3.číslo - Leto 2008

Slovo z Britskej Kolumbie 3 Stiahni si 3. číslo vo formáte pdf.
Obsah 3. čísla:
No votes yet

Zimná poľovačka na "moosa"

Do našej komunity prichádzajú zo Slovenska mnohí krajania, laici aj kňazi. Mnohých zaujíma divoká príroda. Terajší kňaz, Otec Juraj, nie je výnimkou.

Keď sme sa zoznámili, jeden z prvých rozhovorov bol o krásnej prírode a o bohatstve riek a bystrín v Britskej Kolumbii. Ako im povinnosti duchovného pastiera dovolovali, chodievali s nami na rybačku. (Tu musím vysvetliť, že som bol vychovaný “onikať” rodičom a všetkým ľuďom, ktorých si treba vážiť. Otca Juraja si vážim, a preto mu “onikám”.)

Ich záujem o prírodu sa ešte zvýšil, keď sa dozvedeli o našich poľovačkách. Keď som im raz spomenul, či by chceli ísť s nami poľovať na músa (moose - los), radostne zvolali “John, to by bolo super”.

Každý poľovník má v pamäti uloženú aspoň jednu poľovačku, na ktorú sa nezabúda. Táto, zimná, bola jedna z nich. Sv. Hubert, patron poľovníkov, nás sprevádzal dvojnásobne, asi kvôli Otcovi Jurajovi.

Polovačka


V prvú sobotu po otvorení sezóny lovu na losa (1.novembra), o druhej po polnoci sme sadli do “džípa” a vydali sme sa na 6-hodinovú cestu. Po natankovaní benzínu na poslednej benzínovej pumpe v civilizácii, sme pokračovali ešte viac ako dve hodiny po ľadovej ceste. Keď sme zastali a Otec Juraj vystúpili z auta, zvolali “Janko, toto je Sibíria…”.

Po krátkej prestávke sme sa rozhodli, že sa pôjdeme trošku “prejsť” ešte predtým, ako sa vybalíme v malej chatke, kde sme plánovali stráviť šesť nocí. Počasie bolo prekrásne, viditeľnosť veľmi dobra, snehu po kolená. Prešli sme asi 4 kilometre. Pozriem doľava, mierne dokopca, a na stráni stojí los ako “socha slobody”. Obrátim sa na Otca Juraja a šeptom sa ich pýtam, či ho vidia … Oni sa však iba zmohli na “wow”, čo v našom kanadskom slovníku predstavuje citoslovce prekvapivého úžasu.

Dolina sa zatriasla výstrelom. Sv. Hubert bol na našej strane. Los klesol do snehu. Vybrali sme sa za ním. Po dlhej šlapačke, celí zadychčaní, sme sa dostali k našemu úlovku. Bol to pocit, na ktorý sa nezabúda. Vzdali sme losovi poľovnícku úctu a honor - zelená vetvička, čapica v ruke, chvíľa ticha, meditácie a poďakovania.

Po niekoľkých fotografiach na pamiatku nastala ťažká drina. Vrátiť sa a priviezť príves pod svah bolo to najľahšie. Dostať však štyristokilového losa k prívesu a na príves, v mrazivom počasí, nám vzalo veľa síl. Po príchode do vyhriatej chatky sme si však stratené sily doplnili štamperlíkom slivovičky a krajcom domáceho chleba so slaninkou. Po niekoľkých ďaľších hodinách práce s úlovkom sme zasadli ku “klasickej” poľovníckej večeri – k pečienke z losa.



Nedeľa sa svätí i v horách


Po zaslúženom oddychu počas krátkeho, ale výdatneho spánku, sme sa zobudili do krásneho nedeľného rána. Krátke vďakyvzdanie pred raňajkami (fader Lacko, nebohý zakladateľ našej farnosti, zvykol hovoriť, že Slováci majú radi krátšie modlitby a dlhšie klobasy), opláchnútie zubov slzou slivovičky, výdatné raňajky a hneď za tým celé nedeľné dopoludnie plné obdivu ku krásam snehom pokrytej krajiny.

Popoludní, okolo štvrtej hodiny Otec Juraj zavelili – “Dnes je nedeľa, pripravte sa na sv. omšu”. Neviem, čo na mňa viac zapôsobilo, či to, že som čítal prvé čítanie alebo to, že namiesto kostolovej klenby sa nad chatou skláňali zasnežené vetvy, a že namiesto orgánu v peci praskali horiace polená a namiesto tymiánu všade rozvoniavala čerstvá živica.

Plán, ktorý sme mali na 6 dní, sa nám podarilo splniť za 3 dni. Keďže náš príves by asi viac úlovku neuviezol, napriek našim pôvodným plánom, po štyroch dňoch sme sa pomaly začali baliť domov. Polovačka sa vydarila. Každý z nás sa tešil na návrat do civilizácie.

Lovu a prírode zdar!

Ján Volentier, prezident SPK sv. Huberta v BK































No votes yet

Príbehy z nášho poľa

Leto bolo krásne, teplé a suché, typicky vnútrozemské. Slnko žiarilo denne. Stepná tráva rýchle zaschla, ale i napriek tomu jalovičky spásli skoro všetkých 20 akrov do jesene. Gazda si rýchlo obľúbil nových usadlíkov. Príchodom prvých jesenných dní začal stavať pre ne v závetrí neveľký, otvorený útulok. To nie je zvykom v Alberte, kde dobytok prežije v mraze na poli dni, s nízkymi teplotami pod -40C. Lenže zima na východ od Skalistých Hôr máva veľké výkyvy. Nízke teploty sa behom niekoľkých hodín zmenia na 12 až 15C, keď sa od západu priblíži oblak zvaný Chinook [ preložené z indiánskeho - „pojedač snehu“]. Vtedy sneh rýchlo mizne z poli a stáda kráv i kone sa pasú vyhrýzaním zbytkov stebiel trávy. Preto je albertský „beef“ hodnotený vysokou kvalitou.

Naše nové gazdovstvo prežilo úspešne albertskú mrazivú zimu. Jar obyčajne prichádza prudkým tempom. Slnko denne hreje. Chotáre sa rýchle zazelenajú, rozkvitnú na nich iskierniky, maky, nevädze, púpavy. Sysle vychádzaju vo veľkom počte zo svojich podzemných skrýš a ich mláďata sa s prenikavým piskotom preháňajú poľom. Z jazierka sa ozýva žabí koncert, najmä z večera. Všetko je to milé, radosť počúvať, radosť pozorovať, radosť žiť.

Naše jalovičky príchodom jari tiež ožili. Začali mať čudné chovanie, ktoré sme predtým u nich nespozorovali. Často sa obvoniavali, vyskakovali akoby sa tešili. Keď začali vyskakovať po sebe, gazda začal rozmýšľať ako im vyhovieť. Zavolal neďalekého suseda, ktorý žil za cestou, mal veľké stádo a v ňom pár býkov. Problém bol len, ako tam naše jalovičky dostať. Boli chované po pansky. Často dostávali vedrá ovsa, za ktorým sa išli zblázniť.

Nuž nášho gazdu napadlo, keď ho majú tak radi, naplní vedra ovsom, sadne si dozadu na náklaďák, kravky strčia hlavy do vedra a tak ich dovedie k susedovým býkom. Lenže to bol iba gazdov sen. Keď prišiel do dvora neznámy človek na hlučnom aute, darmo gazda volal: „Jahoda, Jahodka, Malina, Malinka, tu je to, čo máte radi, aha, dve plne vedrá ovsa... tu máte, to je vaše“. Jalovičky ignorovali ovos vo vedrách, ako zdivené zdvihli chvosty, začali vyrgat zadnými nohami a šialene behať po poli, až pretrhli drôtený plot, čo viedol k nášmu blízkemu susedovi, ktorý mal obrovské stádo dobytka a stratili sa v ňom.

„Hotové Kocúrkovo“, pomyslela som si.

Marta Styk









No votes yet

Prvý jún bol dňom detí

Ani sychravé počasie nezabránilo našim deťom vyblázniť sa v rozličných hrách na Medzinárodný deň detí. Park v bezprostrednej blízkosti Locarno Beach sa premenil na desiatku stanovíšť, kde deti, malé i veľké zbierali body a odmeny v disciplínach ako streľba na plechovky, beh s vajíčkom alebo strihanie poslepiačky. Vďaka za príjemné popoludnie patrí organizátorom; Zdenke a Zorke z Czech-Slovak Association, všetkým pomocníkom a sponzorom.

db

Your rating: None Average: 4 (1 vote)

Normální okruh

Funguje ešte "normálny okruh"? Sú informácie ešte stále predávané starým známym okruhom? Odpovede na tieto netypické otázky ste sa mohli dozvedieť 15.-17. mája v Studiu Theatre (Shadbolt Centre, Burnaby), kde Divadlo za rohem hosťovalo pražských umelcov Jiřího Lábusa a Viktora Preissa s vynikajúcou inscenáciou hry J.-C. Carriera "Normálny okruh".

Zápletku hry, ktora žiaľ nevyprchala ani v dnešných dňoch, nebudeme prezrádzať. Nemenej zaujímavá bola diskusia s hosťami, ktorá trvala takmer ako hra samotná a obaja aktéri nestíhali čeliť paľbe otázok. Väčšina smerovala na súčasnú situáciu v Čechách a kultúrny život v Prahe. Pan Preiss potvrdil neutíchajúci záujem o "klasickú" kultúru aj v dnešných dňoch, ale zároveň aj absenciu silnejšieho puta medzi hercami a divákmi v porovnaní s obdobím pred rokom 89, keď sa v hrách objavovali narážky, skryté významy a inotaje.

db
-----------------------------------

www.divadlozarohem.ca:
15. - 17. května 2008 jsme uvedli, opět ve Studio Theatre (Shadbolt Centre for the Arts in Burnaby, BC), pražské hosty Jiřího Lábuse a Viktora Preisse ve vynikající inscenaci hry J.-C. Carriere: “Normální okruh”, která je v Praze beznadějně vyprodaná dlouho dopředu.

Herecké výkony obou umělců v „Normálním okruhu“ se nedají charakterizovat jinak, než vrcholný koncert virtuózního jevištního projevu.

Po představení jsme měli setkání a diskusi s našimi vzácnými hosty.















Your rating: None Average: 4 (1 vote)

Ohlasy po 2. čísle

Ohlasy čitateľov po 2.čísle
No votes yet

Anton a Anka, Vieden

Nekonecna vdaka Ti za mily list a pripojene dve cisla casopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Tie su jednoducho skvele' !!! Tesi nas velmi, ze si este na nas spominas. Prave vcera sme mali spolocny obed "starych viedenskch Slovakov" (~mesacne), spomenul som aj Teba a Vas - ako rodinu (uz sa nik nepama"ta) a ako obdivuhodnu' zivotaschopnu' skupinu.

K casopisu Ti (a vam vsetkym) musim uprimne zo srdca pogratulovat. Osobitne Tebe za Mramor s tvar - take by malo byt motto kazdeho zurnalistu a kazdeho casopisu. Vyborne! A velmi mu'dre. No to neni jedine, od prvej az po poslednu stranu casopisu je to radost citat.
...
Tvoj Tono a manzelka Anka



No votes yet

Jožo Bulla z Malaciek

Uz som sa nevedel dockat, ale dockal som sa. Slovo z Britskej Kolumbie je tu a mám z neho velku radost. Ste kanoni! S Bozou pomocou dokazujete zivotaschopnost Slovakov, ktori "zanechavaju blahodarne stopy svojej historie, svojho bohumileho posobenia aj v dalekej cudzine", ktoru uz ich deti a vnuci budu povazovat za svoju domovinu. Ale vdaka Vasej snahe budu poznat aj korene svojho vztahu k novemu prostrediu a budu hrdi, tak spravodlivo hrdi na povod, pracu a odkaz svojich rodicov a starych rodicov. Verim, ze to tak bude.

Ste svetlym prikladom aj pre nas doma. Nas laskavy Boh totiz miluje vsetkych, ktori nesedia so zalozenymi rukami, ale sa ucia alebo pracuju alebo rozmnozuju talenty, ktore od Neho dostali. A ked uz snad zdravie nedovoluje, aspon sa uprimne modlia za uspech snazenia tych, ktori do uzitocnej prace vkladaju cele svoje srdce. Boh Vam všetkym zehnaj!

Jožo Bulla z Malaciek



Your rating: None Average: 4.5 (2 votes)

Agnesa Belosicova, Ontario

Dakujem za zaslanie Slova c.2. Gratulujem Vam aj celeme realizacnemu timu k naozaj kvalitnemu komunikacnemu prostriedku, ktory tu v Ontariu postradame. Postupujem aj nasej dcere, ktora zije v B.C. Vzdy rada navstevujem krasnu B.C.

Dovolim si dodat k clanku o historickych dokumentoch - zaznamoch o ceste lodou v r.1928 do Kanady. Lode v tych rokoch plavali aj z pristavu Cherbough z Francuzska do Halifaxu. Jednym zo slovenskych emigrantov, ktory tou cestou prisli do Kanady v roku 1926 bol aj moj stary otec. Archiv v Ottawe ma dokumenty. Ak niektori maju zaujem, mozu sa so mnou spojit a budem sa snazit poradit, ako dostat informacie. V Halifaxe, N.S. je muzeum imigracie - Pier 21. Ti, ktori cestuju na vychod Kanady ho mozu navstivit, alebo darovat dokumenty, ak ich nechcu.

Agnesa Belosicova, Ontario



No votes yet

Robert Bajcar

Pred niekolkymi dnami som dostal (cestou e-mailu) 2. cislo "Slovo z Britskej Kolumbie". Paci sa mi. Pri jeho citani ma tak napadlo, ci by sa buduce cisla popripade nedali spestrit nejakou basnickou alebo kratkou uvahou
....
Povodnym vzdelanim som fyzik-astrofyzik, ktory sa neskor preorientoval z akademickej drahy (prednasal som na univerzite) na elektroniku. Okrem ineho bol som zakladatelom a prezidentom podniku na vyskum, vyvoj a vyrobu elektronickych dispeji (Luxell Technologies Inc.).

Avsak pisat basne, uvahy a pod. som zacal davno uz na gymnaziu a v poslednych rokoch som publikoval zbierocku versikov (Verse do ticha) a uvah a versikov (Navraty - odmenene cenou Uceneho Tovarisstva v Trnave). Pravidelne - tyzdenne prispievam kratkymi uvahami do novin Kanadskej Slovenskej Ligy (Kanadsky Slovak) atd.

Ak by moj napad na spestrenie "Slova z Britskej Kolumbie" sa Vam pozdaval - nevahajte sa, prosim mi napisat...

Robert Bajcar







No votes yet

Eva Brodzianska

Tento Vas novucky casopis ma velmi zaujal, lebo je velmi zaujimavy, putavy a profesionalny.

Priznam sa, ze 1. cislo som si precitala uplne cele, a netrpezlivo som cakala, kedy vydate dalsie cislo. Uz teraz sa tesim na dalsie vydanie.

Vo vydavani dalsich cisiel tohoto Vasho vynikajuceho casopisu Vam, pan Starosta, aj celemu kolektivu a redakcnej rade, zo srdca zelam hlavne vela zdravia, vela dobrych myslienok a prosfesionalnych napadov.

Elena Brodzianska





Your rating: None Average: 2.5 (2 votes)

Ľuba zo slovenska

Časopis SLOVO Z BRITSKE KOLUMBIE som si prečítala viac menej na posedenie s jedným dychom. Je to príjemné, oddychové a poučné čítanie. Fajn, páčilo sa mi to a dovolím si ho hodnotiť veľmi pozitívne. Veľmi Vám fandím vo Vašej zmysluplnej a kreatívnej práci.

... Tu u nás doma na Slovensku sa jar akosi zatiaľ nechce udomácniť. Vonku je chladno a určite je lepšie čučkať vo vnútri, hoc aj za počítačom a mať pohodu a klídek...

Maj sa fajn, a nech sa Ti darí. Ľuba



No votes yet

Záhada č. 3

Čo asi zobrazuje táto fotografia?

Vaše odpovede pošlite na slovo@sk-bc.ca.
Autorom 3 najpresnejších odpovedí pošleme všetky doterajšie čísla časopisu Slovo vo farebnom profesionálne tlačenom formáte.








No votes yet