Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Zomrela hlavná svedkyňa v procese blahorečenia sestry Zdenky

BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Vo veku 94 rokov zomrela hlavná svedkyňou v procese blahorečenia sestry Zdenky Schelingove Helena Kordová-Wildeová. Tá bola ako politická väzenkyňa v 50-tych rokoch v pražskej väznici na Pankráci v čase, keď tam bola uväznená sestra Zdenka. Určitý čas bola so sestrou Zdenkou na jednej cele a práve jej Zdenka vyrozprávala svoj mučenícky príbeh. Svedectvo Heleny Kordovej zohralo rozhodujúcu úlohu pri procese blahorečenia.

Manžel Heleny Kordovej, generál Alexander Korda, rodák z Vrútok, účastník protifašistického odboja, bol v 50-tych rokoch odsúdený ako politický väzeň a vo väzení aj zomrel. Helene sa podarilo ujsť do Anglicka, kde sa po čase znova vydala. V roku 1990 navštívila Slovensko a pri jednom rozhovore s Antonom Habovštiakom spomenula svoj zážitok so sestrou Zdenkou z pankráckej väznice. Anton Habovštiak sa postaral, aby toto svedectvo nezaniklo, ale stalo sa dôležitým dôkazom v procese blahorečenia. Helena Kordová sa v roku 2006 vrátila na Slovensko a žila v penzióne v Martine.



Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave ako desiata z jedenástich detí. Ako pätnásťročná nastúpila do materského domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach, rozhodnutá zasvätiť svoj život láske k Bohu a k blížnemu. Po absolvovaní ošetrovateľskej školy sa stala postulantkou a 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu v Podunajských Biskupiciach a dostala rehoľné meno sestra Zdenka. Svoje prvé sľuby zložila 30. januára 1937 a večné 28. januára 1943. Po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene v Štátnej nemocnici v Bratislave a od roku 1941 ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom. V roku 1942, na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice na Miczkiewiczovej ulici, prišla pracovať do Bratislavy ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení.

Po politickej zmene v roku 1948 komunistická strana v bývalom Československu začala otvorene prenasledovať cirkvi. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť cirkev. Dvakrát pomáhala pri príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Jeden pokus bol úspešný, aj keď iba čiastočne. Začiatkom roka 1952 sa spolupodieľala na organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Kňaza však pri úteku chytili a 19. mája 1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. Väznenie prežil a zomrel až vo vysokom veku 5. apríla 2003.

Druhý pokus o pomoc kňazom bol ale neúspešný. Sestra Zdenka Schelingová spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverili informácii agenta Štátnej bezpečnosti, že troch saleziánskych kňazov a troch seminaristov, ktorí boli na liečení v Štátnej nemocnici (Titus Zeman, Štefan Sandtner, Andrej Dermek, Viliam Mitošinka, Justín Beňuška a Pavol Pobiecky) odvezú na Sibír, kde ich zastrelia. Uverili možnosti ich záchrany a úteku z Krajskej súdnej väznice v Bratislave. Útek mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu. Zaobstarali potrebný finančný obnos s pomocou Marty Sandtnerovej. Pripravovaný útek nebol úspešný. Menovaní kňazi boli už premiestnení do väznice v Ilave.

Celá akcia slúžila ako pasca, ktorú pripravila ŠtB. Po jej zatknutí 29. februára 1952 bola sestra Zdenka vo vyšetrovacej väzbe kruto mučená. Potápali ju do vody, pokiaľ sa nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pritom ju bili. Vyšetrovatelia sa trýznením snažili prinútiť ju, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu. Od svojho zatknutia až do posledných chvíľ svojho života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou i zomrieť pre Pána Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali.

Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako rok života a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená. Zaopatrená sviatosťami zomrela počas svätej omše v trnavskej nemocnici 31. júla 1955. Za blahoslavenú ju vyhlásil na sviatok sv. Kríža pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave - Petržalke pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách.

Poznamka redaktora Slova z Britskej Kolumbie: Vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, Britská Kolumbia, žije Edie Starick (na obrazku hore), príbuzný sestry Zdenky. Svoje zážitky zo spomienkových stretnutí venovaných blahoslavenej sestre Zdenke opísal v čísle Slova z Britskej Kolumbie Jeseň-Zima 2010. Článok si môžete tiež prečítať na Portali Slovenskych Komunit v BC .

Edie

velmi rad som si precital Vas clanok , dakujem Stefan B. N. West

Play slots online for real money https://onlineslots.money/