Toto webové sídlo www.sk-bc.ca obsahuje informácie a články, ktoré sme publikovali do konca roka 2015.

Navštívte naše nové webové sídlo

www.slovozbritskejkolumbie.ca

Kto bol Samo?


Nemožno riskovať úplnú objektívnu definíciu tejto osobnosti bez toho, žeby sme opatrne vyčerpali všetko, čo sa o nej nachádza v spoľahlivých prameňoch a kriticky preskúmali aspoň výroky najznámejších autorov, odborníkov v dejinách 7. storočia v našom stredoeurópskom priestore.

Vzhľadom na spoľahlivé pramene máme k dispozícii síce iba jeden základný prameň, ale jeho nevšednou vlastnosťou je, že vznikol už v tom istom čase, keď sa udalosti okolo kráľa Sama odohrávali. Je to známa „Fredegarova kronika”, ktorej prvé dve knihy zaznamenávajú udalosti od roku 584 do roku 613. Nasledujúca tretia kniha, ktorej autorom bol pravdepodobne iný burgundský kronikár, doplnil predošlé záznamy až do roku 642, a potom pokračoval asi tretí autor až po rok 768.

Zo štvrtej knihy tejto kroniky sa teda dozvedáme: “V štyridsiatom roku panovania Chlotara [čo znamená rok 623] muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonského, priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom nazývaných Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom nazývaných Hunmi a proti ich vládcovi kaganovi. Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec Samo, ktorého som vyššie spomenul, postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť proti Hunom, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet z ich bol pobitý mečom Vinidov. Vinidi spoznajúc Samovu užitočnosť zvolili si ho za kráľa nad sebou, a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Hunom. S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal 12 žien, z ktorými splodil 22 synov a 15 dcér.” (Kniha IV, hlava 48.)


Jedna stranka z Fredegarovej kroniky


Autor kroniky potom opisuje boje medzi tými Slovanmi, ktorí si zvolili Sama za kráľa, a medzi východofranským kráľom Dagobertom, ktorý sa chcel zmocniť jeho územia a spojil sa aj s Longobardmi, aby Slovanov premohli. Spočiatku víťazili, ale nedobyli mohutný hrad Vogastisburg, v ktorom sa opevnili veľmi početné oddiely udatných Slovanov. A nakoniec Slovania sa pustili do protiútoku a premohli a prinútili na útek zvyšky Dagobertovho vojska. Slovania ich prenasledovali a prenikli až do území Franskej ríše, kde sa k nim pridali ďalší Slovania, Srbi, ktorí už dlhšie patrili k ríši. Bolo to asi v roku 632-633. To znamená, že Samo so svojimi Slovanmi za deväť rokov vytvoril taký vojensko-mocenský útvar, ktorý mohol odporovať Franskej ríši, ba aj prepadať a plieniť jej okrajové územia.


Europa okolo r.650 - prevzate z "Muir's Historical Atlas--Mediaeval and Modern ( London, 1911)"


Neskoršie pramene preberajú tieto správy, ale často ich upravujú podľa svojich záujmov, takže je veľmi ťažké vyberať z nich kriticky, ako sa to vlastne udialo. Všetky však potvrdzujú, že v roku 623 do bojov Slovanov zvaných Vinidi zasiahol franský kupec Samo, ktorého po víťazstve nad Avarmi/Hunmi Vinidi zvolili za svojho kráľa. A kráľ Samo, ktorý nad nimi panoval 35 rokov, teda 626 až 661, kontroloval také veľké územie v strednej Európe, že neskorší historici označovali jeho mocenský útvar výrazmi Samovo kráľovstvo, ba aj Samova ríša.

Menej jednoduché je vyťažiť základnú zhodu z toho, čo nachádzame u uznávaných historikov. V minulosti vážni historici situovali jadro Samovej ríše do Korutánska, iní zase do vtedajšej Bohémie a teda dnešného Česka, ba nechýbali ani takí, čo ho ťahali do východných alpských výbežkov dnešného Slovinska a Rakúska. Zrejme ani historici sa ľahko nezbavujú prirodzenej lásky k svojej vlasti a kde len môžu, situujú dôležité historické udalosti do vzťahu k svojej vlasti.


Mapa Samovej ríše prevzatá z http://en.wikipedia.org/wiki/Samo


No podľa najnovších zistení, ak išlo o boje Slovanov s Avarmi, súčasný stav archeologických bádaní už dosť bezpečne dovoľuje určiť najzápadnejšie hranice avarských sídiel, ktoré sa nachádzajú na území pôvodných sídiel vtedajších Slovanov Vinidov (Venedov). Táto hranica nepresahuje na západ územie, ktoré od najstarších čias nepretržito obývali stredovekí Sloväni/Sloveni, z ktorých sa historickým procesom vytvoril dnešný slovenský národ. Preto ak chceme postupovať podobne, ako to robia ostatné európske národy vo vzťahu k prvým historickým údajom o svojich národoch a štátoch, celkom oprávnene môžeme pokladať Samovo kráľovstvo či Samovu ríšu za najstarší historický koreň slovenskej štátnosti.

Medzi stredovekými Slovenmi a dnešnými Slovákmi je už bezpečne zistená historická biologická a následne aj etnická kontinuita. Preto oprávnene možno pokladať tých Vinidov-Slovenov za starých (alebo stredovekých) Slovákov. Stačí, aby sme v tomto postupovali tak, ako to robia všetky ostatné, aj s nami susediace národy, ktoré oprávnene prekladajú neisté staré názvy svojich ďalekých predkov použitím súčasných svojich etnických a štátnych pomenovaní. Preto nebojme sa odpovedať na naši titulnú otázku: Samo bol najstarší známy kráľ stredovekých Slovákov. Veď aj takmer všetci naši historici podobne píšu o „starých Maďaroch“, ktorí sem prišli o tri-štyri storočia neskôr.

Milan S. Ďurica

Pôvodný text obrázkami z internetu doplnil Jožo Starosta

Play slots online for real money https://onlineslots.money/