Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

2009 - 08 (August) - Náhodné postrehy zo života v Haines Junction - Andrej Doboš

Medvede
To, že život v malej osade na Yukone bude iný než vo Vancouveri, som očakával. Aké však rozdiely naozaj budú, to som do príchodu sem len hádal.

Napríklad, vedel som že je tu viac medveďov ako ľudí, takže keď sa malý grizly štveral po stromoch okolo miestnej pekárne, veľmi som prekvapený nebol. A keď sa večer rozbrechali psy ako sme tak hrali pri svetle petrolejok karty, rýchlo mi došlo, že každý siahol po svojej puške nie z obavy pred zlodejmi.


II.4.03: Odkiaľ ideš a kam smeruješ Slovo z Britskej Kolumbie?

Uplynuli 2 roky od začiatku vydávania časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Pri tejto príležitosti som položila zodpovednému redaktorovi Jozefovi Starostovi niekoľko otázok ...

Ako hodnotíš uplynulé dva roky a uplynulé dva ročníky časopisu Slovo?
Mám rád čísla. Hoci sa dajú použiť, využiť alebo zneužiť, čísla za to nemôžu. Sú nestranné. Pokúsim sa ich použiť na opis uplynulých prvých dvoch ročníkov časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Slovo vyšlo 8x.


II.4.10: Potulky masera - Nitra, Kuvajt, Kanada

Zdravie nie je samozrejmé. Bol som vo Vancouveri iba krátko, keď som nutne potreboval pomoc so "zablokovanými krížami". Nažeravil som telefón, povolal tým par známym, ktorých som tuná poznal a získal som kontakt na maséra, na slovenského maséra. Tak som sa zoznámil so zaujímavým človekom.

Po pár návštevách som, opät už vystretý a bez bolesti, mohol znova normálne pracovať. Náš kontakt sa mojim vyliečením neskončil - treba povedať, že najmä jeho zásluhou. A tak som ho mohol postupne viac poznať. Je to zvláštny človek, vzácny človek. Nezaškodí predstaviť ho bližšie, možno i tým, čo ho poznajú dlhšie.

Viliam, odkiaľ zo Slovenska pochádzaš?



2009 - 07 (Jul) - Expedicia BEKUDA - Jaroslav Daniš

Tak sme sa teda zaradili medzi slovenských horných desaťtisíc! Nie síce príjmami, vplyvom, či mocou, ale určite ešte toľko Slovákov nenavštívilo Rocky Mountains, čiže Skalisté hory v Kanade. A my áno!

Vďaka Tiborovi, ktorý ale s nami z pracovných dôvodov nemohol ísť, vďaka Marike, ktorá vymyslela túto kratochvíľu a vďaka ich kamarátovi Rasťovi, ktorý tieto kopce chcel ukázať svojim deťom, sme celý týždeň od 18. do 24.

II.4.12: Bod horizontu - Natasha Nagy

Ocitám sa na lúke plnej stokrások. Biele hlávky s nežnou ružovou obrubou sa otáčajú za slnkom, ktoré dnes žiari tak, ako nikdy predtým. V zelenej tráve sa ešte kde–tu trbliecu posledné diamanty rosy… Aha! Práve neďaleko mňa lezie drobná lienka. Červené krovky s čiernymi bodkami sa jasne odrážajú od smaragdu sviežej zelene… A tamto je motýľ! Pomarančové krídla sa mu jemne chvejú. Zdá sa, že je príliš zaneprázdnený pitím sladkého nektáru, ktorý mu ponúka fialový zvonček. Stačí však slabučký závan vetra a už letí, letí a stráca sa v tmavom bode horizontu, z ktorého zaznieva hudba. Čarovná hudba tisícich zvončekov.

II.4.02: Ako som sa stal členom KGB - Jožo Starosta

Keď som bol v mamičkinom brušku, tak sa u pekára Vrbu na Záfortni v Bánovciach striedali partizáni z Uhrovca a Nemci z Trenčína, ktorým pekár Vrba piekol chlieb a žemle. V pondelok prišli partizáni, v utorok Nemci, v stredu partizáni, vo štvrtok Nemci. Pekár to mal dobre zorganizované. Iba keď sa jední alebo druhí pomýlili a stretli sa u Vrbu, bola vojna. Rozprával mi o tom môj starší brat Štefan, ktorý bol holičom a ktorý už zomrel. Videl to vraj na vlastné oči. Hoci sa o pravdovravnosti holičov všeličo rozpráva, ja som svojmu staršiemu bratovi veril, veď bol starší a silnejší.

II.4.01: Škola života - Mária Eškut

Keď som rozmýšľala nad zameraním tohto čísla, uvedomila som si, aký vzácny je čas staroby. Tam sú skĺbené prežité roky a skúsenosti, tam je pokladňa múdrosti. Staroba je prežitou školou života. Nie nadarmo rôzne kultúry majú v popredí práve starších.

Každý z nás má svoju životnú cestu a prejde vlastnou školou života. Ja som v tej svojej škole života pochopila, aké nestále sú ľudské plány. Dostali sme život ako dar a nikto z nás nevie do akého času tu na Zemi. Človek si plánuje budúcnosť. Člení si život na etapy, stavia ciele a realizuje ich. Koľkokrát sa to však znenazdania zmení a neraz sa musí svojich plánov proti svojej vôli vzdať. Zdá sa mu to často kruté, či nespravodlivé.

2009-06-05: Ekonomický rozmer slovenskej diplomacie

Prejav ministra ZV SR Miroslava Lajčáka na 159. stretnutí Medzinárodného klubu SR na tému „Ekonomický rozmer slovenskej diplomacie“, v Bratislave, 5. júna 2009 (Publikované dňa: 05.06.2009)

Než prejdem k ťažiskovej téme môjho vystúpenia – k ekonomickému rozmeru diplomacie, dovoľte mi pár úvodných poznámok, ktorými chcem načrtnúť zahraničnopolitický rámec, v ktorom sa slovenská diplomacia so svojimi novými úlohami pohybuje. Žijeme totiž v zložitej dobe, kedy náš pokojný život a istoty občanov závisia v príliš veľkej miere od vonkajších faktorov – ekonomických, finančných, bezpečnostných a ďalších, napríklad klimatických.

2009-06-03: 5 rokov Slovenska v EU a NATO

Prejav ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka na konferencii „5 rokov Slovenska v EÚ a NATO, od príjemcu bezpečnosti k jej poskytovateľovi 60 rokov transatlantickej vízie: ako ďalej?“, v Bratislave 2.6.2009 (Publikované dňa: 03.06.2009)

Tancuj, tancuj, vykrúcaj v Coquitlame

Spevácky zbor "Coquitlam Chorale" je typickým príkladom kanadského multikulturalizmu. Odhadujem, že počet národov a národností, z ktorých členovia tohoto amatérskeho speváckeho telesa pochádzajú, sa blíži k celkovému počtu členov. Áno, dobre tušíte, aj Slovensko má zastúpenie medzi spevákmi súboru.

3. a 4. mája 2009 Coquitlam Chorale vystúpil pred obecenstvo "Tri Cities" - troch mestečiek veľkého Vancouveru, Coquitlam, Port Coquitlam a Port Moody - s ľudovými piesňami národov z celého sveta. Spievali sme japonskú pieseň Sakura, pozdravnú pieseň Sorída zo Zimbabwe, malajskú pracovnú pieseň Lenggang Kangkong, srbský cigánsky tanec Niška Banja, brazílsku trojicu Tres Cantos Nativos a mnohé iné.

Medzi piesňami nechýbala ani slovenská Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Z 51 spevákov iba jeden si nemusel "lámať" jazyk pri vyslovovaní slovenských slov piesne. Snažili sa však všetci. Môžete sa sami presvedčiť ...



2009 - 03 (Marec) - Podpredseda vlády SR v New Westminstri

Koncom marca mala farnosť sv. Cyrila a Metoda zriedkavých a milých hostí. Počas svojej pracovnej cesty vo Vancouveri si slovenská delegácia do svojho nabitého programu vsunula aj neoficiálnu návštevu slovenskej komunitypri kostole sv.

Predplaťte si Slovo z Britskej Kolumbie

Objednajte si 4 ďalšie čísla Slova z Britskej Kolubie.

Časopis vychádza obyčajne každé 3-4 mesiace. Bude Vám chodiť poštou v prekrásnych farebných profesionálnych výtlačkoch. Cena 1 výtlačku pri 28-36 stranách sa pohybuje od 5 do 7 dolárov. Poštovné závisí od cieľovej krajiny. Nasledujúce ceny zahŕňajú aj poštovné.

$40 CAD    4 čísla pre čitateľov z Kanady
$40 US    4 čísla pre čitateľov z USA
40 EUR    4 čísla pre čitateľov z krajín EU
$60 US    4 čísla pre čitateľov z iných krajín sveta


Kliknutím na "Buy now" môžete predplatné zaplatiť "on-line"
  • Vašou kreditnou kartou
  • alebo prevodom s Vášho PayPal účtu.
Alebo, ak máte kanadský bankový účet, môžete svoj šek vystaviť na meno Jozef Starosta a poslať ho na adresu Jozef Starosta, 210-2978 Burlington Drive, Coquitlam, BC, V3B 7S6.

Alebo, ak sa stretávame osobne, môžete zaplatiť aj v hotovosti.

1959 - Slovenskí usadlíci v Britskej Kolumbii na Queensborough



Text k fotografii:
Slovenskí usadlíci v BC.
Pravdepodovne koniec 1950-tych rokov.
Pravdepodobne pri kostole v Queensborough.
Pravdepodobne po sv. omši, v nedelu.
Koho poznáte na fotografii? Napíšte nám. Redakcia






II.3: 1 000 000 rokov alebo okrúhle výročia

Keď som bol malý pionier, tak sa mi zdalo, že život v socialistickej vlasti je iba samá oslava. Každý rok bolo nejaké okrúhle výročie. Roky končiace na 0 a 5 boli určené na oslavu okrúhleho výročia víťazstva na fašizmom. V rokoch končiacich na 1 alebo 6 si pracujúci ľud pripomínal okrúhle výročie založenia KSČ. Roky 2 a 7 sa otriasali oslavami výstrelov z Auróry. Okrúhlym výročiam vzniku Československej Republiky a Dňa znárodnenia boli venované roky 3 a 8. Slovenské národné povstanie malo zase rezervované roky 4 a 9.

1959 - 05 (Máj) - Súpis Slovákov v New Westminster a v okolí.

Je máj 1959. Mnohé slovenské rodiny a jednotlivci žijú roztratené na juhu Britskej Kolumbie v oblasti „Lower Mainland“ (Veľký Vancouver). Niektorých spájajú rodinné a priateľské zväzky, iní sa združujú v 1. Katolíckej Slovenskej Jednote (1. KSJ), v Kanadskej Slovenskej Lige (KSL) a v iných podporných spolkoch.

1950 - Divadlo "Dejiny Slovákov"

Fotografie podaroval pán Emil Bartoš.

Zábery sú z divadelnej hry alebo scénky, ktorá sa volala dejiny Slovákov.

Predstavenie sa s veľkou pravdepodobnosťou uskutočnilo v New Westminster.

Presné miesto zatiaľ nie je známe (hala kostola v Queensborough? hala Slovenského podporného spolku?)
Na 1. obrázku, v strede, je Mary Benešová.

Ak viete mená ďaľších účinkujúcich, miesto predstavenia, pri akej príležitosti sa predstavenie uskutočnilo alebo inú informáciu, podeľte sa s ňou.

Zaregistrujte sa (http://www.sk-bc.ca/user/register) a pridajte komentár

1948 - Slováci na aute na farme

Na obrázku sú Slováci, z New Westminsteru (Britská Kolumbia, Kanada), ktorí sa stretli (pravdepodobne) u jedneho z nich, na farme. Zdá sa, podľa oblečenia, že to bolo v nedeľu po sv.omši a nie je vylúčené, že sa stretli pri zakladaní nejakého spolku alebo na schôdzke už založeného spolku (1.Slovenská Katolícka Jednota, Kanadská Liga, Slovenský Podporný Spolok?).

Na fotografii zo 40-tych rokov sú Slováci, ktorí patrili do Kanadskej Slovenskej Ligy. Stretli sa na farme v New Westminsteri, ktorá patrila rodine Vitkay. Za volantom sedí Anna Vitkay, na plošine malého "náklaďáka" sedia zľava Ján Kaprálik, Ján Kikta, Pavol Segeč, Jozef Vitkay sr., Michal Petrenčík. Stojaci zľava je učiteľ z Detvy Pavol Nočiar, Milan Vitkay, Emil Nočiar (Pavla Nočiara), Ján Segeč (syn Pavla Segeča), Joe Vitkay jr.. Anna, Milan a Joe Vitkay sú deti Jozefa Vitkay. Fotofrafia zapadá do obdobia, kedy vznikala Kanadská Slovenská Liga vo Vancouveri a je dosť možné, že fotografia je z jedného zo zakladakúcich stretnutí.

Žijete mimo Slovenska?

1954 - Prvé Vianoce v Kanade


Ako ten čas rýchlo letí. Už som skoro rok v Kanade a veru sa mi zdá ako by to bolo len pred niekoľkými týždňami. No, môj hrubý zápisník a kalendár ma presviedčajú, že na Vianoce bude tomu už 52 týžnov, čo som po trojročnom pobyte opustil utečenecký láger v Nemecku.

Hlavou mi letí film nových zážitkov, celkom odlišných od tých lágrových. Na krásnej lodi začal nový život. Anglicky ešte neviem, a preto mi je všetko čudné. Oslovenie „How-do-you-do“ a odpoveď „How-do-you-do“ počúvam stále dookola a toto divné zdvorilostné „havkanie“ sa mi začína páčiť.

Poslali ma do St. Catharines kde som mal tráviť svoje prvé Vianoce v Kanade. Bál som sa a aj som sa hambil. Bolo to kvôli tej angličtine. Asi tri razy som obišiel faru a nie a nie vojsť dnu. Naraz vyšlo z fary dievča a zavolalo na mňa. Nič som nerozumel. Začalo kývať rukami. Nedalo sa nič robiť, iba vojsť. Asi som vyzeral ako kôpka nešťastia lebo monsignore sa len usmieval. Ruky ma boleli od môjho prvého „rozhovoru“. Ale keď som prišiel k tamojším Slovákom, cítil som sa ako doma a bol som šťastný.

V St. Catharines to dobre začalo, no horšie to skončilo vo Wellande. Fr. Dančo ma naučil zopár anglických zvratov, ktoré sa často používajú. Cestou autobusom som si ich stále opakoval. Tentoraz som hrdo vkročil do fary. Pekne som „zahavkal“ a usadil sa v „česterfilde“. Rozhovor sa začal. Nič som nerozumel, ale hovoril som nebojácne: „Yes, father“, „maybe“, „of course“, „I guess so...“, „I don‘t care…“. Keďže som posledný zvrat použil na nesprávnom mieste, prezradil som sa, že som ešte len obyčajný „grínhorn“. Horel som od hamby ako fakľa.

Tu som musel ešte zažiť aj to, že sa nemôžem ľahko dohovoriť ani so Slovákmi, ktorý si myslia, že hovoria slovensky. Ako som otváral oči a ústa, keď som v jednej slovenskej rodine dostal takéto privítanie: „Fader, choďte na abštérs a napravo od štepsov v rúme zrúcte kóta, ochabte tam sútkejs a príďte do lívingrúmu. Ja vam prichystám saper. Čo viacej lajkujete, džús alebo supu? Chcete bíf alebo turka? Pičesy, kejk a kávu?“ Stál som pred slovenskou tetkou ako skamenelá Lótova žena. „Otcu mater fader, nefilujete dobre?“ – opýtala sa ma s prekvapenou tvárou. Ách Bože, ako som sa cítil. Najprv ma kdesi posielajú, kde mám čosi zrúcať, potom som mal čosi dočinenia s Turkom a keďže som sa neponáhlal, ešte mi aj nahrešili ... Všetko sa časom vysvetlilo a po „saperi“ sme z „česterfíldu vačovali televižn“ a ja som „lajkoval šóv, haky, fajt“ a ostatné veci...

V kostole sa však ozýval nádherný slovenský spev, ktorý ma presvedčil, že slovenčina je najkrajšia reč na svete. Veru je, len vám nie je nič platná, keď cestujete kanadským vlakom. Keď som mal vystúpiť vo Svastike, pomýlil som si ju so Šalamastikou a spolucestujúci černoch, keď som sa ho pýtal, iba vyvalil oči, že ma skoro uriekol a ukázal mi všetkých 32 zubov, keď sa smial ako Mefisto. Prebral som sa z toho až medzi rodákmi z Dobšinej, kde som bol aj v „majne“ na zlato a to až 4,500 „fítov“ pod zemou.

V Sudbury som nemohol pochopiť, ako sa tam pri pohrebe môžu modliť: „Nech mu je zem ľahká“, keď tam majú iba samé kamene. Po prvej misionárskej kázni mi zase ženy povedali, že sa im ani neoplatilo „tiket na basa“ kupovať. Kto to kedy vraj videl, že by misionár iba pol hodinu kázal. Dobrá misijná kázeň má vraj trvať aspoň hodinu.

Spomienky moje sú naozaj krásne a milé. Čo sa mi najviac páčilo bola skutočnosť, že cudzí páni farári sa pekne zmieňovali o Slovákoch ako o dobrých a pracovitých ľuďoch.

Zo spomienok O. Viliama Lacku uverejnených v časopise „Slovenskí jezuiti v Kanade“ v r. 1954 vybral a upravil Jožo Starosta.















Onlone pokies for australian players https://aucasinosonline.com/pokies/