Spravodlivosť a 1. júl 2012 alebo čo majú Kanada, Sýria a Bezák spoločné?

Píše sa 1.júl 2012.



1.júla 2012 bol Deň Kanady, kedy Kanaďania oslávili 145 rokov od jej založenia. Všetci? Nie. Sú aj takí pôvodní obyvatelia, ktorých ľudovo nazývame indiánmi, ktorí sa na tento sviatok pozerajú „nakrivo“ – považujú ho za výročie svojej porážky, za výročie okupácie. Považujú za nespravodlivosť spôsob, akým vláda bielych prevzala kontrolu nad územiami Kanady.

Mnohí „bieli“ zase považujú za nespravodlivé, že indiáni majú viaceré výhody, na ktoré ostatní nemajú nárok. Kde je spravodlivosť?





1.júla 2012 hlavné sýrske opozičné skupiny odmietli nový medzinárodný plán pre zostavenie dočasnej vlády, pretože kompromisný návrh Kofi Annana dovoľoval prezidentovi Basharovi Assadovi byť jej súčasťou. Bolo to podľa nich nespravodlivé, aby „tyran“ spolurozhodoval o budúcnosti krajiny.

Existujúca sýrska vláda zase vyhlasuje za absolútne nespravodlivé, že opozičné skupiny majú finančnú a materiálnu podporu cudzích vlád. Kde je spravodlivosť?




1.júla 2012 Sv. Otec, pápež Benedikt XVI. odvolal trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, čo vyvolalo veľkú vlnu prekvapenia, otázok a nesúhlasu. Mnohí katolíci i nekatolíci, katolícke i nekatolícke médiá to pociťovali ako nespravodlivosť.

Veľa katolíkov, na druhej strane, považuje za správne a spravodlivé, aby o záležitostiach cirkevnej hierarchie rozhodovala jej hlava, napriek tomu, že dôvody nie sú okamžite publikované. Pociťujú však ako nespravodlivosť, ak sa tí, ktorí nie sú členmi cirkvi, snažia zasahovať do vnútorných cirkevných záležitostí. Kde je spravodlivosť?


Platón vo svojich filozofických úvahách, ktoré vkladá do úst Sokratesa, hovorí o štyroch kardinálnych čnostiach, z ktorých tri (múdrosť, odvaha a umiernenosť), ak sú vo vzájomnej jednote, vyústia do štvrtej, do spravodlivosti.

Tak vo svojom spise Politeia (Štát, Ústava, Republika) Platón podáva náčrt najlepšieho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti. Ideálny štát má byť dokonale jednotný, pričom však stavovsky rozvrstvený. Prvým stavom sú producenti materiálnych statkov, roľníci, remeselníci, obchodníci, na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zabezpečujú vonkajšiu bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnuci stav tvoria filozofi, ktorí sú spôsobilí riadiť spoločnosť so znalosťou idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť štátu, v bojovníkoch jeho statočnosť a v uznaní vládnuceho postavenia filozofov spočíva umiernenosť, spoločná cnosť všetkých stavov. Ak každá vrstva, každý stav, vykonáva dobre činnosť, ku ktorej je určený, je štát, ako celok, spravodlivý.

Rovnako jedinec koná spravodlivo iba vtedy, ak jeho myšlienky, slová a skutky sú podložené múdrosťou, odvahou a umiernenosťou. Ak čo len jedna z týchto troch kardinálnych cností chýba, potom štvrtá, spravodlivosť, sa nedá dosiahnuť.

Možno by sme si mohli vyskúšať, či tieto Platónové filozofické úvahy, vyslovené pred 2400 rokmi, nemajú platnosť aj v našom názore na oslávy Dňa Kanady, na sýrsku krízu, na „kauzu bezák“ (ako tento prípad označujú mnohé média) a aj v nášom každodennom živote. Sme spravodliví? Máme dostatok múdrosti, odvahy a umiernenosti, ak kritizujeme, ak posudzujeme a odsudzujeme?

Jožo Starosta

Tento článok bol publikovaný v 15.čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Celý obsah 15.čísla si môžete pozrieť na https://sk-bc.ca/kiosk