Vyšlo 25. číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie Zima 2015/2016



     

No. 25
Zima 2015/2016



No. 24
Jeseň 2015



No. 23
Jar 2015


     

Franklin, Ježiš, Sokrates a Nový Rok 2016



Keď bol Benjamin Franklin 20-ročný, zaumienil si dosiahnúť moránu dokonalosť. Stanovil si, že bude pestovať 13 cností:

umiernenosť – jedz bez prejedania sa, pi bez pripitia sa,
mlčanlivosť – hovor iba vtedy, ak je to na osoh iných alebo svoj, odmietaj malicherné, nepodstatné diskusie,
poriadok – každá vec má svoje miesto, každá činnosť ma svoj čas,
rozhodnosť – rozhodni, čo máš robiť a rob, čo si sa rozhodol,
hospodárnosť – peniaze použi iba pre dobro iných alebo seba, neplýtvaj nimi,
pracovitosť – nestrácaj čas nepotrebnými aktivitami, využi všetok čas na to, čo je užitočné,
úprimnosť – v komunikácii nepoužívaj klamstvo, zákernosť, o iných zmýšľaj a hovor s nevinnosťou v srdci,
spravodlivosť – nekrivdi nikomu, ani nebráň, aby dostal dobrá, čo mu patria,
miernosť – vystríhaj sa extrémov, neplýtvaj energiou na hnev a túžbu po odplate, ak ti niekto ublíži,
čistota – netoleruj špinu na svojom tele, odeve alebo bývaní,
pokoj – nenechaj sa vyviesť z rovnováhy pletkami, nepredvídateľnými nepríjemnými udalosťami alebo vecami,ktorým sa nedá vyhnúť,
zdržanlivosť – používaj sexuálny styk iba zo zdravotných dôvodov a pre zachovanie potomstva,
pokora – napodobňuj Ježiša a Sokratesa.

Tak ako v rozprávkach je najzaujímavejšou “trinásta komnata”, podobne ma zaujala trinásta cnosť, ktorú sa Franklin rozhodol pestovať – pokora, t.j. napodobňovanie Ježiša a Sokratesa.

Čo o nás píšu iní ...



Na blogu oficiálnej stránky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí uverejnil p. Pomíchal príspevok s názvom Slovo z Britskej Kolumbie: Starostov príjemný spoločník v jesennom čase. Píše v ňom:

Z Kanady nás oslovil náš neúnavný krajan JOZEF STAROSTA, ktorý obdivuhodne, trpezlivo, fortieľne a s nápadom snuje už niekoľko rokov svoj štvrťročník SLOVO Z BRITSKEJ KOLUMBIE. Zaslal nám jeho najnovšie číslo v elektronickom formáte PDF, za čo sme mu povďační nielen v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale, ak sa môžem vyjadriť i v mene krajanov, tlmočím mu týmto uznanie a hlbokú poklonu Slovákov žijúcich v zahraničí naprieč všetkými kontinentmi.

Už prvým číslom časopisu – Zima 2007 vyslal Jozef Starosta, podujmúc sa na vskutku objavný až dobrodružný novinársky príbeh, v tom najlepšom provokujúcu pre kolegov – krajanov zo žurnalistickej branže zvesť o tom, že naozaj nič nie je nemožné. V skratke slov i skutkov: rozvinúť nápad spočiatku skromného niekoľkostranového „skicára“ zo života krajanskej komunity Slovákov v Kanade s akcentom na oblasť Britskej Kolumbie do podoby obsahovo, tematicky i inšpiratívne príťažlivého projektu s presahom časového horizontu i priestranstiev, v ktorých žijú Slováci na všetkých kontinentoch (pretože Starosta dbá o esenciu toho najpodstatnejšieho a najzáživnejšieho vo všetkých slovenských krajanských komunitách bez ohľadu na pôvod, pohnútky a "časokroky" ich putovania, sťahovania sa, emigrácie, vysťahovalectva, migrácie či reemigrácie...) si zasluhuje nielen kolegiálny rešpekt.

Viac si môžete prečítať v spomínanom blogu www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/55

Redakčná rada časopisu




starosta's picture
Jozef Starosta, zodpovedný redaktor a vydávateľ časopisu Slovo z Britskej Kolumbie je softwarový veterán. Prežil 40 rokov na Slovensku a 30 rokov v emigrácii vo Vancouveri, v New Westminsteri a v Coquitlame, čo sú všetko mestá patriace do Veľkého Vancouveru v Britskej Kolumbii na západe Kanady. Od r.2007 vydáva nezávislý časopis Slovo z Britskej Kolumbie a je administrátorom webových stránok www.sk-bc.ca. Robí to rád.


Behan's picture
Daniel Behan - profesionálny grafik, ktorý ani pri presunoch skrz kontinenty nezanevrel na Slovo, pri ktorom stojí od jeho vzniku. S jeho pomocou je časopis, ktorý čítate, vizuálne príťažlivý a príspevkom od našich autorom dodáva potrebný "šmrnc". Momentálne pôsobí na Slovensku (www.pixelplus.sk).


Stacho's picture
Paul Stacho, je Kanadský Slovák, fotograf-publicista. Už 33 rokov pôsobí neďaleko Niagarských vodopádov. Ako správny "ambasádor" propaguje pri každej práležitosti Slovensko, lebo tam má svoje korene. Na svojich fotografických cestách sa snaží stretnúť sa so Slovákmi, ktorí robia dobré meno krajine, kde sa narodili alebo zkadiaľ pochádzajú ich predkovia. Je presvedčený, že človek by ani v emigrácii nemal zabudnúť odkiaľ prišiel.


Slovo z Britskej Kolumbie, 25.číslo, Zima 2015/2016

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 1

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 2

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 3

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 4

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 5

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 6

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 7

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 8

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 9

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 10

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 11

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 12

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 13

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 14

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 15

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 16

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 17

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 18

 

No.25 - Zima 2015/2016 Page 19

 

Niektorí zomrelí z farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri



Spomeňme si aspoň na niektorých členov farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, ktorí nás predišli do večnosti a spia spánkom pokoja.



                                                      

V sobotu pochovali telesné pozostatky kardinála Jána Chryzostoma Korca


Pohreb zosnulého kardinála sa uskutočnil v sobotu 31. októbra 2015 o 11.00 h v Katedrále svätého Emeráma v Nitre. Informovala o tom tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS). Bohoslužbe predsedal krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz. Následne telesné pozostatky pochovali v dolnej lodi Katedrály sv. Emeráma, kde ich deň predtým a v deň pohrebu aj verejne vystavili.

Slovo z Britskej Kolumbie, 24. číslo, Jeseň 2015

 

No.24 - Jeseň 2015 Page 1

 

No.24 - Jeseň 2015 Page 12

 

Obsah 24.čísla časopisu Slovo z Britskej Kolumbie

Jesenné, 24. číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbiie je v záverečnej fáze úprav pred tlačou. Budú v ňom tieto články.

Tri splnené priania – úvodník Márie Eškutovej o zážitkoch z cesty na Slovensko.

Si amatér? – zamyslenie Joža Starostu o amatéroch – dobrovoľníkoch.

Ogrod svätých sedmopočetníkov – zážitok z Malej Frankovej.

Proglas – pokračovanie Tomáša Hupku v sérii článkov „Po stopách našej identity“.

Bratia Nábělkovci v SNP

V knihe Milana Podluckého „Predĺžené prázdniny“, som sa dočítal o bratoch Nábělkovcoch. Kapitolu Nábělkovci v SNP som sa snažil vtesnať do jedného odstavca, takže som sa určite dopustil chýb zo zjednodušenia a skrátenia.

Aký Silvester sa pripravoval r.1944 v Banskej Bystrici

Cestou domov som počul z mestského rozhlasu mimoriadnu správu vojenského veliteľstva: „V dôsledku toho, že rôzni sabotéri popretŕhali na mnohých miestach vojenské telefonické káblové vedenie, nemecké vojenské veliteľstvo rozhodlo, že ak sa neprihlásia páchatelia behom dvoch dní, bude na odvetu desať popredných bystrických občanov slovenskej národnosti, ktorí sú zaistení ako rukojemníci, dňa 31. XII. 1944 poobede o 16. hodine na banskobystrickom námestí verejne popravených!“

Povedz mi, otec

Povedz mi, ako to bolo kedysi, takto som často začínala rozhovory s otcom. Zaujímal ma, samozrejme, najmä on, ale ani história v pozadí mi nebola ľahostajná.

Dozvedela som sa, že bol dobrým žiakom. Pán učiteľ z dedinskej školy viackrát navštívil jeho rodičov, aby ho dali študovať. Mohol byť tretím farárom z triedy. Vždy bol pyšný na to, že dvaja jeho spolužiaci sú farári: Jožko Pižúrny, katolícky a Jožko Mišina, evanjelický. Nezabudnem, ako hovorieval, že prvý z nich na učiteľovu otázku: a ty za čo pôjdeš, Jožko, odpovedal, že za ministra.

Pod mostom SNP

Most SNP je bratislavskou dominantou, hneď vedľa dominujúceho Dómu sv. Martina. Závisí z ktorej strany sa pozeráte, tá dominanta je väčšia.

Pod mostom je autobusová stanica.

Stoja tam aj autobusy privážajúce návštevníkov Bratislavy priamo z Viedeňského letiska Swechat. Nejeden návštevník si tam utvára prvé dojmy z Bratislavy.

71-ročné SNP nás rozdeľuje

Slovenské Národné Povstanie nás rozdeľuje ...

Určite, lebo neprebiehalo všade a tam kde prebiehalo, neprebiehalo rovnako.

Niektorí ho neočakávali, a tí, ktorí ho očakávali a pripravovali, nie všetci očakávali jeho vypuknutie v čase, kedy vypuklo. Jedni skôr, iní neskôr. Jedni za určitých podmienok iní zase za iných.







Niektorí sa ho aktívne zúčastnili, iní ho tajne podporovali, mnohí ho odsudzovali, väčšina zostala stáť stranou.

Mene, Mene, Tekel, Upharsin


Vrátil som sa zo 7-týždňovej návštevy Slovenska. Hlava plná zážitkov a spomienok na ľudí, situácie, prírodu. Chcem sa podeliť aspoň s niektorými z nich. Začnem však trošku inak.

Pred pol rokom, 1.marca 2015, bola v chráme sv. Víta v Prahe ekumenická bohoslužba ako záver festivalu Mene tekel 2015. Prof. PhDr. Petr Piťha sa počas bohoslužby prihovoril k prítomným na tému “Našimi nepriateľmi sme my sami”.

Uvádzam tu prepis a preklad jeho príhovoru, lebo ma veľmi zaujal. Zaujal ma aj z hľadiska mojej návštevy na Slovensku. Považujem ho za prorocký. Viaceré fotografie, ktoré sa v texte nachádzajú s textom priamo nesúvisia. Ospravedlňujem sa. Sú z mojej tohoročnej návštevy Slovenska a pri počúvaní príhovoru pána Prof. PhDr. Petra Piťhu sa mi vynárali zo spomienok.


Ľudia, ľudia,

Dovoľujem si vás osloviť týmto najvyšším možným titulom, pretože človek je obrazom Boha a je ozdobený výsostnými znakmi, rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Zišli sme sa tu, aby sme si spomenuli na obete vojen a totalitných režimov, hlavne toho, ktorý je nám historicky najbližší.

Dnešná pietna slávnosť dostala meno Mene tekel. Tieto tajomné slová sa objavili na stene Nabuchodonozorovho syna, keď hodoval a zneuctil posvätné nádoby ukradnuté z Jeruzalemského chrámu. Oznámili pád jeho ríše, pretože sa nepoučil z príbehu vlastného otca.


Rembrandov obraz znazorňujúci záhadný nápis Mene, Mene, Tekel, Upharsin.

Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba otrepané klišé, prázdna „zuniaca nádoba“ a či fráza, za ktorú sa dá všeličo schovávať? Ak sa nám pripomenie jedna z asociácií vymenovaných ako prvých, spoliehame sa iba na „Pána“, aby nám zachoval toto dedičstvo alebo tomu aktívne napomáhame aj my?

Spolupatróni Európy



Evanjeliu svätému som Predslovom:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
Pretože sieti svetlom svetu celému.



Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

STRETNUTIE KRASISTOV NA POLANE

V dnoch 29. – 31. maja 2015 sa uskutocnilo uz v poradi 52. stretnutie citatelov casopisu Krasy Slovenska v Detve na Polane (1458 metrov nadmorskej vysky). Usporiadatelmi boli Klub slovenskych turistov – Sekcia pesej turistiky, Redakcia casopisu Krasy Slovenska, Klub slovenskych turistov Detva, Regionalna rada KST Zvolen, Mesto Detva a Mesto Hrinova. Slovensky velikan Andrej Sladkovic by povedal, ze sa stretneme,,,…v kraji Detvanov, jarej druziny divej Polany, v kraji vybijanej valasky a mumlavej fujary…”

Sila komunity

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.