Výstava slovenských historických fotografií, ktorú sme otvorili vo farskej hale Sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri, je venovaná 50-ročnej histórii farnosti ako aj niektorým udalostiam z obdobia pred rokom 1960, ktoré súviseli s jej vznikom.

Výstavu sme otvorili už počas ZOH vo Vancouveri, takže mnohí návštevníci ZOH, ktorí prišli navštíviť krajanskú komunitu stretávajúcu sa vo farnosti Sv. Cyrila a Metoda, si mohli prezrieť vkusne zarámované kvalitné zväčšeniny historických fotografií.

Medzi vzácnymi hosťami, ktorých sme mohli privítať na výstave a pri priateľských stretnutiach so spolurodákmi žijúcimi v Kanade, boli prezident SR pán Ivan Gašparovič, prezident SOV pán František Chmelár, predseda SPV pán Ján Riapoš, riaditeľ Radošinského Naivného Divadla pán Stanislav Štepka a mnohí ďaľší návštevníci zo Slovenska ako aj z iných kútov sveta.

Výstavu sme mohli inštalovať vďaka finančnej podpore člena farského spoločenstva pána Petra Levárskeho a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vďaka porozumeniu správcu fary Rev. Juraja Kopanického a farskej rady, ako aj vďaka obetavej práci pána Jozefa Starostu, zodpovedného redaktora časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorý fotografie zozbieral, zoskenoval, nechal zväčšiť a zarámoval.

Výstava, ktorú priebežne dopĺňame o nové obrazové a textové príspevky, bude otvorená pre verejnosť počas celého jubilejného roku 2010, kedy si pripomíname 50. výročie založenia slovenskej osady Sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Tu sú niektoré z fotografií, ktoré sú pripravené pre návštevníkov výstavy.


Nie každý, kto počuje pomenovanie "Kanadský Drevorubač", si aj uvedomí, čo takéto pomenovanie naozaj znamenalo. Na fotografii z r. 1939 je vľavo Jozef Otrošina, jeden zo zakladajúcich členov farnosti. Drevorubača vpravo sa nám doposiaľ nepodarilo identifikovať.



Vzácna fotografia z roku 1939 sa zachovala v rodinnej zbierke pani Berthy Palkovej, rod. Otrošinovej. Skupina drevorubačov z vtedajšieho Česko-Slovenska drží pred sebou obrovskú ručnú pílu, "bruchačku", na ktorej je napísané: Pioneer TB Co. Cecho-Slovakia Fallers Log. Camp Sep 24/39. Je možné, že niektorý z drevorubačov je Váš pradedo, dedo, otec, strýko, ujo alebo iná rodina či známy? Bol niekto z Vašej rodiny "kanadským" drevorubačom? Napíšte nám.

Doposiaľ známe mená:
Andy Shofranko (Andrej Šofranko-Šafránko-Šafránek?) ležiaci "pod pílou". Jozef Otrošina je druhý zľava v rade chlapov držiacich pílu. V druhej rade sú štyria chlapi v klobúkoch. Známe sú 2 mená, prvý zľava je Andrej Onderko a prvý zprava je Mike (Michal) Fečko.



Na fotografii zo začiatku 40-tych rokov sú Slováci, ktorí patrili do Kanadskej Slovenskej Ligy. Stretli sa na farme v New Westminsteri, ktorá patrila rodine Vitkay. Za volantom sedí Anna Vitkay, na plošine malého "náklaďáka" sedia zľava Ján Kaprálik, Ján Kikta, Pavol Segeč, Jozef Vitkay sr., Michal Petrenčík. Stojaci zľava je učiteľ z Detvy Pavol Nočiar, Milan Vitkay, Emil Nočiar (Pavla Nočiara), Ján Segeč (syn Pavla Segeča), Joe Vitkay jr.. Anna, Milan a Joe Vitkay sú deti Jozefa Vitkay. Fotofrafia zapadá do obdobia, kedy vznikala Kanadská Slovenská Liga vo Vancouveri a je dosť možné, že fotografia je z jedného zo zakladakúcich stretnutí.



Svatba pani Marie Kikta a Franka Beneša v r. 1956 v kostole Sv. Michala v Queensgorough.
V tomto kostole sa v 50-tych rokoch stretávali Slováci z New Westminster a z okolia, ktorí si kostol prenajímali jedenkrát do mesiaca. Od r. 1954 chodil medzi nich slovenský jezuita Fr. Ján Sprušanský a neskôr, asi od r. 1958, slovenský jezuita Fr. Viliam Lacko. Bol to práve Fr. Lacko, ktorý miestnych Slovákov povzbudzoval, aby si vytvorili vlastnú farnosť, čo sa im aj v r.1960 podarilo.

Doposiaľ známe osoby na fotografii v spodnom rade zľava - Liptaj, John Kikta (otec nevesty), Solčany (družica), Dobrovolný (ženíchov priateľ), Mary Kikta (nevesta), Frank Beneš (ženích), Ann Shelling, Fr. Ján Sprušanský, ??? (ženíchov priateľ).
V hornom rade zľava - ???, ??? (pán v popredí), ??? (pani v pozadí), Mary Kikta (matka nevesty), p. Vitkay (v pozadí), (asi) p. Maršala, pán v pozadí a pani v popredí sú manželia a rodičia dvoch malých dievčatiek stojacich pri neveste a 3 osoby stojace na schodoch vpravo sú priatelia nevesty z jej pracoviska.





Začiatkom 70-tych rokov prebehla renovácia kostola, haly a prístavba garáže. Po skončená renovačných prác bol na hale slávnostný obed, z ktorého je spoločná fotografia. Stojaci zľava: Frank Beneš, Štefan Horvát z Krásnej Hôrky, Gustáv Pajerchin z Krásnej Hôrky, Andy Vitkay (brat Jozefa Vitkay spomínaného vyššie), Jozef Tobiáš, John Rajčan, Gusto Halenár. Sediaci zľava: Štefan Duraj, Steve Mašura, Fr. Ján Žabka SJ, Ján Kukucha.

Na kostolnej veži je Andy Vitkay.



Viacerí členovia farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri boli greckokatolíci. Koncom 60-tych rokov prišiel do farnosti na návštevu gréckokatolícky biskup Michal Rusnák a slúžil sv. Omšu v byzanskom obrade. Prvý rad zľava: Diana Horvat (Števaňák), Bertha Otrošina (Palko), Mary Horvat. Druhý rad zľava: Zuzana Zubko, Ján Lunter, Biskup Michal Rusnak, Anna Belej, Fr. Vincent Dančo. Tretí rad zľava: Tereza Michalec, Zuzana Otrošina, John Michalec, Steve Horvat.


Sloveská hala pri kostole bola hneď od začiatku miestom stretnutí miestnych Slovákov pri krstoch, svadbách, pohreboch, alebo duchovných, národných, spoločenských a kultútnych podujatiach. Fotografia z konca 70-tych alebo zo začiatkz 80-rokov je z podujatia, ktorého presný dôvod sa nám doposiaľ nepodarilo zistiť. Sú na ňom však hojne zastúpené všetky generácie farníkov. Medzi známe tváre patria: Tereza Michalec, Fabry, Štencel, Mike Mičko, Fajkoš Jozef, Margaret Varga, Mary Kikta, John Gala, Miriam Fajkošová, Jan Kikta, John Beneš, Vivian Fajkošová, Michelle Mičko, Štefan Maňuch, Ed Oravec, Manie Varga, Manželia Voluntierovci, Mary Tobiáš, Sonja Dano, Drobný, Zuzka Oravec (Levarský), Denis Radzo, Dano a Joe Maršala.




"Staršie" generácie Slovákov v New Westminstreri využili každú príležitosť oboznámiť miestnych obyvateľov so Slovenskom, s miestom ich koreňov. Táto fotografia je pravdepodobne z osláv Dňa Kanady, 1.júla 1971. Na aute vyzdobenom slovenským znakom a kanadskou a slovenskou zástavou môžeme vidieť Jána Vargu, Joanne Beneš, Reginu Tobiáš, M. Vargovú, Terku Tobiáš, p. Kročku a Jozefa Radzku.


Hranie divadla bolo jednou z kultúrnych činností a záľub, ktorým sa venovali asi všetky vlny slovenských emigrantov. "Kamenný chodníček" bola obľúbená divadelná hra, ktorú nacvičili "ochotníci" v 50-tych rokoch ale aj vlna emigrantov, ktorí prišli po 68. roku. Na fotografii zo začiatku 70-tych rokov sú zľava: John Bartoš, Margaret Segeč, Chovanová, Paulína Sentiváni (Čedík), Vlado Daníšek, Regina Tobiáš, Vilma Oravec, Vlado Ferenčík, a p. Navrátil.




Spev je jednou z činností, ktorá sprevádzala emigrantov v ďalekej i blízkej minulosti a je prítomná i v súčasnosti pri priateľských stretnutiach, výletoch do prírody alebo sviatkoch cirkevného roka. Spievanie vianočných kolied je asi blízke každému našincovi. Na fotografii z 24. decembra 1978 vidíme vzorku slovenských emigrantov z viacerých emigračných vĺn ako spoločne spievajú vianočné koledy 20 minút pred polnočnou sv. omšou pod vedením dirigentky p. Vlasty Drobnej. Na fotografii spoznávame manželov Dočolomanských, manželov Vadinových, p. Eliáša, Mary Benešovú a Reginu, Terku a Marienku Tobiášovú.



Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu alebo "Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn". Ak deti videli a vidia svojich rodičov, že si zachovávajú slovenské zvyky a reč, sami tiež sa neboja postaviť na javisko a zaspievať slovenskú pieseň, či zarecitovať báseň. Deti na fotografii z mája 1975 sú už dnes zrelí štyridsiatnici, takmer všetci už ženatí a vydaté a už vychovávajú ďalšiu generáciu Slováko-Kanaďanov. Z tých, ktorí v máji 1975 boli na 1.sv. prijímaní a pripravili si, pod vedením pani učiteľky Tobiášovej, kultúrny program ku dňu matiek, na fotografii spoznávame Jurigové dievčatá-sestry, Katku Benešovú, súrodencov Mičkových, Janka Oravca, Lesa Eliáša, sestry Beňové, Adrianku Čermákovú, Richarda Kinčeka, Denisa Radzu a Sonju Danovú.



1. január 1993 - vyhlásenie Slovenskej Republiky. Hoci počtom neveľká, predsa vokálna a viditeľná skupinka Slovákov prevažne z farnosti sv. Cyrila a Metoda z New Westminstru, sa nechala počuť a vidieť v centre Vancouveru pred "Art Gallery" neďaleko bývalého obchodného domu "Eatons" - teraz "Sears". Povojnový emigranti, emigranti zo 68.roku, ale aj tí najčerstvejší tesne zpred "Nežnej revolúcie", si spoločne zaspievali Slovenskú hymnu, Kto za pravdu horí, Hej Slováci a iné národné piesne. Mnohí z okoloidúcich možno po prvýkrát videli slovenskú zástavu a dozvedeli sa niečo o novej (starej) krajine - o Slovensku.

Z tých, ktorých vidno na fotografii, možno rozpoznať M. Štofánik, R. Tobiáš, A. Lunter, J. Friedman, M. Janek, J. Brostl, V. Bíroš, E. Oravec, ako aj manželské páry Kubových, Levárskych, Košlábových, Intribusových, Starostových a Ďurovičových.


Áno, je to náš kostol. Zriedkavý obraz, ktorý sa len tak ľahko nevidí. Farníci "objímajú" svoj kostol. Fr. Jozef Meňuš vyzval všetkých prítomných na konci svojej rozlúčkovej sv.omši (čo bola privítacia sv. omša pre Fr. Juraja Kopanického), aby sa k nemu pridali, pochytali sa za ruky a "objali" SVOJ kostol. Veriaci sa pridali a vytvorili okolo kostoka dvojnásobnú živú reťaz.

Bolo to v maji 2002, lipa ešte len začínala vyháňať lístky. Pani Vilma Oravcová si zaspomínala: "Tieto stromy, pred kostolom, čo viem od Fr. Lacka, doniesla zo Slovenska pani Ondriašová ako semiačka, vypestovala malé stromčeky a spolu s O.Lackom ich zasadili pred kostolom. Bolo to ešte asi v 67-om roku, kedy ich doniesla zo Slovenska. A tie rastliny pri vchode do kostola (kríky) tie sadil ešte Ing. Albín Korem asi v 71-72. Bol od Prešova. Žil aj v Afrike, v Ghane. Nedávno zomrel, mal 65 rokov. Odišiel domov na Slovensko a tam zomrel. Bol to on, kto napísal r.1970 do Kanadského Slováka veľa historických článkov o slovenských prisťahovalcoch na Západ Kanady - aj o nás, v New Westminster."

Average: Select ratingPoorOkayGoodGreatAwesome

Your rating: None Average: 2.5 (2 votes)