Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

II.4.13: Dve udalosti v ten istý deň

Nedávno som bola navštíviť staršieho pána v hospice vo Vancouveri, ktorý tam už trávi niekoľko mesiacov. Dohodla som si stretnutie s jeho pani manželkou a spolu sme sa vybrali na návštevu. Pre mňa to bola prvá návšteva v takomto zariadení. Stredne veľká budova s peknou záhradou a príjemnou opatrovateľskou službou dotvárali zaujímavu atmosféru prostredia. Až som sa čudovala, koľko ľudí sa tam nachádza, nielen starých. Pán, ktorého som navštívila, má 83 rokov a už sa na mňa nepamätal. Bol však rád, že sme boli pri ňom.

Ľuďom v starobinci plynie čas oveľa pomalšie a jednotvárne. Už nerozoznávajú pracovný deň od víkendu, už nevidia rozdiel medzi nedeľou a pondelkom a týždeň sa im zdá ako jeden veľký dlhý deň. Každá návšteva ich preto veľmi poteší, pokiaľ ich však má kto prísť navštíviť. Ich deti či známi, zaneprázdení povinnosťami a svojimi záujmami, často zabúdajú navštíviť svojich starších blízkych, ktorí na nich beznádejne čakajú. Pri tejto návšteve som si uvedomila, že aj keby starý človek mal izbu zo zlata, nič mu nevynahradí blízku osobu, či domček, kde trávil svoj život, rodinu, ktorá ho obklopovala alebo susedov, s ktorými sa každý deň zdravil. V hospici síce máte spoločnosť, ale ľudia okolo vás vám nič nehovoria. Nič ste s nimi neprežili, nič nezažili, sú vám jednoducho cuzdí.

Osamelosť sa stáva v dnešnom živote bežným prvkom. Ste medzi ľuďmi, ale cítite sa sám. A tak, ak máte svojho blízkeho človeka, známeho krajana alebo bývaleho suseda v starobinci, choďte ho pozrieť. Poteší sa, a čaká na vás.

V ten istý deň, ako som bola na spomínanej návšteve, doma, na Slovensku, mi zomrel môj dedko. Dedko, ktorý sa narodil počas 1. svetovej vojny, prežil druhú svetovú vojnu, a vychoval deväť detí. Deväť detí, ktoré sa vydali a oženili a ktorým sa ani jedno manželstvo doposiaľ nerozpadlo. Aká to bola silná a pevná výchova. Výchova, ktorou si všetky deti zachovali “vieru otcov” napriek bývalým ťažkým komunistickým podmienkam, chudobe, ktorú prežívali a nedostatku vzdelania, ku ktorému sa nemohli vtedy dostať. Boh ich však všetkých bohato požehnal. Keď si vyberali svojich partnerov, rodičia sa nezbavovali zodpovednosti zjednodušene tvrdiac “veď ty s ním budeš žiť”. Áno, “ty s ním síce budeš žiť”, ale “ja” budem trpieť spolu s tebou ak to nie je partner pre teba a ak nezamýšľate žiť spolu po celý život. Preto sa nezdráhajme počúvať rady rodičov, neuzatvárajme sa do seba a hlavne nezatvrdzujme si srdcia.

Dnes je veľmi ľahké vzdať sa a ešte ľahšie sa rozviesť, rozísť. Povedať “ty mi už viac nevyhovuješ, odchádzam”. Je oveľa ťažšie odpustiť, obetovať sa pre druhého a začať spolu odznovu. Vyžaduje si to veľa námahy, sebazaprenia a obetavosti. Práve tento postoj však prináša “ovocie” v našom živote, tak sa prejavuje skutočná, nesebecká láska. Som vďacná môjmu starému otcovi za to, ako vychoval moju mamu.

Mária Matovčíková

Play slots online for real money https://onlineslots.money/