pre normálny život našich občanov. Som rád, že niektoré bilaterálne rozpory sa neprenášajú do formátu višegrádskej spolupráce a verím, že tomu tak bude aj v budúcnosti.

Maďarská Republika

Pár slov o vzťahoch s Maďarskou republikou, kde platí to isté, čo som povedal v súvislosti s ostatnými partnermi vo V4. Pripravujeme návštevu predsedu vlády SR Roberta Fica v Maďarsku po obsahovej aj formálnej stránke a chceme, aby táto návšteva mala rozmer politický, spoločenský, ale aj ľudský.

Nemôžem však nespomenúť jednej moment. V maďarskej politike sa objavujú hlasy, ktoré v modernej európskej politike nemajú čo robiť. Vedúci kandidátky Fidesz-KDNP Pál Schmitt považuje oblasť Karpatskej kotliny bez ohľadu na hranice za jeden celok, v ktorom treba maďarské záujmy zastupovať spoločne. Predseda Fideszu V. Orbán upozornil na správy o protimaďarskosti prichádzajúce z odtrhnutých území a ako uviedol, autonómia je jediná garancia na to, aby si Maďari mohli vlastné záležitosti riešiť sami, autonómia súčasne pre nich znamená slobodu a „hrubší chlieb“. Na podujatí v Cluji V. Orbán uviedol: „Keďže stojíme pred európskymi voľbami, neexistuje politika za a vo vnútri hraníc, existuje len jednotná maďarská politika Karpatskej kotliny“. Mimochodom, všimli ste si, že v Fidesz má problém s názvom Slovensko alebo Slovenská republika? Že používa názvy „horná zem“ alebo „odtrhnuté územia“?

Dňa 20. mája 2009 najsilnejšia opozičná strana Fidesz prezentovala svoj program pre oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) pod názvom „Europe can do better“, ktorý predstavuje nielen program pred voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj stratégiu potencionálnej vládnucej strany s dôrazom na obdobie výkonu predsedníckych funkcií MR v EÚ v prvej polovici r. 2011. V časti venovanej podpore ľudských práv a práv menšín, vrátane posilňovania kolektívnych práv menšín sa uvádza, že príkladom pre garantovanie kolektívnych práv má byť Ahtisaariho plán implementovaný v Kosove. Európska únia však nechce takúto politiku a my urobíme všetko pre to, aby sme nedovolili jej šírenie v budúcej Európe.

Nevojenské ohrozenia

Slovensko bolo v priebehu ostatných mesiacov vystavené skúške schopnosti efektívne reagovať na nové nevojenské ohrozenia – mám na mysli predovšetkým plynovú krízu zo začiatku roka, ale aj prebiehajúci zápas o zmiernenie dopadov svetovej hospodárskej krízy. Som presvedčený, že sme v spoločnej súčinnosti preukázali vysokú mieru operatívnosti a flexibility pri obhajobe národných záujmov, čo nás dobre nasmerovalo k hľadaniu ešte vyššej synergie nášho spoločného pôsobenia.

Rusko a Ukrajina

Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom a Ukrajinou: nikdy sme nerobili a ani nerobíme z týchto vzťahov tabuizovanú tému. Naopak – vždy sme sa snažili rozvíjať racionálnu a pragmatickú líniu budovania vzájomných vzťahov s obomi krajinami. Kto si prečíta dokumenty ostatných summitov EÚ a NATO spred niekoľkých týždňov, nájde tam práve tento prístup. Dnes si všetci zhodne s našimi spojencami myslíme, že obe tieto krajiny majú svoj nezastupiteľný význam pri formovaní bezpečného medzinárodného prostredia i pri riešení otázok budúcnosti európskej spolupráce.

Záujmy krajiny a jej občanov

Na konferenciách a medzinárodných fórach sa ma občas pýtajú, čím je vlastne slovenská zahraničná politika zaujímavá, či je niečím výnimočná alebo špecifická a či sa dá dokázať efektívnosť súčasnej slovenskej diplomacie. Zaujímavosť a špecifičnosť zahraničnej politiky sa podľa môjho presvedčenia musia prejavovať najmä v schopnosti ochrániť základné záujmy krajiny a jej občanov. Z tohto pohľadu som presvedčený, že Slovensko svojou zahraničnou politikou a každodennou prácou s partnermi dokáže účinne obhajovať národné záujmy.

Dnes už skutočne vystupujeme ako zrelý a sebavedomý partner, ktorý má na mnohé veci vlastný názor, ktorý vie argumentovane viesť dialóg o témach, ktoré sú predmetom nášho mimoriadneho záujmu. Rokovaniami s bilaterálnymi partnermi i s kolegami v Bruseli dokážeme dospieť k takým riešeniam, ktoré sú pre Slovensko veľmi prijateľné. Dobrým príkladom je nedávne vyrokovanie podstatne väčšieho balíka prostriedkov na energetické infraštruktúrne projekty, než aké boli pre Slovensko a niektoré susedné krajiny pôvodne vyčlenené. Ani v Európskej únii nič nedostanete zadarmo a bez úsilia, lebo i v únii sme súčasne spojenci aj konkurenti.

Globálna hospodárska kríza

Slovensko je krajinou s otvoreným a proexportne zameraným hospodárstvom v kombinácii s výrazne obmedzenými surovinovými zdrojmi a malým národným trhom. Táto charakteristika spôsobuje závislosť hospodárskeho rozvoja krajiny od globálnych ekonomických pohybov a kríz.

Aj keď sme nikdy nepochybovali o silnej väzbe medzi vnútornou a vonkajšou hospodárskou politikou, razantnosť, s akou nám túto väzbu život s krízou už niekoľko mesiacov denno-denne pripomína, je ohromujúca. A medzinárodný vývoj indikuje, že v budúcnosti sa otázky zahraničnej politiky a ekonomiky prepoja ešte výraznejšie. Patrím však k tým, ktorí sú odhodlaní prebiehajúcu krízu vnímať viac ako šancu pre krajinu, než ako nejaký fatálny problém.

Zdôrazňujem, že tu skutočne nejde o dramatizovanie a démonizovanie situácie, ale nám musí ísť o maximálne využitie všetkých nástrojov, vrátane vonkajších, ktoré vláda má k dispozícii. V situácii, keď občania a podnikatelia prakticky denne čelia negatívnym dopadom krízy, iný prístup zodpovednej vlády ani nie je možný.

Čo chce a môže rezort zahraničia?

Nemám v úmysle preháňať význam zapojenia sa ministerstva zahraničných vecí do zmierňovania dopadov hospodárskej krízy, ale ani ho podceňovať. Zahraničná služba nemá hotové recepty na krízu – ak vôbec nejaké spoľahlivé existujú. Ale zahraničná služba krajiny, ktorej produkcia je z 85 % závislá na zahraničnom dopyte a odbyte, nemôže pôsobiť izolovane a už vôbec nie bokom od diania v národnej ekonomike.

Nezačíname z bodu nula. Nadväzuje na množstvo súčinnostných aktivít ústavných činiteľov, odborných rezortov i časti podnikateľskej sféry, ktoré začali byť intenzívnejšie v ostatných mesiacoch – či už pri riešení plynovej krízy, či teraz v Rade vlády SR pre hospodársku krízu. Rezort zahraničia ponúka sieť 60 veľvyslanectiev; máme 143 honorárnych konzulov. (9 generálnych konzulátov, 7 stálych misií pri medzinárodných organizáciách, 5 pobočiek ZÚ a 8 Slovenských inštitútov + SEKU Taipei). MZV SR sa v tejto synergickej aktivite sústreďuje na tri oblasti pôsobenia:

1/ Na podporu exportných a promočných aktivít v zahraničí.
2/ Na hľadanie najlepších a použiteľných skúseností a praxe iných (best practices). Naše zastupiteľské úrady robia denne ich prehľad, ktorý predkladám na rokovanie Rady pre hospodársku krízu.
3/ Intenzívnejšie a cielenejšie pôsobenie v medzinárodných organizáciách k lepšiemu využitiu výhod nášho členstva v nich.

Vzájomná komunikácia a koordinácia

Zásadná je intenzívna a otvorená vzájomná komunikácia a koordinácia, jednoducho synergia všetkých hlavných vnútorných aktérov hospodárskeho života s tými, ktorí zabezpečujú medzinárodné kontakty, výmeny informácií, poznatkov, ktorí prezentujú možnosti slovenských výrobcov a povzbudzujú predaj ich výrobkov s tými, ktorí podporujú príliv zahraničných investícií, ktorí pomáhajú v zahraničí otvárať dvere podnikateľom, obchodným komorám, ktorí pracujú v medzinárodných organizáciách disponujúcich určitými zdrojmi a pod. Tu všade je stále veľký priestor pre ďalšiu, podstatne užšiu, súčinnosť rezortov zahraničia, hospodárstva, obchodnej komory i podnikateľských zväzov, ekonomických združení i výskumných inštitúcií. Toto je príležitosť uvedomiť si, že všetci ťaháme za jeden povraz. Tu je stále priestor na zlepšenie.

Čo k tomu na ministerstve zahraničia potrebujeme?

V prvom rade neustálu komunikáciu a overovanie si reálnych potrieb slovenskej hospodárskej sféry. Ak chceme zabezpečovať to, čo podnikatelia potrebujú, musíme byť dobre informovaní. Zrejme sa nepomýlim, ak poviem, že v prvom rade malých a stredných podnikov, pretože veľké giganty majú dostatočne detailne rozpracované svoje zahraničné obchodné kontakty a veľmi často si vystačia i bez pomoci štátu.Spoločným záujmom nás všetkých je podpora a posilnenie exportných schopností slovenských firiem. Preto, spolu s rezortom hospodárstva, realizujeme celý rad krokov s cieľom výrazne uľahčiť a zvýšiť informovanosť o existujúcich exportných príležitostiach, uľahčiť vstup a posilniť konkurencieschopnosť našich firiem na zahraničných trhoch.

Ekonomický portál MZV SR

Pripravujeme ekonomický portál MZV SR, ktorý má predstavovať multifunkčnú webovú stránku (one-stop-center) s možnosťou priamych vstupov zo strany podnikateľských subjektov a zastupiteľských úradov SR. Stretali by sa tu ponuky a dopyty slovenských firiem na jednej strane a ponuky obchodných príležitostí v zahraničí na strane druhej. Portál by mal obsahovať ekonomické informácie o krajinách pôsobnosti ZÚ SR, poznatky o trhoch, katalóg činností ZÚ pre slovenské podnikateľské subjekty, informácie o investično-obchodných podmienkach a odkazy na užitočné webové stránky. Obsahové napĺňanie portálu bude mať dostatočnú výpovednú hodnotu o tom, či je dostatočný záujem o spoluprácu so zahraničnými trhmi zo strany slovenských podnikateľských subjektov, resp. či je tento záujem dostatočne uspokojovaný.

Som presvedčený, že dobré zadanie úlohy vytvára základný predpoklad pre dobré splnenie úlohy. Toto bývalo slabšie miesto v našej súčinnosti, ale myslím, že pri dostatku vôle je to odstrániteľná slabina. V diplomatickej službe pôsobia stovky šikovných ľudí, ktorí vedia splniť dobre zadanú úlohu.

Cieľ je iba jeden: prospech pre SR.

Ministerstvu zahraničných vecí nejde o prenos kompetencií z iných rezortov, ale o využitie veľkého priestoru pre ďalšiu podstatne užšiu súčinnosť rezortov zahraničia, hospodárstva, obchodnej komory i podnikateľských zväzov, ekonomických združení i výskumných inštitúcií.

Tento proces nemusí byť priamo úmerný prostriedkom, ktoré sa na zahraničnú službu vynakladajú. Sme realisti. Vzhľadom na úsporné opatrenia ide viac o preskupenie síl i pozornosti, personálnych kapacít, o zmenu priorít činností našich diplomatických zastúpení, o zmenu metód práce, no predovšetkým, ešte raz zdôrazňujem, o podstatne vyššiu synergiu všetkých aktérov vonkajších ekonomických vzťahov – politikov, diplomatov, podnikateľov- producentov a exportérov. Nebudeme tolerovať, aby si vyslaní ľudia pred sebou skrývali informácie. Cieľ je iba jeden: prospech pre SR.

Ekonomická diplomacia a proexportné aktivity

Tému ekonomického rozmeru diplomacie vnímam veľmi dynamicky a pragmaticky – svet je veľký a my nemáme dostatok pripravených ľudí ani hustú sieť diplomatických zastúpení, ktoré by boli každodenným partnerom a anténou slovenských ekonomických záujmov v jednotlivých teritóriách. Máme viaceré veľvyslanectvá, kde vôbec nie sú obchodno-ekonomické zastúpenia. Primnoho energie vydávame na paralelné aktivity s obmedzeným dosahom. Už to nás (mám na mysli rezort diplomacie a MH), priamo predurčuje k oveľa užšej súčinnosti a komunikácii. V tomto máme s ministrom hospodárstva absolútnu zhodu.

Musíme hľadať nové trhy

Sú krajiny a regióny sveta, kde má Slovensko vytvorené pomerne slušné až ústretové vzťahové zázemie, napr. západný Balkán, niektoré krajiny strednej Ázie, arabské krajiny i vynárajúce sa ekonomické veľmoci – India, Čínska ľudová republika, Brazília. Napriek tomu nedostatočne využívame tento potenciál hospodárskej spolupráce. Dlhodobo nevieme riešiť rozpor medzi priaznivým politickým zázemím v niektorých regiónoch a obavou či nezáujmom podnikateľských subjektov riskovať v zložitejšom prostredí (návšteva sýrskeho prezidenta).

Ak krízu vnímame ako šancu na hľadanie nových riešení, na prudké posunutie vzájomnej komunikácie a koordinácie rezortov a podnikateľov ďalej dopredu, potom je kríza i šancou pre zachovanie tvoriacich sa koordinačných mechanizmov na postkrízové obdobie. Aj tu a teraz potrebujeme aj súčinnosť a nápady podnikateľskej a obchodnej sféry. Myšlienky, podnety, či projekty z tohto dialógu vnímam ako súčasť vytvárania oporných bodov pre budúci hospodársky rast a prosperitu Slovenska.

Ekonomická dimenzia diplomacie

Keď hovoríme o MZV SR: v rámci nedávnej zmeny štruktúry sme vytvorili samostatnú Sekciu hospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci. Tá začala pracovať na koncepcii ekonomickej dimenzie diplomacie. S predpokladom, že reálny obsah ekonomickej diplomacie musí zodpovedať skutočným ekonomickým potrebám a kapacitám štátu a jeho hospodárskych subjektov sekcia (SHSR) v spolupráci s príslušnými zložkami MH SR s podnikateľskou sférou a záujmovými združeniami, pripravila na zasadanie vlády SR na budúcu stredu spoločný materiál o ekonomických dimenziách diplomacie v podmienkach globálnej krízy.

Rovnako tak novým nástrojom konkrétneho pôsobenia MZV SR v oblasti podpory exportu je aj to, že prvýkrát organizovaná burza obchodných a investičných príležitostí pre slovenskú podnikateľskú sféru v rámci pripravovanej porady vedúcich ZÚ SR na prelome júna a júla. Podujatím chceme sprostredkovať našim podnikateľom, cez priamy kontakt s vedúcimi slovenských zastupiteľských úradov, konkrétne informácie z prvej ruky o obchodno-investičných podmienkach v krajinách ich záujmu.

Europská spolupráca

Treba hovoriť aj o možnostiach európskej spolupráce. Sme súčasťou integračných zoskupení, ktoré z nás často robia bezprostredných účastníkov hľadania globálnych, či aspoň regionálnych odpovedí na tieto výzvy. Súhlasím s tými, ktorí sa chcú odpútať od neustáleho zdôrazňovania, že Slovensko je malá krajina, nič od nej nezávisí a preto sa nemusí k ničomu vyjadrovať. Hovorme radšej, že žijeme vo veľkom globalizovanom svete, že sme súčasťou a tak k nemu aj musíme pristupovať. Toto je náš terajší prístup k agende hľadania spoločných protikrízových riešení aj v rámci Európskej únie.

Ostatný neformálny summit v marci v Bruseli prispel k vytvoreniu jednotného európskeho rámca pre riešenia otázok finančnej krízy najmä v otázkach odblokovania úverov pre podnikateľský sektor, dohľadu nad finančnými inštitúciami, zaobchádzaním s toxickými produktmi, koordináciou opatrení vo verejných financiách, ako aj pomoci finančnému sektoru v niektorých krajinách strednej a východnej Európy.

Plán na oživenie európskeho hospodárstva

Usilujeme sa v EÚ využiť každú možnosť, ktorá nám napomôže nájsť aspoň časť zdrojov na realizáciu našich infraštruktúrnych projektov. Príkladom je v marci schválený Plán na oživenie európskeho hospodárstva, ktorého súčasťou sú návrhy na rozdelenie sumy 5 mld. EUR na podporu infraštruktúrnych investícií (celková suma je rozdelená do dvoch programov - prvý na energetické projekty vo výške 3,75 mld. eúr, druhý na rozšírenie širokopásmového internetu vo vidieckych oblastiach a nové výzvy pre poľnohospodárstvo v sume 1,25 mld. eúr). Slovensko na základe značného tlaku uhralo veľmi prijateľnú sumu. Boli sme medzi iniciátormi aktivít EÚ v oblasti automobilového priemyslu a oceňujeme prístup českého predsedníctva v EÚ a návrhy EK na pomoc tomuto odvetviu. Usmernenie EK pre „šrotovacie“ schémy vytvára podmienky pre rovnaký prístup vo všetkých ČK. SR sa pripojila a považuje ju za prejav solidarity členských krajín.

Solidarita ako etická kategória politiky

Solidaritu ako etickú kategóriu politiky vnímam ako politické tmelivo EÚ a mám v úmysle toto spojivo posilňovať ako nástroj proti protekcionistickým tendenciám niektorých ČK. Odmietame protekcionizmus a hospodársky nacionalizmus ako prostriedok riešenia krízy, pretože to prostriedok riešenia krízy nie je. Ak to však bude potrebné a v únii budú vytvorené precedensy, vyvinieme v Bruseli diplomatický tlak i na prijatie takých opatrení, ktoré pomôžu najväčším zamestnávateľom na Slovensku, hoci za normálnych okolností boli porušením pravidiel hospodárskej súťaže. Samozrejme nemôžem obísť tému efektívnejšieho využívania finančných zdrojov EÚ a lepšieho lobbingu v únii. Je najvyšší čas, aby sme sa to naučili, pretože efektívne čerpanie zdrojov EÚ je najlacnejšou súčasťou nášho národného súboja s krízou.

Významné finančné prepojenie na zahraničie

Vláda SR považuje za veľmi dôležitý spoločný postup vnútri EÚ, ale i intenzívnu komunikáciu medzi štátmi. Z tejto pozície pozitívne hodnotíme aj nedávny summit G20 v Londýne, ktorý o.i. potvrdil, že globálna koordinácia ozdravných krokov je základnou podmienkou zmiernenia globálneho ekonomického prepadu.

Väzba nášho exportu na silné ekonomiky EÚ nie je v tejto situácii veľkou výhodou. Nepochybujem však, že z pohľadu vízie budúceho ekonomického a technologického vývoja je tento smer strategicky výhodný. Nemalo by nám to však brániť v tom, aby naša ekonomická diplomacia pomáhala diverzifikácii slovenského exportu aj do doteraz menej frekventovaných geografických oblastí.

Významné finančné prepojenie na zahraničie, ako aj naše členstvo v eurozóne, si vyžadujú, aby Slovensko pozorne sledovalo a odhadovalo dopad možných úprav medzinárodného finančného systému a brettonwoodskych inštitúcií. Najmä Nový globálny finančný poriadok, ktorý indikoval vo svojich vystúpeniach aj predseda Európskej komisie pán Barosso, by mohol mať významný vplyv na situáciu Slovenska. Veď zahraničné banky (hlavne rakúske a belgické) vlastnia viac ako 90 % bankových aktív v SR.

Význam dôveryhodnosti krajiny

Prinajmenšom rovnakú pozornosť a podporu by sme mali venovať medzinárodnej spolupráci výskumných ústavov, vedeckých a výskumných centier vysokých škôl, lebo tu sa spoluvytvára základ budúcich úspechov našej ekonomiky. Mnohí naši partneri už horúčkovito rozmýšľajú a pracujú nad novými riešeniami a prístupmi, ktoré im uľahčia nový rozbeh po kríze. Aj Slovensko musí stavať na vzdelanosti, tvorivosti a pracovitosti svojich občanov. Toto je základný predpoklad pre zvýšenie konkurencieschopnosti a prekonanie dôsledkov krízy (viď príklad Singapúru). MZV SR je pripravené podporovať spoluprácu slovenských a zahraničných subjektov v tejto oblasti. Chcem zdôrazniť význam dôveryhodnosti krajiny a konania jej predstaviteľov v čase krízy – ide o kľúčový prvok nášho zápasu s krízou. Dôveryhodný partner má všade otvorené dvere, dôveryhodnému partnerovi v čase núdze každý skôr požičia, každý ho rád prijme medzi seba k prijímaniu dôležitých rozhodnutí, každý si ho rád vypočuje. Nezabúdajme na to!

Serióznosť a spoľahlivosť

Spôsob budovania dôveryhodnosti v medzištátnych, ale i hospodárskych vzťahoch, je dostatočne známy – serióznosť a spoľahlivosť pri napĺňaní záväzkov, vlastná aktivita a cielené súdržné postupy politických a hospodárskych aktérov, asertívne ale aj empatické konanie voči partnerom. Dovoľte mi na záver povedať, že Slovensko a jeho zahraničná politika sa opierajú o spoľahlivé spojenecké zväzky, o rešpektovanie zásad medzinárodného práva, o jasnú víziu svojho pôsobenia v medzinárodných vzťahoch. Slovensko je dnes dostatočne zrelé, aby na medzinárodnej scéne vystupovalo bez komplexov, k čomu napomáha aj konsenzus a synergia najvyšších ústavných činiteľov v zahraničnopolitických aktivitách. Je potrebné takúto synergiu rozvíjať i na nižších úrovniach spolupráce. Globálna ekonomická kríza priamo ovplyvňuje i politický vývoj v mnohých krajinách sveta a je faktorom determinujúcim medzinárodné vzťahy. Hĺbka i závažnosť jej negatívnych dôsledkov sa ešte nedá presne predvídať. Nové riziká a hrozby, vyvolané svetovou hospodárskou krízou, relativizujú všetky doterajšie prognózy svetového vývoja. Vývoj Slovenska, podobne ako vývoj väčšiny európskych krajín, je vo veľkej miere závislý na konsolidácii situácie veľkých európskych a svetových hráčov.

Nové úlohy si žiadajú nové riešenia

Vážené dámy, vážení páni, nové úlohy si žiadajú nové riešenia. Do budúcnosti si nevystačíme s mechanickým memorovaním toho, čo sme chápali ako tradičnú diplomaciu. Globálny vývoj dnešných dní vytvára široký priestor pre všetkých, ktorí majú záujem konštruktívne prispieť k novému nastaveniu aktivít štátnych orgánov a inštitúcií spôsobom zodpovedajúcim potrebám dneška, ale aj rokov nasledujúcich. Dovoľujem si Vás ubezpečiť, že rezort zahraničných vecí bude tomuto úsiliu venovať aj naďalej prioritnú pozornosť.

medzititulky: admin

Play slots online for real money https://onlineslots.money/