Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Môj život emigranta už osem rokov nie je ťažký

Ak agentúry tvrdia, že vám zaručia prácu v Kanade, tak takmer s istotou možno povedať, že klamú.


Spolu sme chodili na strednú, spolu sme pred polstoročím maturovali. Potom už každý išiel svojou cestou. Ja som zostala doma, on 4 roky pred pádom totality emigroval .

Pamätám si ho ako študenta, ktorý vynikal múdrosťou a schopnosťou organizovať život triedy. A tak ho vidím aj teraz, keď prechádzam okolo štýlového domčeka, kde sa narodil.

Náhoda chcela, že sme sa po rokoch opäť stretli. Síce len vo virtuálnom svete, ale preto, aby sme hovorili o tom reálnom. A o ňom sa budem rozprávať aj dnes. S Jozefom Starostom, Bánovčanom, ktorý s rodinou žije v kanadskom Vancouvri, druhom domove veľkej komunity Slovákov. S človekom, ktorému ani čas neubral na šikovnosti. Tento absolvent Elektrotechnickej fakulty v Bratislave dnes je šéfredaktorom a vydavateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Jozef, prvá otázka bude samozrejmá. Prečo si emigroval, nebolo ti doma dobre?

Motívy emigrácie môžu byť rôzne, politické, ideologické, náboženské, ekonomické, rodinné, pracovné alebo osobné. V mojom prípade nemôžem ukázať prstom ani na jeden z týchto dôvodov a povedať, toto je ten hlavný dôvod. Bola to pravdepodebne kombinácia čiastočne všetkých uvedených dôvodov. Zdalo sa nám (mojej žene a mne), že odísť “do sveta” bude správny krok pre našu 5-člennú rodinu,.

Keď som ako malý chlapec, začiatkom 50-tych rokov, našiel na povale staré časopisy “Zo slovenských misií” a pozeral sa na fotografie veľkých skupín Slovákov z rôznych končín sveta, tak som sníval o tom, že aj ja budem raz na takej fotografii a že budem spievať na chóruse v malom slovenskom emigrantskom kostolíku. A ten sen sa mi splnil.



Ťažký bol život emigranta?

Keď sme takmer rok čakali v utečeneckom tábore v Bad Kreuzen v Rakúsku na emigráciu do Kanady, prišiel nás, mnohých emigrantov zo Slovenska, povzbudiť pán Anton Hrabovec a priniesol nám útlu brožúrku, ktorej bol autorom a ktorá sa tuším volala „Rady slovenským emigrantom“. V nej som si prečítal krátky príbeh, ktorý podľa mňa naplno vystihuje život v emigrácii.

Jedného starého emigranta, ktorý žil v Kanade vyše 50 rokov, sa pýtali, ako sa mu žije v emigrácii. Starec sa zamyslel a povedal „Kanada je krásna krajina, ľudia sú tu dobrosrdeční. Žije sa mi tu dobre. Len tých prvých 20 rokov bolo veľmi ťažkých ...“

Žijem v Kanade 28 rokov, takže na základe tohoto príbehu môj život emigranta už 8 rokov nie je ťažký.

Pociťuješ niekedy silnú túžbu po domove? Neťahá ťa to naspäť ku koreňom?

Ťahá, ale je to skôr taká tichá túžba poďakovať sa za všetko, čo som na Slovensku dostal, rodičom za výchovu, Bánovciam za pekné detstvo, učiteľom za vzdelanie, rodine a priateľom za nezabudnuteľné vzťahy.

Keď letím ponad Európou, teším sa, že idem domov na Slovensko. Keď na ceste späť letím nad Skalistými Horami, teším sa, že idem domov do Vancouveru.

Čo prvé ti napadne v súvislosti so Slovenskom?

Aké je „maličké“. Keby sa dalo „vziať za štyri rohy“, ako senovú plachtu a preniesť na severo-západ Britskej Kolumbie, v strede Britskej Kolumbie, v mestečku Prince George, by si to možno ani nevšimli. A obyvatelia Vancouveru by ani nemali tušenia, že sa čosi udialo na severe provincie. Ale dobrého veľa nebýva, že?

Ako často sa vraciaš domov?

Nie veľmi často, raz za 2-3 roky. Vždy sa však zastavím v Bánovciach a v Bratislave. Hoci sa tam veľa zmenilo, sú tam ešte miesta, ktoré mi pripominajú mladosť. Na námestí v Bánovciach sa stále obzerám, či neuvidím svojich kamarátov. Zabúdam, že sú to už „starci“, pomaly sedemdesiatnici a sú pravdepodobne roztrúsení po celom Slovensku. Stále ich hľadám medzi 18-20 ročnými tvárami. Tie sú však úplne cudzie. Podobné pocity mám aj v Bratislave. Známe miesta zaplnené neznámymi ľuďmi. Ako v zakliatej krajine :)

Čo vnúčatá, ako vnímajú svoje slovenské korene? A vedia vôbec po slovensky?

Tri staršie vnúčatá, 20-ročný vnuk a 18- a 15-ročná vnučka, hoci slovensky nehovoria, predsa čo-to rozumejú. Veľmi túžia ísť na Slovensko a navštíviť miesta, kde žili starí rodičia a kde sa narodila ich mama. A tiež sa chcú presvedčiť či je to pravda, že Slovensko je také pekné ako o ňom od nás počúvajú.



Z druhej trojice vnúčeniec je jedno už v nebíčku, zomrelo po 2 dňoch pobytu na Zemi. Trojročný vnuk však veľmi dobre hovorí slovensky a jeho slovná zásoba sa pekne rozvíja. Dokonca už aj skloňuje a časuje. Rody mu však robia trošku problémy. To mu ale nebráni, aby hravo neprekladal z angličtiny do slovenčiny a naopak. Vie, kto z rodiny rozpráva slovensky a kto anglicky. Veľmi mu pomáha staré pexeso, „Angličtina hrou“, ktoré sme si priniesli ešte zo Slovenska. Takže kladivo-hammer, pes-dog, učiteľ-teacher, nielen povie, ale aj prečita. Šikovný chlapček, po dedovi :). Jeho 1-ročná sestrička kráča v jeho šľapajach. Síce ešte nerozpráva, ale inštrukcie ako „pozri, papaj, napi sa, zavri očká“ splní do písmena. Vďaka ich mame, ktorá nás vyslovene prosila, aby sme s jej deťmi hovorili iba slovensky.

Váš časopis má národného a katolíckeho ducha. Je práve slovenské cítenie a konfesia to, čo Slovákov vo Vancouvri spája?

Pred 7 rokmi sa blížilo 50. výročie založenia slovenskej farnosti Sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri (časť veľkého Vancouveru). Opäť som mal sen dať dohromady publikáciu venovanú histórii Slovákov v Britskej Kolumbii a špeciálne histórii slovenskej farnosti. Bál som sa však, že to bude príliš „tvrdý oriešok“, tak som si povedal, že si to „odskúšam“ na „menšom“ projekte. Každé tri mesiace napíšem 1-2 časti z histórie Slovákov v BC a za 3 roky budem mať dosť materiálu na historickú publikáciu. Publikáciu som však do dnešného dňa nevydal, ale začal som spolu s grafikom Danielom Behánom a s podporou ÚSŽZ vydávať časopis Slovo z Britskej Kolumbie.



Keď sa začnete hrabať v rôznych pôvodných historických dokumentoch, začnete postupne objavovať útržky udalostí, ktoré vám dokreslia alebo nahradia vaše doterajšie poznatky o histórii Slovákov. Kresťanstvo a „slovenskosť“ sú dve zlaté nite, ktoré sa prepletajú históriou našeho národa. Keď teda chcete písať o histórii Slovákov, napríklad v Britskej Kolumbii, neubránite sa tomu, aby ste nepísali v kresťanskom a slovenskom duchu. Ak nádete v zozname „Sťahovaných zvrškov“ napr. modlitebnú knižku, tak sa zamyslíte nad dôležitosťou modlitby pre slovenských starousadlíkov v Britskej Kolumbii.



Súčasný život v zahraničí však tiež prináša zo sebou otázku „Kto som?“ Slovák? Kanaďan? Bez národnej príslušnosti? Každý z nás si ju zodpovie sám pre seba. Určite je rozdiel v slovenskom cítení medzi obyvateľom Vancouveru, ktorý je druhostupňovým alebo treťostupňovým potomkom slovenských priťahovalcov zo začiatku 20. storočia a mladým človekom zo Slovenska, ktorý prišiel na rok umývať riad v hotelovej kuchyni vo Whistleri, aby si zarobil peniaze potrebné na spúšťanie sa dolu svahom Blackcombu na lyžiach, snowboarde alebo horskom bicykli. A medzi týmito dvomi extrémnymi prípadmi je celá škála „slovenského cítenia“ u rôznych vĺn slovenskej emigrácie.

Časopis "Slovo z Britskej Kolumbie", má však širší záber, je nielen o histórii a slovenskom cítení. Snažíme sa prinášať špetky poznania, ladené
  • skôr na pozitívne, než na negatívne stránky emigrantského života,
  • skôr na inšpiračné, než na depresívne stránky života,
  • skôr na kooperáciu, než na konfrontáciu,
  • skôr na dobrú skúsenosť, než na rozporuplné názory,
  • skôr na to, čo nás spája, než na to čo nás rozdeľuje.

Všetky doposiaľ vydané čisla časopisu si záujemcovia môžu prečítať na http://www.sk-bc.ca/citajteslovo.

Slovákov v okolí Vancouveru spájajú (aj rozdeľujú) rôzne záujmy. Môže to byť láska k prírode, turistika, poľovačka, láska ku kultúre, k umeniu, k hudbe, k športu, láska k národu, k tradíciam, k histórii, láska k Bohu, k blížnemu, k duchovnému životu. Podľa toho vznikajú (a zanikajú) rôzne záujmové skupiny, spolky, organizácie.

Z tých „najstarších“ spomeniem aspoň 1.Slovenskú Katolícku Jednotu, Kanadskú Slovenskú Ligu, Slovenský podporný spolok. Medzi historicky „mladšími“ môžem spomenúť Slovenský Kultúrny Spolok, Slovak Heritage and Cultural Society, tanečný súbor Bystrina a v súčasnosti je tu folklórny súbor Slávik, spevácky zbor Great Moravia, Poľovnícky Klub sv. Huberta, České a Slovenské Združenie, česká a slovenská hudobná skupina Bohemian Express, české divadlo „Za Rohem“, v ktorom hráva viacero Slovákov a niekoľkí jednotlivci, napr. Marika Kovalčíkova a dr. Neumann, ktorí organizujú pravidelné kultúrne a spoločenské udalosti pre krajanov vo Vancouveri. Hokej, futbal a volejbal tiež združujú početné skupiny slovenských nadšencov.



Vyše polstoročia združuje slovenských emigrantov farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Počas existencie farnosti odznelo v slovenskom jazyku v malom kostolíku veľa kázní. Slovenskí jezuiti, Otcovia Sprušanský, Dančo, Javorka, Lacko, Žabka, Švec, Kadlec vyslúžili množstvo sv. omší, krstov, svadieb, pohrebov. Hrávali sa tam divadlá, dodnes sa poriadajú pikniky, spoločenské zábavy, reprezentačné vystúpenia v slovenských krojoch pri rôznych kanadských oslavách, spievajú sa vianočné koledy, veľkonočné pašie, a to všetko v slovenskom jazyku.

Od konca 90. rokov farnosť sv. Cyrila a Metoda krátkodobo navštívili mnohí mladí slovenskí kňazi, ktorí priniesli nový elán, novú krv, nové rozmery duchovného života. Dlhodobo vo farnosti pôsobil Jozef Menuš a Juraj Kopanický, ktorý je správcom slovenskej farnosti aj v súčasnosti.

Do Vancouveru a okolia prichádzaju mnohé slovenské dievčata a chlapci krátkodobo i dlhodobo, za prácou. Niektorí novodobí immigranti prídu do farnosti pozrieť iba raz, dvakrát, získať potrebné informácie a idú ďalej svojou cestou. Iní sa z času načas vracajú, hlavne vtedy, keď zacítia duchovný hlad a prázdnotu. Avšak mnohí mladí zakotvia vo farnosti a sú trvalým prínosom pre farské spoločenstvo.

A napokon, čo by si poradil mladým Slovákom, ktorí chcú hľadať prácu v Kanade?

Prísť a krátkodobo pracovať v Kanade je v súčasnosti, podľa môjho názoru, čaraz ťažšie. Mnohí mladí ľudia dlho hľadajú prácu na to, aby si zarobili na ďalší rok stúdia. Rozniesť 100 pracovných životopisov a žiadostí o zamestnanie a nedostať ani jednu odpoveď je celkom bežné, a to hovorím o mladých ľuďoch narodených v Kanade.

Neexistuje žiadna „zázračná“ rada na získanie práce v Kanade. A ak niekto, nejaká agentúra, tvrdí, že vedia ako získať prácu v Kanade, tak možno vravia pravdu. Ale ak tvrdia, že vám zaručia prácu v Kanade, tak takmer s istotou možno povedať, že klamú.

Predpisy a zákony pre získanie pracovného povolenia v Kanade sa z času-načas menia. Najlepšie je začať so samoštúdiom vašich možností na oficiálnej webovej stránke Immigration & citizenship http://www.cic.gc.ca/english/. Ak neviete dostatočne dobre anglicky (alebo francúzsky) a nerozumiete, čo je tam písané, tak zvážte, či je to dobrá myšlienka ísť pracovať do Kanady.



Každý mladý človek je dnes na Facebook-u. Dajú sa tam nájsť viaceré skupiny (groups), kde je možné nájsť veľa dobrých rád a užitočných informácií o živote a práci v Kanade. Jednou z takýchto skupín je skupina Slovaci v Kanade - Slovaks in Canada. Nájdete tam informácie, za ktoré by ste v niektorej agentúre na Slovensku zaplatili zopar tisíc Eur.

A na záver niekoľko vlastných skúseností:
  • Aj v Kanade má chlieb kôrku a striedku
  • Ak utekáte zo Slovenska pred nejakým problémom, v Kanade ho pravdepodobne nevyriešite
  • Buďte opatrní o čom snívate, môže sa vám to splniť :)




S Jozefom Starostom sa "nadiaľku" rozprávala Mária Škultétyová?





Play slots online for real money https://onlineslots.money/