Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

V sobotu pochovali telesné pozostatky kardinála Jána Chryzostoma Korca


Pohreb zosnulého kardinála sa uskutočnil v sobotu 31. októbra 2015 o 11.00 h v Katedrále svätého Emeráma v Nitre. Informovala o tom tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS). Bohoslužbe predsedal krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz. Následne telesné pozostatky pochovali v dolnej lodi Katedrály sv. Emeráma, kde ich deň predtým a v deň pohrebu aj verejne vystavili.


Z textu zverejneného na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151024001 vyberáme:

Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov, bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa, otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.

Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom alebo veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ. V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľa nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvorí aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. V množstve asi šesťdesiatich diel pomerne veľkého rozsahu má popredné miesto duchovná literatúra.

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005. Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre.



Na archívnej snímke z 13. mája 1990 Matka Tereza v Nitre. Významná prestaviteľka kresťanského sveta Matka Tereza z Kalkaty, nositeľka Nobelovej ceny za mier, prišla 13. mája na 3-dňovú návštevu Slovenska. Zavítala do starobylej Nitry, kde sa k jej slávnostnému uvedeniu konala v kostole Piaristov svätá omša. Kocelebrovali ju nitriansky biskup mons. Ján Chryzostom Korec a biskup mons. Pavol Hnilica. Na snímke zľava biskup Pavol Hnilica, Matka Tereza a biskup Ján Chryzostom Korec medzi nitrianskymi veriacimi.
Čítajte viac: www.sme.sk/c/8048189/pripomente-si-na-dobovych-fotografiach-zivot-kardinala-korca.html



Vyvrcholením Národnej púte veriacich zo Slovenska do Ríma bola 15. februára 2000 audiencia u Svätého otca v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Na snímke Svätý otec požehnávajúci slovenských pútnikov s kardinálom Jánom Chryzostomom Korecom (vľavo) a kardinálom Jozefom Tomkom (vpravo).
Čítajte viac: www.sme.sk/c/8048189/pripomente-si-na-dobovych-fotografiach-zivot-kardinala-korca.html



Prezidenta SR Ivana Gašparoviča (na snímke vpravo) prijal 17. augusta 2006 v priestoroch nitrianskej rezidencie Jeho Eminencia Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, emeritný biskup nitrianskej diecézy (vľavo).
Čítajte viac: www.sme.sk/c/8048189/pripomente-si-na-dobovych-fotografiach-zivot-kardinala-korca.html



Svedectvom o krutom prenasledovaní cirkvi v bývalom Československu v 50. rokoch je kniha Jeho Eminencie kardinála Jána Chryzostoma Korca - Od barbarskej noci. Americké vydanie tohto diela pod názvom The Night of the Barbarians 12. decembra 2002 slávnostne prezentovali v evanjelizačnom centre Quo Vadis v Bratislave za účasti autora. Na snínke sprava J.Ch. Korec, riaditeľ akademického vydavateľstva Bolchazy - Carducci v štáte Illinois Ladislav Bolchazy a prezident SR Rudolf Schuster.
Čítajte viac: www.sme.sk/c/8048189/pripomente-si-na-dobovych-fotografiach-zivot-kardinala-korca.html



Predseda vlády SR Robert Fico navštívil emeritného biskupa Nitrianskej rímskokatolíckej diecézy Jána Chryzostoma kardinála Korca pri príležitosti kardinálových 91. narodenín v priestoroch jeho nitrianskeho sídla 26. januára 2015. Na snímke emeritný biskup Nitrianskej rímskokatolíckej diecézy Ján Chryzostom kardinál Korec a predseda vlády Robert Fico.
Foto: SITA, Martin Havran


Ukážka z knihy Jána Chrizostoma Korca “Od barbarskej noci”:



Eskorta už dávbejšie priviezla mnohých kňazov z Leopoldova. Teraz sme všetci kňazi sústredení vo Valdiciach. Na treťom oddelení na Samotkách a na prvom oddelení v brusiarni. Je nás spolu okolo 250. Ta tu som sap o dlhých rokoch stretol s mnohými z tých, ktorých procesy som sledoval od roku 1950. Biskup Zéla z Olomouca, P. Mastylák, P.šilhan – meno za menom, postava za postavou… Niektorí sú z nich sú už vo väzení už 10 rokov. Sú tu jezuiti, ktorých súdili v roku 1955 – P. Mikuš, P. Dieška… Je tu asi 60 jezuitov, ktorých súdili v tom istom čase ako nás - v Ostrave, v Hradci Králové, v Prahe I v Košiciach. Je tu biskup K. Ošenášek, Hlad, Hopko … Sú tu kňazi z premnohých doterajších súdnych procesov, ktoré som poznal.


Foto: web

Je medzi nami už aj pán biskup Vojtašák. Bol nejaký čas v nemocnici. V Ilave čítal brožúru o “vlastizradných biskupoch” – Vojtašákovi, Gojdičovi a Buzalkovi. Na niektorých miestach vpísal do brožúry na okraj: Lož! On iste najlepšie vedel, čo je pravda a čo je nepravda. Dostal za to v Ilave korekciu – dali mu to do papierov. Tu vo Valdiciach si ju má odpykať...


Foto: web

Keď sa vrátil z nemocnice, dali ho na celu k otcovi Mastylákovi, redemptoristovi. O dvadsať minút však prišiel príslušník znova, vzal ho do cely k Jandovi. Je to hrdzavý chalan, má za sebou vraždu, hovoria, že je blázon. A naozaj stvára vše najnemožnejšie Váľa sa po zemi, natrie si sadzami tvár, vlasy a krk a tak chodí cez vychádzku po dvore. Pán biskup Vojtašák s ním býva niekoľko týždňov. Musí to byť príšerné. Janda začne trmácať tromi posteľami nad sebou, tzv. Trojákom, a trasie ním dovtedy, kým sa všetko nezosype dolu – dosky, madrace, deky, všetko. Janda bol postrach. Keď kráčal, vykyvoval sa napravo i naľavo a divne sa obzeral. Niekedy sa prihovoril aj mne – takže kde-tu sme si povedali pár slov.


Foto: web

Raz otvoril oblôčik na našich dverách a keď som prišiel k nemu, čo chce, povedal mi: „Pane Korec, ja vás zabiju!“, Keď sme však o chvíľu išli na dvor na vychádzku, znova prišiel ku mne a odvolával to: „Ne, pane Korec, ja vás nezabiju! Ja to neudělám.“ Čo som mal hovoriť? Usmial som sa a hovorím mu: „Pravdaže to neuděláte – veď ste rozumný a dobrý človek!“

Niekedy som si myslel, že Janda bláznovstvo iba predstriera a trochu z neho ťaží. Často totiž prejavoval až príliš rozumu a chytráctva.Stávalo sa to napríklad pri večerných nástupoch, keď z veliteľstva prišli počítať počet väzňov – to sa robilo každý deň. Niekedy ná počítal malý bachar, ktorému to nevychádzalo – počítal tri aj štyrikrát. Janda bol nervózny, hniezdil sa a hovorí: „Z kerých jesel ušel, když neumí počítat!” Ktosi mu namietal, že príslušník je malý a asi nevidí dobre na zadný rad … Nato Janda pohotovo: “Když je malý, ať si podloží pod nohy Rudý právo!”


Vo Valdiciach sa stretám ešte s druhým starčekom nad 80 rokov. Je ním P. Štork, jezuita, bývalý špirituál v Nepomucénu v Ríme. Jeho knižku O duchovnom živote sme radi čítali v Ružomberku. Uväznili ho tiež v rámci tzv. Završovania socialistickej revolúcie prezidenta Novotného, keď len nás jezuitov zaistili po celej republike asi šesťdesiat. P. Štork mi s ozajstným nadšením hovorí o svojom odsúdení: “Ja jsem nebyl síce první, ale dostal jsem nejvíc! A kdybych tak zde mohl zemřít – to bych byl rád!” Zaznamenávam to na svedsctvo! – Bolo to pre mňa veľmi povzbudzujúce. No nebolo to povzbudenie jediné…


Foto: web


Krátko po mojom príchode do Valdíc som sa dozvedel potešiteľnú vec – asi po štyroch mesiacoch odo dňa, čo ma zaistili, som mal znova možnosť slúžiť sv. omšu! S tým som takmer už nerátal. Recitoval som si často denne všetky modlitby sv.omše tak ako vo vyšetrovacej väzbe, ale nemal som ani hostie ani víno. Moji priatelia kňazi vo Valdiciach na Samotkách mi však naraz povedali, že mi dajú jedno i druhé! Bol som prekvapený a ešte viac natešený! Ani som sa veľmi nevypytoval na tajomstvo, ako k tomu prišli, ale časom som sa dozvedel, že po poradách pred rokmi objavili kňazi možnosť zaobstarať oplátky z pšeničnej múky a vody a víno z hrozna alebo z hrozienok. Niekoľko mililitrov vína sme si udržiavali v malých flaštičkách od kvapie-liekov. Pri sv.omši sme zas používali uzučké tubičky od vitamínu C a podobne. Keď sme boli na cele sami kňazi, slúžili sme sv.omšu stojac a dosť otvorene, keď sme boli s civilmi, alebo dokonca so špehúňmi, slúčili sme i sediac, s nejakou knihou pred sebou … Náš život sa tým stal znova kňazskejším…

Keď som v cele, modlím sa, pracujem pri navliekané špendlíkov, trocha čítam, a rozprávam sa. A teším sa dennú hodinovú vychádzku, ktorá je naším jediným pohybom, pretože ináč pracujeme, jeme i spíme stále v tej istej malej cele…


Rozlúčka s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom



Foto: www.teraz.sk/fotodennik


Milovať značí z nebytia a slepôt
do viery v Boha narodiť sa znova.
Dnes po druhý raz zomrel svätý Metod,
služobník jeho prečistého Slova.

Hrad na nitrianskej skale plače s nami
a s nami plače aj tá pevná skala.
Je s nami Slovo, bratia, nie sme sami,
darmo dnes taká smutná vec sa stala.

Je s nami Slovo, bude s nami večne,
veď jeho meno na štít sme si vzali.
To meno s nami do večnosti prečnie,
aj keby viac už nebolo tej skaly,

o ktorú sme sa opierali dosiaľ.
Pán Ježiš Kristus, skala nad hlbinou,
to Slovo Božie, žiaden planý ošiaľ,
to Slovo – meno svätých Božích činov -

v najťažších časoch posiela nám Bratov.
To on nám poslal svojho Robotníka.
Už sú s ním v nebi, s celou jeho čatou.
Aj moja duša sa k nim vyrediká

v stupajach Tisa, Moysesa a Hlinku,
aj keby ich priam zloba pozmývala.
Boh plače za nás, preto neplač, synku,
že konečne si objal kardinála.

Radšej sa naroď z nebytia a slepôt
do lásky, aby neboli sme sami.
Dnes v svätej Nitre zomrel druhý Metod.
Vďaka ti, Pane, že bol dlho s nami.


Foto: www.teraz.sk/fotodennik


Autor básne: Teodor Križka
Báseň autor predniesol počas poslednej rozlúčky s otcom kardinálom v sobotu 31.októbra 2015

Text zozbieral a fotografie vybral Jožo Starosta

Play slots online for real money https://onlineslots.money/