Mramor a tvár (Jožo Starosta)

Čím začať 1.číslo nášho časopisu? Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

Niekedy trafíš na studienku a ochutnáš z nej prudkú radosť
v srdci ti pritom čosi šepká, že nájdeš azda večnú mladosť ...

Kreš ale ďalej, neúnavne a nehľaď dolu, ale dohora.
hoc roky vädnú ako lístie javora
tvár tvoja vynára sa z mramora.

Čo na mňa najviac zapôsobilo je ... Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy, ... a buduješ z nich svoje chrámy.

Na základe akých špetiek poznania si budujeme svoje chrámy ? Kto a čo sa snaží ovplyvniť naše poznanie reality? Médiá.

Pred 100 rokmi sa správy šírili omnoho pomalšie, než sa šíria dnes. Bolo to v čase, keď médiá neboli takou aktívnou hnacou silou našich životov. Človek získaval denné novinky zo svojej komunity žijúcej v rodnej dedinke alebo mestečku. Zlých správ bolo poriedko a obyčajne sa týkali prírodných nešťastí. Sem-tam požiar, povodeň, krupobitie. Občas sa niekto utopil, z nešťastnej lásky sa dal zverbovať alebo odišiel do sveta na skusy. Človek trávil väčšinu denného času prácou alebo v rodine. Správy sa šírili zpravidla ústnym podaním.

Obraz súčasného života je úplne odlišný. Vytvorili sme spoločnosť, ktorá trénuje špecialistov – reportérov, žurnalistov, zpravodajcov. Posielame ich po celej zemeguli s fotoaparátmi, nahrávačmi, video-kamerami, aby zbierali a zaplavovali nás deprimujúcimi informáciami, vzbudzujúcimi strach, hrôzu, nenávisť. Alebo nám média ponúkajú falošné vzrušenie vo forme pornografie a hazardných hier. Alebo nás nútia byť účastníkmi politických a personálnych potyčiek, hlavne takých, kde sa udiera pod pás. Sarkastickými zosmiešňujúcimi dialógmi sú preplnené mnohé zábavné televízne seriály.

Česť a uznanie patrí všetkým tým informačným kanálom, ktoré tak nerobia.

Slovo z Britskej Kolumbie sa tiež chce vyhnúť týmto typom informácií. V našom časopise chceme prinášať špetky poznania, ladené

  • skôr na pozitívne, než na negatívne stránky emigrantského života,
  • skôr na inšpiračné, než na depresívne stránky života,
  • skôr na kooperáciu, než na konfrontáciu,
  • skôr na dobrú skúsenosť, než na rozporuplné názory,
  • skôr na to, čo nás spája, než na to čo nás rozdeľuje.

Chceme byť časopisom hlavne, hoci nie výlučne, pre Slovákov v Britskej Kolumbii a chceme písať hlavne, hoci nie výlučne, o Slovákoch žijúcich v Britskej Kolumbii.

Tešíme sa na spoluprácu s vami, našimi čitateľmi. Veď máme toľko spoločného …

Jožo Starosta
Your rating: None Average: 5 (1 vote)

Post new comment

 
  • Web page addresses and e-mail addresses turn into links automatically.
  • Allowed HTML tags: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>
  • Lines and paragraphs break automatically.

More information about formatting options

CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Image CAPTCHA
Enter the characters shown in the image.