Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

II.4.12: Bod horizontu - Natasha Nagy

Ocitám sa na lúke plnej stokrások. Biele hlávky s nežnou ružovou obrubou sa otáčajú za slnkom, ktoré dnes žiari tak, ako nikdy predtým. V zelenej tráve sa ešte kde–tu trbliecu posledné diamanty rosy… Aha! Práve neďaleko mňa lezie drobná lienka. Červené krovky s čiernymi bodkami sa jasne odrážajú od smaragdu sviežej zelene… A tamto je motýľ! Pomarančové krídla sa mu jemne chvejú. Zdá sa, že je príliš zaneprázdnený pitím sladkého nektáru, ktorý mu ponúka fialový zvonček. Stačí však slabučký závan vetra a už letí, letí a stráca sa v tmavom bode horizontu, z ktorého zaznieva hudba. Čarovná hudba tisícich zvončekov.

Crrrrr!!! Zvuk budíka ma hádže do drsnej reality. Môj farebný sen mizne a ja si uvedomujem, že okolo mňa je TMA. Zostávam ležať a s pocitom smútku sa vraciam k môjmu nádhernému farebnému snu. Rozmýšľam, či predtým ako sa to všetko stalo boli moje sny boli farebné alebo čiernobiele ? Už sa nepamätám. Bolo to tak dávno. Odvtedy už ubehlo jedno desaťročie.

Mal som šesť rokov a bol som na letných prázdninách u babky. Babka žila na dedine. Prázdniny u nej boli super. Mal som tam kopu kamarátov v mojom veku. Väčšinu času sme trávili spolu. Najradšej sme chodili do blízkeho lesíka, kde sa dalo kadečo vidieť a zažiť.

Objavovali sme svet hlavne cez prírodu. Naháňajúc motýle občas sme takmer pristúpili chvostík zvedavej zelenej jašteričky. Beťárske veveričky nás obhadzovali vylúskanými šiškami. Občas sme videli kotúľajúcu sa pichľavú loptu- ježka, ktorý si takto skracoval cestu dolu kopcom.

Psssst! Kamarát Jožko nám dával znamenie s prstom na ústach. Zmeraveli sme v úžase. Pár krokov od nás sa páslo stádo plachých srniek. Stačil však slabý praskot suchého konárika a boli preč.

Raz sme sa vybrali na huby. Išiel s nami môj dedko, skúsený hubár. Húb bolo hojne, ale nie všetky boli jedlé. Predtým ako sme nájdenú hubu dali do košíka, museli sme ju ukázať dedkovi.

Po krátkej lekcii sme pochopili rozdiel medzi dubákmi a muchotrávkami. Íha! To je krásny dubáčisko! Snažím sa ho jemne zospodu podobrať, aby sa nezlomil. S prstami som sa dotkol čohosi , čo bolo na dotyk chladné. Zabúdajúc na hríb, vyťahujem zpopod lístia čosi, čo som ešte v živote nevidel. Pozeram sa na ten "poklad". Je to kovové, podlhovasté na jednej strane zašpicatené a dosť tažké. Ktovie, čo je dnuká, rozmýšľam. Položím to na skalu a s druhou skalou na to tresknem…viac si už nepamätám.

TMA, TMA a zase TMA. Všetko, čo sa okolo mna deje už vnímam len cez dotyky a zvuky. Cítim maminu teplú ruku na mojom čele a jej horúcu slzu na mojom líci. Počujem doktorov láskavý a upokojujúci hlas: “Robili sme všetko. Žiaľ, zrak mu už vrátiť nemôžeme.”

Natasha Nagy

Tento príbeh je podľa skutočnej udalosti. Náš spolužiak Janko sa už po prázdninách u babky medzi nás nevrátil. Nevybuchnutý patrón mu úplne zničil zrak a musel navštevovať slepeckú školu.





















Play slots online for real money https://onlineslots.money/