Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Zimná poľovačka na "moosa"

Do našej komunity prichádzajú zo Slovenska mnohí krajania, laici aj kňazi. Mnohých zaujíma divoká príroda. Terajší kňaz, Otec Juraj, nie je výnimkou.

Keď sme sa zoznámili, jeden z prvých rozhovorov bol o krásnej prírode a o bohatstve riek a bystrín v Britskej Kolumbii. Ako im povinnosti duchovného pastiera dovolovali, chodievali s nami na rybačku. (Tu musím vysvetliť, že som bol vychovaný “onikať” rodičom a všetkým ľuďom, ktorých si treba vážiť. Otca Juraja si vážim, a preto mu “onikám”.)

Ich záujem o prírodu sa ešte zvýšil, keď sa dozvedeli o našich poľovačkách. Keď som im raz spomenul, či by chceli ísť s nami poľovať na músa (moose - los), radostne zvolali “John, to by bolo super”.

Každý poľovník má v pamäti uloženú aspoň jednu poľovačku, na ktorú sa nezabúda. Táto, zimná, bola jedna z nich. Sv. Hubert, patron poľovníkov, nás sprevádzal dvojnásobne, asi kvôli Otcovi Jurajovi.

Polovačka


V prvú sobotu po otvorení sezóny lovu na losa (1.novembra), o druhej po polnoci sme sadli do “džípa” a vydali sme sa na 6-hodinovú cestu. Po natankovaní benzínu na poslednej benzínovej pumpe v civilizácii, sme pokračovali ešte viac ako dve hodiny po ľadovej ceste. Keď sme zastali a Otec Juraj vystúpili z auta, zvolali “Janko, toto je Sibíria…”.

Po krátkej prestávke sme sa rozhodli, že sa pôjdeme trošku “prejsť” ešte predtým, ako sa vybalíme v malej chatke, kde sme plánovali stráviť šesť nocí. Počasie bolo prekrásne, viditeľnosť veľmi dobra, snehu po kolená. Prešli sme asi 4 kilometre. Pozriem doľava, mierne dokopca, a na stráni stojí los ako “socha slobody”. Obrátim sa na Otca Juraja a šeptom sa ich pýtam, či ho vidia … Oni sa však iba zmohli na “wow”, čo v našom kanadskom slovníku predstavuje citoslovce prekvapivého úžasu.

Dolina sa zatriasla výstrelom. Sv. Hubert bol na našej strane. Los klesol do snehu. Vybrali sme sa za ním. Po dlhej šlapačke, celí zadychčaní, sme sa dostali k našemu úlovku. Bol to pocit, na ktorý sa nezabúda. Vzdali sme losovi poľovnícku úctu a honor - zelená vetvička, čapica v ruke, chvíľa ticha, meditácie a poďakovania.

Po niekoľkých fotografiach na pamiatku nastala ťažká drina. Vrátiť sa a priviezť príves pod svah bolo to najľahšie. Dostať však štyristokilového losa k prívesu a na príves, v mrazivom počasí, nám vzalo veľa síl. Po príchode do vyhriatej chatky sme si však stratené sily doplnili štamperlíkom slivovičky a krajcom domáceho chleba so slaninkou. Po niekoľkých ďaľších hodinách práce s úlovkom sme zasadli ku “klasickej” poľovníckej večeri – k pečienke z losa.



Nedeľa sa svätí i v horách


Po zaslúženom oddychu počas krátkeho, ale výdatneho spánku, sme sa zobudili do krásneho nedeľného rána. Krátke vďakyvzdanie pred raňajkami (fader Lacko, nebohý zakladateľ našej farnosti, zvykol hovoriť, že Slováci majú radi krátšie modlitby a dlhšie klobasy), opláchnútie zubov slzou slivovičky, výdatné raňajky a hneď za tým celé nedeľné dopoludnie plné obdivu ku krásam snehom pokrytej krajiny.

Popoludní, okolo štvrtej hodiny Otec Juraj zavelili – “Dnes je nedeľa, pripravte sa na sv. omšu”. Neviem, čo na mňa viac zapôsobilo, či to, že som čítal prvé čítanie alebo to, že namiesto kostolovej klenby sa nad chatou skláňali zasnežené vetvy, a že namiesto orgánu v peci praskali horiace polená a namiesto tymiánu všade rozvoniavala čerstvá živica.

Plán, ktorý sme mali na 6 dní, sa nám podarilo splniť za 3 dni. Keďže náš príves by asi viac úlovku neuviezol, napriek našim pôvodným plánom, po štyroch dňoch sme sa pomaly začali baliť domov. Polovačka sa vydarila. Každý z nás sa tešil na návrat do civilizácie.

Lovu a prírode zdar!

Ján Volentier, prezident SPK sv. Huberta v BK































Play slots online for real money https://onlineslots.money/