Žijete mimo Slovenska?

Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba otrepané klišé, prázdna „zuniaca nádoba“ a či fráza, za ktorú sa dá všeličo schovávať? Ak sa nám pripomenie jedna z asociácií vymenovaných ako prvých, spoliehame sa iba na „Pána“, aby nám zachoval toto dedičstvo alebo tomu aktívne napomáhame aj my?

Spolupatróni Európy



Evanjeliu svätému som Predslovom:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
Pretože sieti svetlom svetu celému.



Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

STRETNUTIE KRASISTOV NA POLANE

V dnoch 29. – 31. maja 2015 sa uskutocnilo uz v poradi 52. stretnutie citatelov casopisu Krasy Slovenska v Detve na Polane (1458 metrov nadmorskej vysky). Usporiadatelmi boli Klub slovenskych turistov – Sekcia pesej turistiky, Redakcia casopisu Krasy Slovenska, Klub slovenskych turistov Detva, Regionalna rada KST Zvolen, Mesto Detva a Mesto Hrinova. Slovensky velikan Andrej Sladkovic by povedal, ze sa stretneme,,,…v kraji Detvanov, jarej druziny divej Polany, v kraji vybijanej valasky a mumlavej fujary…”

Sila komunity

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.

December love in Vancouver


Vitajte na mojom blogu December love in Vancouver.

Moje meno je Stanislav Hanus. Vo svojom živote som už porobil rôzne veci, ktoré sa mnohým zdajú šialené, no najväčším mojím dobrodružstvom je môj výlet do Kanady za dievčaťom, ktoré som takmer vôbec nepoznal a o ktorom sa môžete dočítať aj na tomto blogu.

O Blogu

Mramor a tvár



Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

Príhovory

V každom čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vychádza od r. 2007, som uverejnil svoj príhovor. V týchto príhovoroch som sa snažil osloviť čitateľov a zamyslieť sa spolu s nimi nad rôznymi aspektami nášho života.

Na portáli sk-bc.ca, ktorý je portálom časopisu, ponúkam novú funkčnosť - blogy. V mojom blogu postupne uverejním všetky príhovory tak, ako sme ich publikovali v časopise.

ZNOVU MEDZI SLOVAKMI NA BOHATOM POBREZI



V jarnom cisle z roku 2014 som informoval citatelov Slovo z Britskej Kolumbie o mojich castych cestach na Bohate Pobrezie (v spanielcine Kostarika). Vo februari tohto roku nam tu pri Niagare weatherman statisticky oznamoval najtuhsiu zimu od roku 1900. Bol som prave na telephone s priatelom z detstva, s Amigom Roberom Tarnoczym zo Svateho Jozefa (San Jose). Stazoval som sa mu, aku sibirsku zimu tu pri Niagare prezivame. Povedal mi: Pablo naco cakas?, ved zamrznes podobne ako tie Niagarske vodopady. “Kopni skratka do vrtule” a uz nech si tu a bude po tvojej sibirskej depresii. “O Sole mio” ti da potrebne vitaminy, takze nabijes si aj potrebnu solarnu baterku. Telo aj dusa pookreje medzi priatelmi na Bohatom pobrezi a to prave potrebujeme v kanadskych zimnych mesiacoch.

Radost uvidět prostou radostnou vděčnost


Určitě nejen táborákovým nadšencům jsou povědomá slova "Kolik je smutného, když mraky černé jdou lidem nad hlavou…" a mnoho je těch, kdo znají pocit černého mračna i v nitru sebe sama či blízkosti své duše. Jistě by každý v obou případech -ať už fyzického tak i náladového mračna- raději měnil za jas Slunce.

Avšak jak je to v opačném případě pominu-li pouhé konstatování, tedy přímou otázkou "Kolik je radostného, když mraky černé nejdou?"...

Ako ďalej, Slováci v Kanade?


Ak budeme vychádzať z tézy, že Slováci nech žijú kdekoľvek, tvoria jeden národ, tak iste nebude bez zaujímavosti vedieť, koľko Slovákov žije vo svete. Pri reálnom počte treba vychádzať zo všeobecnej a demokratickej zásady, že každý človek má neodňateľné právo hlásiť sa k svojej národnej príslušnosti a môže i musí tak urobiť sám na základe slobodného rozhodnutia a osobnej vôle. V Slovenskej republike žije podľa cenzu z roku 2011 celkom 4 352 775 Slovákov a v zahraničí ak budeme vychádzať z oficiálnych štatistík a tam kde ich niet, z odhadov a sebasčítania, tak je to od jedného k dvom miliónom osôb slovenského pôvodu.

Slovenský národ patrí k najstarším európskym národom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, usadeným od 4.storočia n. l. v karpatskej kotline, v priestoroch medzi Tatrami a Dunajom a medzi Moravou a Poloninami, a je neoddeliteľnou súčasťou celého európskeho spoločenstva. Podobne ako iné národy, aj slovenský sa stal súčasťou migračných pohybov, ktoré prebiehali od dávnej minulosti až po súčasnosť. Prevažne v dôsledkoch politického, hospodárskeho, náboženského národnostného a sociálneho útlaku, ale neraz i v dôsledku vojnových udalostí, boli mnohí nútení opustiť materskú krajinu a hľadať útočište i uplatnenie v cudzích krajinách, ktoré sa pre nasledujúce generácie stali už ich novou vlasťou. Dnes registrujeme slovenské komunity a menšiny vo viac ako 50 štátoch celého sveta, kde sa ich počty pohybujú od jednotlivcov až po státisíce.

Quo vadis Homo Sapiens

Šoférujúc ulicami podvečerného Vancouveru zachytil som v rádiu na miestnej CBC stanici rozhovor o vývoji ľudstva na našej zemeguli. Otázky o peniazoch, hraniciach, naboženstvách a ľudských právach odznievali čistou vancouverskou angličtinou. Odpovede boli poznačené ťažkým prízvukom, ktorý som v prvom momente priradil nejakému Európanovi žijúcemu 10-15 rokov v Kanade. Mýlil som sa. Na otázky odpovedal Dr. Yuval Noah Harari, 39 ročný Ph.D, ktorý prednáša históriu na Židovskej univerzite v Jeruzaleme.

Keďže som šoféroval, nemohol som rozhovoru venovať plnú pozornosť. Napriek tomu niektoré myšlienky z jeho knihy o vývoji ľudstva, o ktorej bola reč, ako „Oheň nám dal silu“, „Ohováranie prispelo k spolupráci“, „Mýty udržujú zákony a poriadok“, „Peniaze sa ponúkajú ako niečo, čomu môžeme dôverovať“, „Protiklady vytvorili kultúru“ a „Veda z nás urobila rozsievačov smrti“ ma natoľko zaujali, že som sa snažil zapamätať si autorovo meno a po návrate domov som si ho vygúglil a objednal som si jeko knihu „Sapiens – krátka história ľudstva“.

Vyšlo Slovo z Britskej Kolumbie, 23 číslo, Jar 2015

 

No.23 - Jar 2015 Page 1

 

No.23 - Jar 2015 Page 32

 

Odkaz spred 100 rokov do Nového Roku 2015


7.decembra 1914 pápež Benedikt XV dočasné prerušenie bojov I.svetovej vojny počas slávenia Vianoc 1914. Bojujúce strany odmietli oficiálny dočasný pokoj zbraní, no vojaci v zákopoch počas Vianoc vyhlásili svoj vlastný, neoficiálny, mier.

Môj vnuk, Nicholas (20), je členom mužského speváckeho zboru Choir Leoni vo Vancouveri, ktorý je najznámejším mužským speváckym zborom v Britskej Kolumbii a možno aj v celej Kanade. Nicholas nás pozval na ich vianočný koncert, ktorý mal názov „All is calm“ (všade je ticho, kľud,pokoj). Minulý piatok vo vancouverskom „Playhouse“ z hrdiel viac ako 50 mužov zaznievali anglické, francúzske a nemecké vianočné piesne, ktoré návštevníkom vo vypredanom hľadisku priblížili skutočnú históriu Vianoc zpred 100 rokov, kedy protisebe bojujúci britskí a nemeckí vojaci vyšli zo svojich zákopov a stretli sa, bez zbraní, na území „nikoho“. Koncert “All is calm” bol úžasný, provokujúci, inšpiračný, smutný ... Pokoj, mier, porozumenie medzi znepriatelenými bojujúcimi stranami boli jeho nosnou témou ...

František Kele - dobrý človek



Pred 4 dňami prišiel email od Františka Keleho, v ktorom stálo:

Vážení a milí priatelia!

Na 30. výročie našej výpravy sa dá spomínať z rôznych "koncov". Napríklad od Hillaryho výšvihu vyššie, ale aj z druhého konca dlhočizného "lana"...

Dostať sa k vrcholu znamenalo pre nohých z nás (musel by som spomenúť vyše dvadsiatku mien....) prekonanie nejedného predvrchola Everestu.

Som rád, že som bol jeden z nich.

Váš Fero K.

Spomienky na otca Jána Šutku, SDB



V pondelok 11. Augusta, 2014 zomrel v Ekvádore v meste Cuenca o 5.00 ráno miestneho času slovenský salezián a dlhoročný misionár medzi Šuarmi, don Ján Šutka SDB.

Čitatelia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie sa mali možnosť s ním stretnúť na stránkach nášho časopisu – pozri zoznam článkov o otcovi Šutkovi na konci tohoto príspevku.

Slovenský salezián viackrát navštívil slovenskú farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Pozdrav od pána prezidenta

Vážený pán Starosta,

Ďakujem Vám veľmi pekne za blahoželanie k zvoleniu do funkcie, veľmi si to vážim. Veru máte pravdu, že môj harmonogram je teraz plný, ale rád si prečítam Váš časopis. Som hrdý na to, že aj v zahraničí, ďaleko od domova, máme rodákov, ktorí sú aktívni a už tak dlho vydávajú časopis. Komunita Slovákov v Kanade mi dá iste za pravdu, že robíte skvelú prácu.

Začiatok 1. svetovej vojny

Môj život emigranta už osem rokov nie je ťažký

Ak agentúry tvrdia, že vám zaručia prácu v Kanade, tak takmer s istotou možno povedať, že klamú.


Spolu sme chodili na strednú, spolu sme pred polstoročím maturovali. Potom už každý išiel svojou cestou. Ja som zostala doma, on 4 roky pred pádom totality emigroval .

Pamätám si ho ako študenta, ktorý vynikal múdrosťou a schopnosťou organizovať život triedy. A tak ho vidím aj teraz, keď prechádzam okolo štýlového domčeka, kde sa narodil.

Náhoda chcela, že sme sa po rokoch opäť stretli. Síce len vo virtuálnom svete, ale preto, aby sme hovorili o tom reálnom. A o ňom sa budem rozprávať aj dnes. S Jozefom Starostom, Bánovčanom, ktorý s rodinou žije v kanadskom Vancouvri, druhom domove veľkej komunity Slovákov. S človekom, ktorému ani čas neubral na šikovnosti. Tento absolvent Elektrotechnickej fakulty v Bratislave dnes je šéfredaktorom a vydavateľom časopisu Slovo z Britskej Kolumbie.

Naše duchovné väzby...



Daniel Pixiades, slovenský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský básnik sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. Učiteľskú školu absolvoval v roku 1950 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v osadách Seleuš, Veliko Gradište, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore v Čiernej Hore. Koncom roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde bol najprv spolupracovníkom a neskôr i redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Píše srbsky a slovensky.