Vzácna fotografia sa zachovala v rodinnej zbierke pani Berthy Palkovej, rod. Otrošinovej. Skupina drevorubačov z vtedajšieho Česko-Slovenska drží pred sebou obrovskú ručnú pílu, "bruchačku", na ktorej je napísané: Pioneer TB Co. Cecho-Slovakia Fallers Log. Camp Sep 24/39. Jozef Otrošina je prednom rade druhý zľava. Je možné, že niektorý z drevorubačov je Váš pradedo, dedo, otec, strýko, ujo alebo iná rodina či známy? Bol niekto z Vašej rodiny "kanadským" drevorubačom? Napíšte nám.

Milí priatelia, Slovenské Spolky v New Westminster, BC,
• Kanadský Slovenský Podporný Spolok č.3,
• Kanadská Slovenská Liga č. 47,
• I. Katolícka Slovenská Jednota Ženská č. 541,
• I. Katolícka Slovenská Jednota Mužská č. 846
usporiadajú dňa 2. augusta 1964 v nedeľu na farme Mr. Mrs. St. Ondzik, 11795 – 90 Ave. North Surrey, XVI. Slovenský Deň, na ktorý Vás, Vašu rodinu, priateľov a známych veľmi srdečne povolávajú.

Program

11:00 Sv. Omša v kostole na Sapperton, s priliehavou kázňou nášho hosťa Rev. Dragoša z Alvinston, Ont.

Je máj 1959. Mnohé slovenské rodiny a jednotlivci žijú roztratené na juhu Britskej Kolumbie v oblasti „Lower Mainland“ (Veľký Vancouver). Niektorých spájajú rodinné a priateľské zväzky, iní sa združujú v 1. Katolíckej Slovenskej Jednote (1. KSJ), v Kanadskej Slovenskej Lige (KSL) a v iných podporných spolkoch.

V predchádzajúcom čisle nášho časopisu sme načrtli začiatky slovenskej farnosti v New Westminsteri. Táto téma by však nebola úplná, keby sme nespomenuli osobnosti kňazov, ktorí svojou jedinečnou a neopakovateľnou činnosťou vytvorili hodnoty, ktoré sú nielen hmotného charakteru, ale sú to predovšetkým hodnoty hlboko vryté v mysliach a srdciach miestnych Slovákov.

Jezuitská misia

Na založení a spravovaní slovenskej farnosti v New Westminsteri majú veľkú zásluhu otcovia jezuiti, ktorí po likvidácii kláštorov na Slovensku v roku 1951 obrátili svoju pozornosť na misie medzi zahraničnými Slovákmi.

Azda najväčšiu zásluhu na vzniku a rozvoji farnosti mal otec Viliam Lacko, SJ, ktorý začal svoju kňazskú činnosť medzi slovenskými veriacimi v roku 1958. S jeho pomocou si 10. apríla 1960 odkúpili kostol sv. Michala v New Westminsteri, ktorý po renovácii zasvätili sv. Cyrilovi a Metodovi. Vancouverský arcibiskup Wm. M. Duke následne o. Lacka vymenoval za duchovného slovenskej farnosti. Pod jeho vedením sa farnosť postupne renovovala a rástla pripojením slovenských rodín žijúcich v okolí.

Otec Lacko sa však nevenoval len výlučne slovenským veriacim. Za celý čas jeho pastoračného pôsobenia v New Westminsteri slúžil aj ako duchovný v nemocnici pre ľudí s duševnými poruchami. V tom čase mu prišli vypomáhať ako kapláni jezuiti o. Sprušanský, neskôr o. Dančo a po ňom aj o. Javorka. Od roku 1974 pôsobil ako farár vo Windsore, Ont.

V roku 1981 sa o. Lacko opäť vrátil do New Westminter. Zapojil do organizovania života veriacich a potrebných renovácii v kostole. Okrem iného organizoval pravidelné stretnutia s mládežou a napomohol k založeniu orchesteru “Tatra boyz”. Ako sám popisuje v jezuitskej ročenke z roku 1992, za jeho pôsobenia vyrástli pre kňazské a rehoľné povolanie jeden kňaz – jezuita a profesor ( o. Kolarčík, SJ), rehoľnica pôsobiaca v Japonsku (Jean Michalec), kartuziánsky mních (Štefan Tobiáš) a seminarista v Nemecku. V jeseni 1992 ho však jeho chatrné zdravie donútilo odísť na zaslúžený odpočinok. Svoj život dožil v Misijnom dome v Cambridge, Ontario.

V roku 1969 nastúpil do farnosti ako farár o. Ján Žabka, SJ. Počas jeho pôsobenia vo farnosti nastal veľky príliv slovenskej emigrácie. Z podnetu nových slovenských rodín sa pri kostole založila slovenská škola pod vedením pani Reginy Tobiášovej, kde sa vyučovali deti v nedeľu po sv. omši. Nová emigrácia podnietila oživenie národnokultúrnych podujatí, piknikov, bazárov a večierkov. Počas pôsobenia o. Žabku sa vymaľoval kostol, vybudovala vstupná hala a kúpil sa nový organ. To všetko oživilo spolucítenie a povzbudilo slovenskú komunitu pri kostole k väčším ambíciám, spolužitiu a dopomohlo k zachovaniu slovenského jazyka aj medzi dorastom. V roku 1976 predstavení rehole preložili o. Žabku do farnosti sv. Cyrila a Metoda v Toronte, kde aj zomrel 10. októbra 1991.

V rokoch 1976 – 81 pôsobil v tunajšej farnosti o. Ján Švec, SJ, ktorý dlhé roky pôsobil ako misionár v Afrike. Svoje skúsenosti a pamäte z misionárskej práce potom dvojjazyčne publikoval v Kanade pod názvom “Africa, My Love” alebo “Zápisky z Afriky. Po odchode z New Westminsteru pôsobil vo Windsore. V roku 1990 odišiel navštíviť rodné Slovensko a svoju rodinu a pri návrate späť do Kanady zomrel 8. augusta 1990.

Po odchode o. Lacku, od roku 1992 pôsobil vo farnosti o. Ján Kadlec, SJ. V pamätiach veriacich je zapísaný ako horlivý a pracovitý kňaz, ktorý nielen organizoval ale aj priamou činnosťou sa podieľal na zveľaďovaní farnosti. Počas jeho pôsobenia sa obnovila strecha haly, kuchyňa a tiež aj sociálne zariadenia v hale. Do vybavenia fary pribudol počítač a následne sa začali vydávať novinky s farskými informáciami, tzv. buletíny. V máji v roku 1999, keď bola činnosť slovenskej jezuitskej misie v zahraničí ukončená generálnym predstaveným jezuitskej rehole v Ríme, o. Kadlec odchádza do Cambridge pôsobiť ako správca Misijného domu. V súčasnosti pôsobí v jezuitskom centre v Piešťanoch.

Kňazi banskobystrickej diecézy

Zánikom slovenskej jezuitskej misie v zahraničí hrozil aj zánik slovenskej farnosti v New Westminsteri. Preto veriaci zorganizovali prosebnú petíciu s prosbou o stáleho kňaza a poslali ju všetkým slovenským biskupom. Túto žiadosť podporil aj vancouverský arcibiskup Adam Exner. Na petíciu pozitívne zareagoval diecézny biskup banskobystrickej diecézy, Rudolf Baláž, keď v letných mesiacoch, v roku 1999 poslal do New Westminsteru kňaza o. Romana Seka. Farníci si mladého kňaza veľmi rýchlo obľúbili pre jeho priateľský a bezprostredný prístup. Priniesol nového ducha, mladícky elán, zapojil do činnosti a pomoci pri kostole poslednú vlnu slovenských rodín a mladé vzdelané dievčatá, pracujúce ako “nannies” v kanadských rodinách. V tom čase zavítali do farnosti aj otcovia redemptoristi z Podolínca, ktorí viedli misie v slovenských farnostiach v USA.

V septembri 1999 sa novým duchovným vo farnosti stal o. Jozef Meňuš, ktorý bol slovenským veriacim prisľúbený na tri roky. Ako mladý kňaz priniesol nové myšlienky a iniciatívu. Dopomohol k založeniu troch tried slovenskej školy, ktoré viedli dievčatá “nannies” – učiteľky. Na podchytenie mladých, založil týždenné stretnutia náboženských rozhovorov. So skupinkou mladých tak organizoval rôzne spoločné podujatia, ako boli púte do Mission a pod. Jeho zásluhou bola založená hospodárska rada, úspešne sa splnil Project Advance a v roku 2000 sa začali dôkladne renovácie fary a kostola. Vybudoval sa nový mramorový oltár, kazateľnica, bočné podstavce a mramorová dlážka okolo oltára. Na fare sa vybudovalo horné poschodie a ohradil dvor. To všetko sa mohlo udiať aj vďaka mnohým dobrovoľníkom, ktorí vo svojom voľnom čase, na úkor oddychu a pomoci vo svojich vlastných rodinách, prichádzali, aby pomohli skrášliť farské prostredie.

Počas pôsobenia o. Jozefa do farnosti dvakrát zavítal vancouverský arcibiskup Adam Exner. Najskôr pri príležitosti 40. výročia založenia farnosti a neskôr pri posviacke nového oltára. Okrem neho prišiel aj na návštevu v lete 2001 pomocný banskobystrický biskup Tomáš Galis, spolu s o. Romanom Sekom. Po trojročnom pôsobení v máji 2002, sa o. Jozef rozlúčil so svojimi veriacimi. Zanechal za sebou veľa dobre vykonanej práce, ku ktorej prispel aj svojimi vlastnými rukami.

V lete 2002 prišiel do farnosti o. Juraj Kopanický, ktorý si veriacich získal svojim typickým kňazským, jemným, tichým ale náročným prístupom. Jeho prvoradým cieľom je duchovný rast jemu zverených veriacich, čo dosvedčuje aj účasť na školení v Inštitúte pre svetovú evanjelizáciu (The Institute For World Evangelization – ICPE Mission) v mesiacoch september 2007 - február 2008.

Počas jeho neprítomnosti, arcibiskup vancouverskej diecézy R. Roussin, poveril vedením farnosti dominikána fr. Gabriela de Chadarevian, OP, ktorý zaujal svojou ráznosťou, veľkým duchom a entuziazmom. Počas jeho pôsobenia sa veriaci mohli zúčastniť biblických stretnutí, ktoré síce boli v anglickom jazyku, ale napomohli duchovnému rastu a vedomostiam v oblasti biblických vied.

Vďaka spoločnej podpore veriacich i niektorých jednotlivcov, mohli do farnosti zavítať kňazi zo Slovenska, ktorí sa venujú práci s mládežou. Túto potom mali možnosť odprezentovať a získať od veriacich aj finančnú pomoc.

V mesiaci september pobudol vo farnosti o. Andrej Darmo, správca Diecezného centra mladých v Španej Doline. V mysliach ľudí je hlboko zapísaný jeho citlivý individuálny prístup a homílie približujúce lásku Boha s príkladmi zo skutočne žitej viery.

V októbri zavítal do New Westminsteru už po tretí krát o. Pavol Hudák, duchovný správca Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, známy svojimi prednáškami a knihami v oblasti čistoty v predmanželských vzťahoch. Veriacich v New Westminsteri oslovil svojou sériou nedeľňajších homílií o kresťanských čnostiach a tak im načrtol náročnú, no zato príťažlivú cestu kresťanstva.

S o. Hudákom sa vymenil o. Vladimír Dzurenda, bývalý misionár v Kazachstane, v súčasnosti farár vo Važci a duchovný Diecézneho centra voľného času. Otec Dzurenda zaujal svojou tichosťou a duchovnou hĺbkou. V rámci bezprostrednej prípravy na Vianoce sa veriaci mohli zúčastniť duchovnej obnovy, ktorá trvala dva dni a boli v nej zahrnuté prednášky, adorácia a spoločná modlitba pred Eucharistiou.

Dva týždne pred Vianocami sa s o. Dzurendom vystriedal o. Martin Harčár, kaplán Univerzitného pastoračného centra v Košiciach. Do pamäti mnohých sa zapísal ako charizmatický kazateľ s neopakovateľnou schopnosťou osloviť počúvajúceho. V januári 2008 sa z jeho iniciatívy začal seminár “Nanovo s Bohom”, ktorý o. Juraj, po svojom návrate z evanjelizačnej školy aj dokončil.

Mária Vrabčeková Článok bol spracovaný podľa zápiskov p. Marty Stykovej, krátkych biografií otcov jezuitov, z publikácie vydanej p. Bertou Palkovou a p. Jozefom Starostom pri príležitosti 35. výročia vzniku farnosti v New Westminsteri a výstrižkov z jezuitských ročeniek.