Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Odkaz Cyrila a Metoda po rokoch opäť na Slovensku



V roku 863 prišli solúnski bratia na územie Rastislavovho kniežatstva, aby naplnili svoje poslanie.
Na našej slovanskej zemi šírili vieru, kultúru, plnohodnotné vzdelanie a zákonodarstvo – to všetko v hlaholike – prvom písme Slovienov.
Slovienčina sa tak stala štvrtým jazykom na svete, v ktorom bola šírená kresťanská ideológia – stala sa rovnocennou gréčtine, latinčine a hebrejčine.
Veľká Morava sa tak oficiálne začlenila do spoločenstva kresťanskej civilizácie.



Foto:O.Slobodnikova, Velehrad, 2013


Je to už 1150 rokov. Dlhá doba. Počas nej prešlo územie nášho malého Slovenska veľkými zmenami. Teraz nehovorím o politických zmenách, ktoré spomína každá učebnica dejepisu. Mám na mysli zmeny kultúrne i náboženské a zmeny v rebríčku ľudských hodnôt. Pretože to sú tie, ktoré formujú spoločnosť. Tie, ktoré formujú nás. Nezáleží na tom, kto nám vládne, ak vo svojom srdci nemáme lásku, pokoru a pokoj.

Veci, ktorých sa my nemôžeme dotknúť. No ak otvoríme svoje srdcia, ak dovolíme odkazu solúnskych bratov, aby ich naplnil, dotknú sa ony nás. Budú sa nás dotýkať každý deň, každú sekundu nášho krátkeho bytia. A dokonca nás budú sprevádzať aj potom. Láska - ten neopísateľný pocit, keď milujeme a sme milovaní. Pokora - schopnosť priznať si chybu a nenosiť hlavu privysoko. Pokoj – ten, ktorý nám naplní srdce, keď uveríme. Dokopy tvoria vieru. Vieru, ktorá nás sprevádza na ceste životom už od útleho malička.

Prvé dotyky kresťanstva na našom území sa datujú ďaleko pred príchodom Konštantína a Metoda. Historici museli ukladať kamienok ku kamienku, zrnko k zrnku, aby prenikli do tajov vtedajších nielen náboženských pomerov. Prvými dlhodobejšími misionármi u nás boli írski a škótski mnísi, ktorí učili vtedajších Slovienov hlbokej úcte k Božiemu slovu i Božím tajomstvám. Ich učeniu ale rozumelo iba pár vyvolených a prostý ľud žil v podstate pohanským životom. Hranice jazyka nedovolili cudzím misionárom zrozumiteľne priblížiť bohatstvo kresťanskej viery, života, Svätého písma, bohatstvo a veľkosť kresťanských tradícií.


Foto:O.Slobodnikova, Velehrad, 2013


Písal sa rok 862, keď knieža Rastlislav žiadal byzantského cára Michala III. o zaslanie učiteľov, ktorí by šírili vieru v jazyku ľudu. Vieru, ktorá v tom čase na našom území už existovala, no v jazyku vtedajších ľudových obyvateľov sa šírila iba veľmi zriedka. Písal: „...náš ľud kresťanstva sa odtrhol!“ Ako panovník, a teda najvyššia osobnosť vtedajšej Veľkej Moravy, vyjadril týmto listom vôľu vzdelávať svoj ľud v kresťanskom duchu, no čo bolo dôležitejšie – v rodnej reči. V reči jeho skromného ľudu, v reči, ktorej by jeho poddaní rozumeli. Bol to veľkolepý vladársky, náboženský i kultúrny čin hodný veľkej osobnosti, akou Rastlislav bezpochyby bol. Michal III. poveril touto úlohou Konštantína Filozofa, ktorý mal bohaté skúsenosti so Slovanmi už z jeho pobytu v Solúne. Ten poznal starosloviensky jazyk a predvídavo k nemu vytvoril aj písmo – 38 písmen, ktoré sa stali hlavným nástrojom šírenia kresťanskej viery.

Písmo, ktoré nám Konštantín a Metod priniesli, bolo pokladom nad všetko zlato a striebro sveta. Týchto 38 znakov sa takmer okamžite stalo hlavným nositeľom šírenia kresťanskej viery a Božieho slova. Bolo to prvé písmo, ktoré mohlo zachytiť i tú najnepatrnejšiu myšlienku vtedajších obyvateľov Veľkej Moravy – našich predkov, ktorí uverili. Bolo svedkom ich každodenných radostí i starostí, prežívalo a zaznamenávalo ich každodenné problémy, s ktorými sa museli vysporiadať, ale aj lásku, ktorú na naše územie priniesli práve Konštantín s Metodom. Staroslovienčina. Jazyk, ktorý sa stal základom nielen našej, no i literatúry mnohých iných slovanských národov. Odrazu nám bolo umožnené vyrovnať sa ostatným veľkým národom Európy, ktoré používali gréčtinu, latinčinu či hebrejčinu.


Foto:O.Slobodnikova, Velehrad, 2013


Staroslovienčina. Jazyk taký vyspelý, že sa v ňom dala písať poézia i próza a obsiahol i celé Sväté písmo. Práve Sväté písmo umožnilo Slovienom nasýtiť dušu a posilniť srdce vierou v Boha. Cyrilo-metodský preklad Písma hodnotia svetoví odborníci veľmi vysoko – najmä vďaka jazykovej i štylistickej dokonalosti, s akou bol zostavený.

Konštantín navyše napísal na začiatok svojho prekladu tzv. Proglas, čiže Predspev k Svätému písmu. Apeloval v ňom na Slovienov, aby si vážili knihy písané vo svojej rodnej reči. Aby ocenili šancu, ktorú dostali ako Boží dar - možnosť čítať Božie slovo vo svojom jazyku.

Vtedajší obyvatelia Veľkej Moravy sa rozhodli prijať Boha za svojho Otca, rozhodli sa dovrovoľne dodržiavať Desatoro. Všetci si boli zrazu rovní, všetci začínali odznovu. Museli sa naučiť trestať násilie, krádeže, ba dokonca vraždy či manželské nevery, ktoré vtedy neboli ničím výnimočným. No celý proces pokresťančovania Slovienov a ukazovanie im vyspelých kresťanských hodnôt nebol mechanický, práve naopak. Solúnski bratia a ich učenci sa snažili preniknúť hlboko do duše každého človeka, nájsť dobro a ukázať mu správnu cestu. Ich prioritou bolo priniesť kresťanskú lásku a odpúšťanie, ktoré cirkev nielen hlásala, ale prostredníctvom takýchto ľudí s veľkých srdcom i uskutočňovala.


Foto:O.Slobodnikova, Velehrad, 2013


Príbeh solúnskych bratov by mohol na prvý pohľad pripomínať rozprávku. Synovia úradníka, ktorí sa navždy zapíšu do dejín celého sveta. Synovia úradníka, ktorí dávno predbehli dobu a šírili odkaz viery ďaleko za hranicami svojej rodnej zeme. Prekročili hranice politickej i etickej ohraničenosti a neváhali riskovať svoje životy na dlhej ceste k nám, aby nám odovzdali to najdôležitejšie posolstvo – posolstvo Boha. Bratia, ktorým vďačíme za zrod a rozkvet náboženských, kultúrnych i národných dejín Slovenska, osvietili našich slovanských predkov a boli im oporou v ťažkých chvíľach existencie. Vytvorili tak nehynúce dedičstvo viery a kultúry, ktoré sa však netýka iba duchovného života a viery, ale bytostne sa dotýka aj kultúry, politiky, diplomacie a jazyka.

Vážme si tento poklad, ktorý nám Boh zoslal a naplňme posolstvo solúnskych bratov.Už 1150 rokov? Dlhá doba. Pre vieru i pre ľudstvo. Pripomínajme si duchovné prebudenie našich slovanských predkov, no premýšľajme i sami o sebe. Aký význam má odkaz Cyrila a Metoda pre nás? Je to nádej? Láska? Viera?


Foto:O.Slobodnikova, Velehrad, 2013


Príbeh solúnskych bratov už poznáte, teraz si musíte odpovedať sami.

Erika Hanková

Použitá literatúra:
J.Ch. Korec – Cirkev v dejinách Slovenska
Š. Vragaš – Život Metoda, Život Konštantína Cyrila

Erika Hanková navštevuje 3. ročník Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Pochádza z Uhrovca, je hrdá na svojich rodákov Štúra a Dubčeka. Miluje folklór, v miestnej ľudovej skupine hrá na husliach. Vynikajúca študentka mimoriadne vyniká v slovenskom jazyku, z celoštátnej olympiády má dva úspechy: druhé a piate miesto. Je šéfredaktorkou školského časopisu, píše super články, na súťaži Štúrovo pero získala za novinárske príspevky cenu a diplom. Ocenenie si priniesla aj z česko- slovenskej literárnej súťaže. Je junior redaktorkou Školského servisu TASR, kde bola ocenená za najčítanejšie články. Rovnako sa jej darí v rétorike i v moderovaní.

Play slots online for real money https://onlineslots.money/