Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Pozdrav zhora


Blíži sa mesiac november a ten od nepamäti patril tým, ktorí nás predišli do večnosti a spia spánkom pokoja. V tomto čase, viac ako kedykoľvek inokedy, spomíname a zamýšľame sa aj nad smerovaním nášho života. Hlboká pravda o človeku sa ozýva pri každej návšteve cintorína. Raz aj my prídeme na hranicu večnosti a za nami ostane kus jedného životného príbehu. Aj ja Vám chcem dnes porozprávat príbeh jedného života, ústami známej, ktorá sa už dnes na nás díva zhora…

Bola som krásnou mladou devou, ktorá nikdy nemala núdzu o nápadníkov. Mamička bola krajčírka a tak som sa každú sobotu mohla tešiť na nové šaty, ktoré som si hneď večer obliekla na dedinskú zábavu. Keďže môj otec bol dosť prchký typ, keď som sa zaľúbila, rada som privítala možnosť vydať sa a odísť z domu čo najskôr. Istý čas som bývala v dome svokrovcov, potom sme si kúpili byt a začali bývať sami. Aj keď som vždy snívala o pokojnej domácnosti, veľa som si jej neužila. Nedostatok finančných prostriedkov a manželov alkohol, v kombinácii s jeho agresívnou povahou, robil z môjho života peklo. Nič sa nezmenilo ani príchodom dvoch detí. Bohužiaľ, aj oni boli často svedkami násilnosti a hádok. Dokonca som aj raz utiekla pred manželom z domu. Nikdy som nepoznala, čo je to úcta a vzájomná spolupatričnosť.

Takýto život poznamenal nielen mňa, ale aj deti, ktoré si s otcom nedokázali vybudovať ten správny vzťah. Vždy som ich však povzbudzovala k tomu, aby na otca nezanevreli a keď bude potrebné, vždy mu pomohli. Roky utekali, manžel prestal s alkoholom pre zdravotné problémy. Stále som bojovala s nedostatkom financií a snažila sa, aby deti nepocitovali tento nedostatok. Manžel odmietal chodievať na rodinné návštevy a ak šiel, často som bola ponižovaná jeho urážkami. Deti vyleteli z hniezda a bola som na ne pyšná, že sa dokázali v živote uplatniť a nájsť si svoje miesto. Konečne prišiel vytúžený dôchodok, ale dlho som si ho neužila. Zdravotné problémy ma prinútili navštíviť lekára a diagnóza ma úplne omráčila. Smrteľná choroba sa stala mojím krížom, ktorý som si vyniesla až na Kalváriu. Prečo práve ja?! Na túto otázku som nepoznala odpoveď, ale dúfala som, že cez tento kríž sa zblížime s manželom viac a že aj on si nájde cestu k deťom. Obetovala som svoju chorobu na tento úmysel. Nestalo sa tak. Trpela som samotou doma celé hodiny a dni, chodievala pravidelne do nemocnice a plakala som pri pohľade, ako iní pacienti majú svojich blízko seba a ja som sedela stále v čakárni na lavičke sama. Deti mi pomáhali ako mohli, ale ja som vždy túžila tráviť nedeľu doma s manželom, nie osamote. Chýbalo mi jeho povzbudenie, pohladenie a úsmev. Choroba postupovala a ja som sa ocitla v jej finálnom štádiu. Bolo to náročné a veľmi som si priala, aby som v hodine odchodu nebola sama. A Boh zariadil, že keď sa končila svätá omša obetovaná za mňa, v tej chvíli si ma k sebe do večnosti pozval Ten, ktorý najlepšie poznal moje srdce a ktorému moje pery vyznávali Verím v Teba, Pane… V tejto poslednej chvíli života stál pri mne manžel a čo si naše srcia povedali, ostane navždy zahalené tajomstvom.

Dnes sa na Vás dívam zhora a môžem povedať, že to, čo sa mi nepodarilo počas života, zmenilo sa mojím odchodom. Manžel je stmeľovacím prvkom rodiny, oveľa viacej komunikuje s deťmi. Snaží sa ovládať a dokonca povzbudzuje deti, aby dokázali prekonávať svoje ťažkosti a problémy. Nezabúda na výročné dni našej svadby, mojich narodenín či menín a dáva za mňa slúžiť sväté omše. Som už na druhej strane a moje srdce sa raduje a dnes už s istotou vie, že žiadna obeta nie je márna.

Maria Eskut

AttachmentSize
20131016.pozdrav.z.hora_.png77.28 KB

Play slots online for real money https://onlineslots.money/