„Eva Nová“ v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou

Vážení priatelia, krajania,

dovoľte mi Vás informovať, že v rámci blížiaceho sa filmového festivalu v Toronte (10.-20.september 2015) bude premietaný aj slovenský film režiséra Marka Škopa s názvom „Eva Nová“ v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou. Vzhľadom na prestížnosť festivalu je uvedenie Škopovho filmu úspechom pre slovenskú kinematografiu. Režisér filmu Marko Škop sa festivalu zúčastní aj osobne.



Bratia Nábělkovci v SNP

V knihe Milana Podluckého „Predĺžené prázdniny“, som sa dočítal o bratoch Nábělkovcoch. Kapitolu Nábělkovci v SNP som sa snažil vtesnať do jedného odstavca, takže som sa určite dopustil chýb zo zjednodušenia a skrátenia.

Aký Silvester sa pripravoval r.1944 v Banskej Bystrici

Cestou domov som počul z mestského rozhlasu mimoriadnu správu vojenského veliteľstva: „V dôsledku toho, že rôzni sabotéri popretŕhali na mnohých miestach vojenské telefonické káblové vedenie, nemecké vojenské veliteľstvo rozhodlo, že ak sa neprihlásia páchatelia behom dvoch dní, bude na odvetu desať popredných bystrických občanov slovenskej národnosti, ktorí sú zaistení ako rukojemníci, dňa 31. XII. 1944 poobede o 16. hodine na banskobystrickom námestí verejne popravených!“

Povedz mi, otec

Povedz mi, ako to bolo kedysi, takto som často začínala rozhovory s otcom. Zaujímal ma, samozrejme, najmä on, ale ani história v pozadí mi nebola ľahostajná.

Dozvedela som sa, že bol dobrým žiakom. Pán učiteľ z dedinskej školy viackrát navštívil jeho rodičov, aby ho dali študovať. Mohol byť tretím farárom z triedy. Vždy bol pyšný na to, že dvaja jeho spolužiaci sú farári: Jožko Pižúrny, katolícky a Jožko Mišina, evanjelický. Nezabudnem, ako hovorieval, že prvý z nich na učiteľovu otázku: a ty za čo pôjdeš, Jožko, odpovedal, že za ministra.

Pod mostom SNP

Most SNP je bratislavskou dominantou, hneď vedľa dominujúceho Dómu sv. Martina. Závisí z ktorej strany sa pozeráte, tá dominanta je väčšia.

Pod mostom je autobusová stanica.

Stoja tam aj autobusy privážajúce návštevníkov Bratislavy priamo z Viedeňského letiska Swechat. Nejeden návštevník si tam utvára prvé dojmy z Bratislavy.

71-ročné SNP nás rozdeľuje

Slovenské Národné Povstanie nás rozdeľuje ...

Určite, lebo neprebiehalo všade a tam kde prebiehalo, neprebiehalo rovnako.

Niektorí ho neočakávali, a tí, ktorí ho očakávali a pripravovali, nie všetci očakávali jeho vypuknutie v čase, kedy vypuklo. Jedni skôr, iní neskôr. Jedni za určitých podmienok iní zase za iných.







Niektorí sa ho aktívne zúčastnili, iní ho tajne podporovali, mnohí ho odsudzovali, väčšina zostala stáť stranou.

Mene, Mene, Tekel, Upharsin


Vrátil som sa zo 7-týždňovej návštevy Slovenska. Hlava plná zážitkov a spomienok na ľudí, situácie, prírodu. Chcem sa podeliť aspoň s niektorými z nich. Začnem však trošku inak.

Pred pol rokom, 1.marca 2015, bola v chráme sv. Víta v Prahe ekumenická bohoslužba ako záver festivalu Mene tekel 2015. Prof. PhDr. Petr Piťha sa počas bohoslužby prihovoril k prítomným na tému “Našimi nepriateľmi sme my sami”.

Uvádzam tu prepis a preklad jeho príhovoru, lebo ma veľmi zaujal. Zaujal ma aj z hľadiska mojej návštevy na Slovensku. Považujem ho za prorocký. Viaceré fotografie, ktoré sa v texte nachádzajú s textom priamo nesúvisia. Ospravedlňujem sa. Sú z mojej tohoročnej návštevy Slovenska a pri počúvaní príhovoru pána Prof. PhDr. Petra Piťhu sa mi vynárali zo spomienok.


Ľudia, ľudia,

Dovoľujem si vás osloviť týmto najvyšším možným titulom, pretože človek je obrazom Boha a je ozdobený výsostnými znakmi, rozumom, svedomím a zodpovednosťou. Zišli sme sa tu, aby sme si spomenuli na obete vojen a totalitných režimov, hlavne toho, ktorý je nám historicky najbližší.

Dnešná pietna slávnosť dostala meno Mene tekel. Tieto tajomné slová sa objavili na stene Nabuchodonozorovho syna, keď hodoval a zneuctil posvätné nádoby ukradnuté z Jeruzalemského chrámu. Oznámili pád jeho ríše, pretože sa nepoučil z príbehu vlastného otca.


Rembrandov obraz znazorňujúci záhadný nápis Mene, Mene, Tekel, Upharsin.

Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba otrepané klišé, prázdna „zuniaca nádoba“ a či fráza, za ktorú sa dá všeličo schovávať? Ak sa nám pripomenie jedna z asociácií vymenovaných ako prvých, spoliehame sa iba na „Pána“, aby nám zachoval toto dedičstvo alebo tomu aktívne napomáhame aj my?

Spolupatróni Európy



Evanjeliu svätému som Predslovom:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Prichádza Kristus zhromažďovať národy,
Pretože sieti svetlom svetu celému.



Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

STRETNUTIE KRASISTOV NA POLANE

V dnoch 29. – 31. maja 2015 sa uskutocnilo uz v poradi 52. stretnutie citatelov casopisu Krasy Slovenska v Detve na Polane (1458 metrov nadmorskej vysky). Usporiadatelmi boli Klub slovenskych turistov – Sekcia pesej turistiky, Redakcia casopisu Krasy Slovenska, Klub slovenskych turistov Detva, Regionalna rada KST Zvolen, Mesto Detva a Mesto Hrinova. Slovensky velikan Andrej Sladkovic by povedal, ze sa stretneme,,,…v kraji Detvanov, jarej druziny divej Polany, v kraji vybijanej valasky a mumlavej fujary…”

Sila komunity

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.

December love in Vancouver


Vitajte na mojom blogu December love in Vancouver.

Moje meno je Stanislav Hanus. Vo svojom živote som už porobil rôzne veci, ktoré sa mnohým zdajú šialené, no najväčším mojím dobrodružstvom je môj výlet do Kanady za dievčaťom, ktoré som takmer vôbec nepoznal a o ktorom sa môžete dočítať aj na tomto blogu.

O Blogu

Mramor a tvár



Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

Príhovory

V každom čísle časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý vychádza od r. 2007, som uverejnil svoj príhovor. V týchto príhovoroch som sa snažil osloviť čitateľov a zamyslieť sa spolu s nimi nad rôznymi aspektami nášho života.

Na portáli sk-bc.ca, ktorý je portálom časopisu, ponúkam novú funkčnosť - blogy. V mojom blogu postupne uverejním všetky príhovory tak, ako sme ich publikovali v časopise.

Znovu medzi Slovákmi na Bohatom Pobreží



V jarnom čísle z roku 2014 som informoval čitateľov Slovo z Britskej Kolumbie o mojich častých cestách na Bohaté Pobrežie (v španielčine Kostarika). Vo februári tohto roku nám tu pri Niagare “weatherman” štatisticky oznamoval najtuhšiu zimu od roku 1900. Bol som práve na telefóne s priateľom z detstva, s Amigom Roberom Tarnoczym zo Svätého Jozefa (San Jose). Stažoval som sa mu, akú sibírsku zimu tu pri Niagare prežívame. Povedal mi: Pablo na čo čakáš? Veď zamrzneš podobne ako tie Niagarské vodopády. “Kopni skrátka do vrtule” a už nech si tu a bude po tvojej sibírskej depresii. “O Sole mio” ti dá potrebné vitamíny, takže nabiješ si aj potrebnú solárnu baterku. Telo aj duša pookreje medzi priateľmi na Bohatom pobreží, a to práve potrebuješ v kanadských zimných mesiacoch.

Radost uvidět prostou radostnou vděčnost


Určitě nejen táborákovým nadšencům jsou povědomá slova "Kolik je smutného, když mraky černé jdou lidem nad hlavou…" a mnoho je těch, kdo znají pocit černého mračna i v nitru sebe sama či blízkosti své duše. Jistě by každý v obou případech -ať už fyzického tak i náladového mračna- raději měnil za jas Slunce.

Avšak jak je to v opačném případě pominu-li pouhé konstatování, tedy přímou otázkou "Kolik je radostného, když mraky černé nejdou?"...

Ako ďalej, Slováci v Kanade?


Ak budeme vychádzať z tézy, že Slováci nech žijú kdekoľvek, tvoria jeden národ, tak iste nebude bez zaujímavosti vedieť, koľko Slovákov žije vo svete. Pri reálnom počte treba vychádzať zo všeobecnej a demokratickej zásady, že každý človek má neodňateľné právo hlásiť sa k svojej národnej príslušnosti a môže i musí tak urobiť sám na základe slobodného rozhodnutia a osobnej vôle. V Slovenskej republike žije podľa cenzu z roku 2011 celkom 4 352 775 Slovákov a v zahraničí ak budeme vychádzať z oficiálnych štatistík a tam kde ich niet, z odhadov a sebasčítania, tak je to od jedného k dvom miliónom osôb slovenského pôvodu.

Slovenský národ patrí k najstarším európskym národom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, usadeným od 4.storočia n. l. v karpatskej kotline, v priestoroch medzi Tatrami a Dunajom a medzi Moravou a Poloninami, a je neoddeliteľnou súčasťou celého európskeho spoločenstva. Podobne ako iné národy, aj slovenský sa stal súčasťou migračných pohybov, ktoré prebiehali od dávnej minulosti až po súčasnosť. Prevažne v dôsledkoch politického, hospodárskeho, náboženského národnostného a sociálneho útlaku, ale neraz i v dôsledku vojnových udalostí, boli mnohí nútení opustiť materskú krajinu a hľadať útočište i uplatnenie v cudzích krajinách, ktoré sa pre nasledujúce generácie stali už ich novou vlasťou. Dnes registrujeme slovenské komunity a menšiny vo viac ako 50 štátoch celého sveta, kde sa ich počty pohybujú od jednotlivcov až po státisíce.

Quo vadis Homo Sapiens

Šoférujúc ulicami podvečerného Vancouveru zachytil som v rádiu na miestnej CBC stanici rozhovor o vývoji ľudstva na našej zemeguli. Otázky o peniazoch, hraniciach, naboženstvách a ľudských právach odznievali čistou vancouverskou angličtinou. Odpovede boli poznačené ťažkým prízvukom, ktorý som v prvom momente priradil nejakému Európanovi žijúcemu 10-15 rokov v Kanade. Mýlil som sa. Na otázky odpovedal Dr. Yuval Noah Harari, 39 ročný Ph.D, ktorý prednáša históriu na Židovskej univerzite v Jeruzaleme.

Keďže som šoféroval, nemohol som rozhovoru venovať plnú pozornosť. Napriek tomu niektoré myšlienky z jeho knihy o vývoji ľudstva, o ktorej bola reč, ako „Oheň nám dal silu“, „Ohováranie prispelo k spolupráci“, „Mýty udržujú zákony a poriadok“, „Peniaze sa ponúkajú ako niečo, čomu môžeme dôverovať“, „Protiklady vytvorili kultúru“ a „Veda z nás urobila rozsievačov smrti“ ma natoľko zaujali, že som sa snažil zapamätať si autorovo meno a po návrate domov som si ho vygúglil a objednal som si jeko knihu „Sapiens – krátka história ľudstva“.

Vyšlo Slovo z Britskej Kolumbie, 23 číslo, Jar 2015

 

No.23 - Jar 2015 Page 1

 

No.23 - Jar 2015 Page 32