Mramor a tvár (Jožo Starosta)
Čím začať 1.číslo nášho časopisu? Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)
Mramor a tvár
Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...
A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.
Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.
Niekedy trafíš na studienku a ochutnáš z nej prudkú radosť
v srdci ti pritom čosi šepká, že nájdeš azda večnú mladosť ...
Kreš ale ďalej, neúnavne a nehľaď dolu, ale dohora.
hoc roky vädnú ako lístie javora
tvár tvoja vynára sa z mramora.
Čo na mňa najviac zapôsobilo je ... Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy, ... a buduješ z nich svoje chrámy.
Na základe akých špetiek poznania si budujeme svoje chrámy ? Kto a čo sa snaží ovplyvniť naše poznanie reality? Médiá.
Pred 100 rokmi sa správy šírili omnoho pomalšie, než sa šíria dnes. Bolo to v čase, keď médiá neboli takou aktívnou hnacou silou našich životov. Človek získaval denné novinky zo svojej komunity žijúcej v rodnej dedinke alebo mestečku. Zlých správ bolo poriedko a obyčajne sa týkali prírodných nešťastí. Sem-tam požiar, povodeň, krupobitie. Občas sa niekto utopil, z nešťastnej lásky sa dal zverbovať alebo odišiel do sveta na skusy. Človek trávil väčšinu denného času prácou alebo v rodine. Správy sa šírili zpravidla ústnym podaním.
Obraz súčasného života je úplne odlišný. Vytvorili sme spoločnosť, ktorá trénuje špecialistov – reportérov, žurnalistov, zpravodajcov. Posielame ich po celej zemeguli s fotoaparátmi, nahrávačmi, video-kamerami, aby zbierali a zaplavovali nás deprimujúcimi informáciami, vzbudzujúcimi strach, hrôzu, nenávisť. Alebo nám média ponúkajú falošné vzrušenie vo forme pornografie a hazardných hier. Alebo nás nútia byť účastníkmi politických a personálnych potyčiek, hlavne takých, kde sa udiera pod pás. Sarkastickými zosmiešňujúcimi dialógmi sú preplnené mnohé zábavné televízne seriály.
Česť a uznanie patrí všetkým tým informačným kanálom, ktoré tak nerobia.
Slovo z Britskej Kolumbie sa tiež chce vyhnúť týmto typom informácií. V našom časopise chceme prinášať špetky poznania, ladené
- skôr na pozitívne, než na negatívne stránky emigrantského života,
- skôr na inšpiračné, než na depresívne stránky života,
- skôr na kooperáciu, než na konfrontáciu,
- skôr na dobrú skúsenosť, než na rozporuplné názory,
- skôr na to, čo nás spája, než na to čo nás rozdeľuje.
Chceme byť časopisom hlavne, hoci nie výlučne, pre Slovákov v Britskej Kolumbii a chceme písať hlavne, hoci nie výlučne, o Slovákoch žijúcich v Britskej Kolumbii.
Tešíme sa na spoluprácu s vami, našimi čitateľmi. Veď máme toľko spoločného …
Jožo Starosta- Printer-friendly version
- 1784 reads
Post new comment