Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

František Kele - dobrý človek



Pred 4 dňami prišiel email od Františka Keleho, v ktorom stálo:

Vážení a milí priatelia!

Na 30. výročie našej výpravy sa dá spomínať z rôznych "koncov". Napríklad od Hillaryho výšvihu vyššie, ale aj z druhého konca dlhočizného "lana"...

Dostať sa k vrcholu znamenalo pre nohých z nás (musel by som spomenúť vyše dvadsiatku mien....) prekonanie nejedného predvrchola Everestu.

Som rád, že som bol jeden z nich.

Váš Fero K.

Spomienky na otca Jána Šutku, SDB



V pondelok 11. Augusta, 2014 zomrel v Ekvádore v meste Cuenca o 5.00 ráno miestneho času slovenský salezián a dlhoročný misionár medzi Šuarmi, don Ján Šutka SDB.

Čitatelia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie sa mali možnosť s ním stretnúť na stránkach nášho časopisu – pozri zoznam článkov o otcovi Šutkovi na konci tohoto príspevku.

Slovenský salezián viackrát navštívil slovenskú farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Pozdrav od pána prezidenta

Vážený pán Starosta,

Ďakujem Vám veľmi pekne za blahoželanie k zvoleniu do funkcie, veľmi si to vážim. Veru máte pravdu, že môj harmonogram je teraz plný, ale rád si prečítam Váš časopis. Som hrdý na to, že aj v zahraničí, ďaleko od domova, máme rodákov, ktorí sú aktívni a už tak dlho vydávajú časopis. Komunita Slovákov v Kanade mi dá iste za pravdu, že robíte skvelú prácu.

Začiatok 1. svetovej vojny

Môj život emigranta už osem rokov nie je ťažký

Ak agentúry tvrdia, že vám zaručia prácu v Kanade, tak takmer s istotou možno povedať, že klamú.


Spolu sme chodili na strednú, spolu sme pred polstoročím maturovali. Potom už každý išiel svojou cestou. Ja som zostala doma, on 4 roky pred pádom totality emigroval .

Pamätám si ho ako študenta, ktorý vynikal múdrosťou a schopnosťou organizovať život triedy. A tak ho vidím aj teraz, keď prechádzam okolo štýlového domčeka, kde sa narodil.

Náhoda chcela, že sme sa po rokoch opäť stretli. Síce len vo virtuálnom svete, ale preto, aby sme hovorili o tom reálnom. A o ňom sa budem rozprávať aj dnes. S Jozefom Starostom, Bánovčanom, ktorý s rodinou žije v kanadskom Vancouvri, druhom domove veľkej komunity Slovákov. S človekom, ktorému ani čas neubral na šikovnosti. Tento absolvent Elektrotechnickej fakulty v Bratislave dnes je šéfredaktorom a vydavateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Naše duchovné väzby...



Daniel Pixiades, slovenský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský básnik sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. Učiteľskú školu absolvoval v roku 1950 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v osadách Seleuš, Veliko Gradište, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore v Čiernej Hore. Koncom roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde bol najprv spolupracovníkom a neskôr i redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Píše srbsky a slovensky.


Who is Roger Kiška?

The Scandinavian Human Dignity Award is presented to a person or an organization which has made a special contribution to human rights, all of which derive from the inherent dignity of the human person and are essential for his free and full development. The Scandinavian Human Rights Committee has chosen to honour Mr Roger Kiska on behalf of the Alliance Defending Freedom for his promotion and encouraging of the effective exercising of the human rights and freedoms by granting him the Scandinavian Human Dignity Award 2012. The Award was granted to Mr Kiska at a ceremonious reception at the 28th of November in Uppsala, Sweden.

Roger Kiska is son of Jozef Kiška, in Winnipeg’s Slovak community well known activist and public figure. Joe Kiška, as he is known, served as the Honorary Consul of Slovakia in Winnipeg, from April 1994 to March 2012.

Čriepky zo života slovenských gréckokatolíkov v New Westminister



Aj keď sa to mnohým môže zdať len ako nejaká utópia, predsa len aj na kanadskom pobreží Tichého oceánu boli prítomní a sú historicky doložení aj slovenskí gréckokatolíci. New Westminister, Vancouver a okolité mestá a mestečká sa stali pre mnohých druhým domovom. Pravdou je, že v New Westminister, bola emigrácia zo strednej a východnej Európy, čoho dôkazom je aj prítomnosť katedrály a centra miestnej ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie, založenej roku 1974. Prví Slováci tu prišli tesne pred koncom 19. storočia, ako tomu dosvedčujú viaceré články v Kanadskom Slovákovi.(*1) Pracovali väčšinou na železnici, v prístavoch, pri stavbe ciest a železníc. Väčšie osídlenie Slovákov nastáva až po Druhej svetovej vojne.(*2) Neskoršie v meste vznikol 47. zbor Kanadskej slovenskej ligy.

Kto bol Samo?


Nemožno riskovať úplnú objektívnu definíciu tejto osobnosti bez toho, žeby sme opatrne vyčerpali všetko, čo sa o nej nachádza v spoľahlivých prameňoch a kriticky preskúmali aspoň výroky najznámejších autorov, odborníkov v dejinách 7. storočia v našom stredoeurópskom priestore.

Vzhľadom na spoľahlivé pramene máme k dispozícii síce iba jeden základný prameň, ale jeho nevšednou vlastnosťou je, že vznikol už v tom istom čase, keď sa udalosti okolo kráľa Sama odohrávali. Je to známa „Fredegarova kronika”, ktorej prvé dve knihy zaznamenávajú udalosti od roku 584 do roku 613. Nasledujúca tretia kniha, ktorej autorom bol pravdepodobne iný burgundský kronikár, doplnil predošlé záznamy až do roku 642, a potom pokračoval asi tretí autor až po rok 768.

Desatoro na leto

Určite si aj Vy radi vychutnávate slnko a leto v celej jeho kráse. Moje dve krásne deti veselo šantia v jazere, zdolávajú prvé kilometre na bicykloch a výskajú na preliezačkách. Mám rada leto, lebo prináša radosť zo života a aj čas strávený v rodine je v tomto období o čosi pestrejší.

Keď tak sedím pri jazere a rozmýšľam nad životom, konštatujem, že prežívam jedno nádherné obdobie. Deti sú už väčšie a predsa ešte dosť malé, aby ma potrebovali. Nádherný čas plný otázok, na ktoré sa snažím odpovedať. Teším sa a rada by som si v pamäti uchovala čo najviac krásnych okamihov z tohto obdobia.

Zisťujem to, čo som už dávno vedela, že spokojnosť nie je meradlom matérie. Nemám všetko, čo chcem, ale isto iste mám všetko, čo potrebujem. Vlastním aj recept na šťastné leto a tak dovoľte, aby som sa s Vami oň podelila. Jeho autorom je Mons. Javies Sanilar Vinaz zo Španielska.

240 rokov od príchodu Slovákov do Kysača


Rok 2013 pre slovenský ľud v celom svete sa nesie v znamení niekoľkých jubileí. Tohto roku uplynulo 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska, 20 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ako aj 150 rokov od založenia Matice slovenskej. Ani Slováci v Srbsku neoddychujú. Aj oni, jednotlivci, oslavujú niekoľko jubileí. Hlavne sa nesú v znamení príchodu Slovákov do určitej obce, resp. mesta. Tak napríklad obec Selenča tohto roku oslavuje 255 výročie príchodu Slovákov do tej obce, 260 výročie oslavuje obec Bajša.

Obec Kysáč, v ktorej ja žijem, tohto roku oslavuje 240. výročie príchodu prvých Slovákov do tejto obce. Dovolím si vám predstaviť krátku historku tohto mesta, s bohatou tradíciou, ktorá ešte stále je a dúfam aj bude.

Necelých 18km od mesta Nový Sad vedľa kanálu DTD (Dunaj-Tisa-Dunaj, pozn. redakcie) učupená je dedinka spomínaná ešte v dávnom roku 1256 a znovu založená v roku 1457 ako súčasť Uhorského kráľovstva v Báčsko-bodrockej župe. Na prelome 16. a 17. storočia

Óda na Kolumbiu


Pri brázdení webu v snahe nájsť staré dokumenty o našich spolurodákoch – o slovenských emigrantoch – som natrafil na verše básne napísanej po anglicky. Bola to oslavná báseň na Kolumbiu. Pod týmto menom sa skýva svetadiel, ktorý objavil Krištof Kolumbus - Amerika.

Spomienky učiteľa


Retrospektívny pohľad na takmer 70 ročné povojnové obdobie poukazuje na viaceré zmeny, ktoré sa v ňom udiali a ovplyvňovali celkový život a myslenie ľudí vo všetkých sférach spoločenského života. Pôvodné štátne ľudové školy sa premenovali na národné a cirkevné zanikli. Zanikli aj bývalé meštianske školy (druh nižšej strednej školy) a nahradili ich osemročné stredné školy, ktoré vznikali popri mestách aj vo väčších, strediskových obciach a prevzali zo základných škôl žiakov 6.-8. ročníka.

Čo zaručuje miesto v dejinách alebo náladovosť múzy Kleió



Osobnosti s veľkým O a plytkými myšlienkami na jednej strane. Nepochopení a zapudení géniovia na strane druhej. Medzi týmito extrémami ešte stepuje plejáda nevýrazných bytostí. Všetci spolu sa ocitli v ringu histórie a rvú sa o miesto v pamäti národa. Ale nie vždy zvíťazil lepší a pripravenejší súper. Prečo? Prečo s nimi dejiny naložili takýmto spôsobom? Mohli svoj osud zmeniť? A priniesla im súčasnosť satisfakciu? Ktovie, aké odpovede vyjdú v závere na povrch...

Som človek hľadajúci pravdu



Nájsť korene vlastnej identity, vlastné ja, prihlásiť sa k svojej slovenskosti, k príslušnosti k slovenskému národu je nevyhnutné. Nemôžem byť Európanom bez toho, aby som nebol príslušníkom niektorého európskeho národa a európanstvo nie je nič iné ako pestrá mozaika jednotlivých európskych národov zakkorenených v rkreseťanskej kultúre. A keď chceme nejakým spôsobom kultúrne prežiť, ale napokon aj politicky a hospodársky, musíme mať vlastný fundament a vlastné korene. Tie korene nie sú a nemajú byť proti niekomu druhému, ale majú držať náš vlastný existenčný strom. Myslím si, že toto je vážny problém aj dnešného Slovenska. Slovensko síce má dnes svoj štát, ale Slováci ešte nenašli svoju skutočnú štátno-národnú identitu. A myslím si, že z tejto smutnej absencie, ktorá sa dá historicky vysvetliť – ale to nič nemení na žalostnom fakte, že je taká, aká je – vyplývajú aj mnohé poruchy v dnešnom politickom a verejnom živote.

Koľko Slovákov žije vo Vancouveri a na okolí?



Neviem o žiadnom oficiálnom zdroji, v ktorom by bola odpoveď na túto otázku. Tu na našom portáli je anketa "Čo si myslíte, koľko Slovákov žije vo Vancouveri a na okolí?", na ktorú odpovedalo doteraz (4.aprila 2013) 167 respondentov a podľa nej
  • 13% respondentov si myslí, že tu žije menej ako 3,000 Slovákov
  • 23% respondentov si myslí, že tu žije 3,000 až 5,000 Slovákov
  • 34% respondentov si myslí, že tu žije 5,000 až 10,000 Slovákov
  • 30% respondentov si myslí, že tu žije viac ako 10,000 Slovákov

Koľko Slovákov žije v Kanade?



Ministerstvo Zahraničných Vecí Slovenskej Republiky odhaduje, že v Kanade žije asi 100,000 Slovákov.

Rovnako Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí uvádza 100,000 - pozri http://www.uszz.sk/sk//pocty-a-odhady/

Kto bol Otec Ján Kadlec SJ?



Pochádzal z Pobedima (pri Piešťanoch), kde sa narodil 24. januára 1927. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny a pôvodne bol určený na vedenie rodinného hospodárstva. Na túto úlohu sa pripravoval štúdiom na hospodárskej škole v Novom Meste nad Váhom, potom pracoval doma na hospodárstve a súčasne sa večernými kurzami ďalej vzdelával.

Zmena v životnom smerovaní uňho nastala počas základnej vojenskej služby, do ktorej nastúpil v r. 1949. Istý čas po normálnom výcviku so zbraňou ho spolu pre jeho otvorený náboženský postoj s viacerými inými preradili do pracovného útvaru s trestaneckým režimom. Bol poslaný pracovať do uhoľných baní v Kladne, v Plzni a nakoniec v Ostrave. Tam olúpený o slobodu a bez možnosti zúčastňovať sa v nedeľu na bohoslužbách pocítil túžbu stať sa kňazom.

Dotĺklo ďaľšie šľachetné srdce



V noci, z 28.februára na 1.marca 2013 dotĺklo srdce Otca Jána Kadleca, SJ.

O. Kadlec bol posledným zo slovenských kňazov – jezuitov, ktorí viedli farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, v Britskej Kolumbii, koncom minulého storočia.

Napriek tomu, že sa farníci najzápadnejšej slovenskej farnosti v Kanade rozlúčili s O. Kadlecom v máji 1999, takmer všetci z tých, čo doposiaľ žijú, si na naňho z láskou spomínajú.

Po stopách názvoslovia slovenských obcí a miest



Tak ako ľudia majú priezviská, majú svoje pomenovania aj zvieratá, vtáky, vodné živočíchy a plazy, potoky, rieky, pohoria, lesy, jazerá, plesá, ostrovy, pahorkatiny... A čo tak lazy, osady, obce, mestá? No aj tie ich, pravdaže, majú. A premýšľali ste už niekedy o tom, ako sa to stalo?

Podľa archeologických vykopávok bolo územie dnešného Slovenska osídľované až v staršej dobe kamennej, zvanej paleolit, ktorá predstavuje najstaršie a najdlhšie obdobie ľudských dejín, okolo 3,5 milióna rokov pred naším letopočtom.

Prenesme sa kamennými dobami, bronzovou i železnou, aj cez 1. storočie nášho letopočtu, keď naši prapredkovia žili ešte pastierskym a kočovným životom a pristavme sa v 6.storočí pri začiatkoch slovanského osídľovania nášho územia, ktoré znamenalo zánik kočovníctva.

Onlone pokies for australian players https://aucasinosonline.com/pokies/