Príhovor

Adolf P. Záturecký, Žalm 90 a Slovenské voľby


Pred viac ako 100 rokmi, 1.júla 1904, zomrel Adolf Peter Záturecký, slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec a zberateľ ľudovej slovesnosti. Ako 60 ročný, sedem rokov pred svojou smrťou, vydal zbierku Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví. Táto monumentálna zbierka obsahujje približne 13,000 položiek. Všetky sú zdrojom múdrosti nahromadenej v našom národe počas mnohých storočí.

Ako si ustelieš, tak si ľahneš.
Kto seje vietor, ten bude žať búrku.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.


Good Restaurant to Eat When Homesick

Hello. I am here from Ontario and whenever I am homesick I really just want to sit down and eat some food to remind me of my Babi. I would greatly appreciate if someone could tell me of any slavic restaurant (Slovak, Czech, Ukranian, etc.) which you could recommend. In Toronto there is "The Prague" which is so great.

II.4.02: Ako som sa stal členom KGB - Jožo Starosta

Keď som bol v mamičkinom brušku, tak sa u pekára Vrbu na Záfortni v Bánovciach striedali partizáni z Uhrovca a Nemci z Trenčína, ktorým pekár Vrba piekol chlieb a žemle. V pondelok prišli partizáni, v utorok Nemci, v stredu partizáni, vo štvrtok Nemci. Pekár to mal dobre zorganizované. Iba keď sa jední alebo druhí pomýlili a stretli sa u Vrbu, bola vojna. Rozprával mi o tom môj starší brat Štefan, ktorý bol holičom a ktorý už zomrel. Videl to vraj na vlastné oči. Hoci sa o pravdovravnosti holičov všeličo rozpráva, ja som svojmu staršiemu bratovi veril, veď bol starší a silnejší.

I.4: Príhovor - Žasnem a som vďačný, že som (Jožo Starosta)

Každé ročné obdobie, každé obdobie ľudského života má svoje čaro. Čínsky spisovateľ Lin-Jutang počas svojho plodného života prešiel od kresťanstva k taoizmu, od taoizmu k budhizmu a od budhizmu späť ku kresťanstvu. V jednej zo svojich úvah vyslovuje myšlienky, ktoré v menej usporiadanej podobe víria aj v mojej hlave:

Mám rád jar, je však príliš mladá. Mám rád leto, ale je príliš sebavedomé.

II.3: 1 000 000 rokov alebo okrúhle výročia

Keď som bol malý pionier, tak sa mi zdalo, že život v socialistickej vlasti je iba samá oslava. Každý rok bolo nejaké okrúhle výročie. Roky končiace na 0 a 5 boli určené na oslavu okrúhleho výročia víťazstva na fašizmom. V rokoch končiacich na 1 alebo 6 si pracujúci ľud pripomínal okrúhle výročie založenia KSČ. Roky 2 a 7 sa otriasali oslavami výstrelov z Auróry. Okrúhlym výročiam vzniku Československej Republiky a Dňa znárodnenia boli venované roky 3 a 8. Slovenské národné povstanie malo zase rezervované roky 4 a 9.

II.1: Príhovor - Žite svoj sen a smútky nezobuďte (Jožo Starosta)

Bol som mladý a zaľúbený. Kúpil som si knihu básní „Víno milencov“. Z básne Háfizova Múdrosť, ktorú Perzský básnik napísal pred viac ako 6 storočiami, mi utkveli v pamäti verše:

Žite svoj sen a smútky nezobuďte
odhoďte okovy a šťastní buďte
vrkočom dievčiným prikutí ku jej vôňam.


Medzičasom som zostarol. Stále som zaľúbený. Koncetpy ako vrkoč, dievčina a vôňa dostali širší zmysel. Stali sa z nich láska, pravda a život. Prvé dva verše však rezonujú bezo zmeny. Sen sa spája so šťastím a smútok s okovami.






I.3: Príhovor - Dedičstvo Otcov (Jožo Starosta)

Koľkotrát sme počuli „Dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane“? Čo sa nám pri tom vybaví v mysli? Cyrilo-Metodejská tradícia, kresťanstvo, kultúrne dedičstvo, história národa alebo iba nič nehovoriace klišé? Ak to nie je pre nás iba prázdna fráza ako prispievame k tomu, aby sa „Dedičstvo Otcov“ zachovalo pre ďaľšie generácie

„Old Glory“, je ručne šitá zástava s rozmermi 3 x 5 metrov, s ktorou kapitán William Driver dvakrát oboplával zemeguľu. Ušila mu ju jeho matka spolu s priateľkami niekedy okolo r. 1812. Pôvodne mala 24 hviezdičiek a 13 červenobielych priečnych pruhov. Je vzorom všetkých následných modifikácií amerických zástav. V r. 1998 bola reštaurovaná. Bolo treba odstrániť a nahradiť 1.7 milióna ručných “štichov”. Americká vláda podporila reštauráciu sumou 18 miliónov dolárov. Bol to príklad veľkodušnej starostlivosti o národné a kultúrne dedičstvo.


Drienčany sú malá obec ležiaca neďaleko Rimavskej Soboty. V Drienčanoch 24 rokov pôsobil ako evanjelický kňaz Pavol Dobšinský (1828-1885), spisovateľ, národný buditeľ, zberateľ ľudových povestí, zvykov, povier, porekadiel a rozprávok. Plody jeho literárnej a zberateľskej činnosti sa stali neodmysliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. V Drienčanoch Dobšinský kázal, prihováral sa k ľudu, vlieval mu silu, lásku k rodu, mravnosť a dôveru k večným zákonom. Obec Drienčany, spolu s Maticou Slovenskou vyhlásili celoslovenskú zbierku ma rekonštrukciu fary, ktorá bude tiež sídlom “Múzea slovenských rozprávok“. Projekt rekonštrukcie fary a zriadenia “Múzea slovenských rozprávok” si vyžaduje financie vo výške 2.25 milióna SK.

Skupina nadšencov okolo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie a kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminster zbiera historické materialy o živote Slovenských emigrantov v Britskej Kolumbii. Zozbierané materiály plánujú publikovať pri príležitosti 50. výročia založenia farnosti sv. Cyrila a Metoda v r. 2010. Tento projekt si bude vyžadovať veľa úsilia, nadšenia, ale aj finančných prostriedkov.

Akou formou môžeš ty prispieť k zachovaniu „Dedičstva Otcov“? Ak máš záujem o projekt “Múzea slovenských rozprávok”, navštív www.driencany.sk. Ak sa ti pozdáva publikácia historických materiálov o živote Slovenských emigrantov v BC a máš čím prispieť, prispej. Ak sa ti páči náš časopis „Slovo z Britskej Kolumbie“, staň sa jeho pravidelným odoberateľom alebo sponzorom. Navštív www.sk-bc.ca , nájdeš tam podrobnosti.

Podporte tieto alebo im podobné programy a úsilia, ktoré chránia naše národné dedičstvo. Je toho veľa, čo sa môžeme z histórie naučiť, mnoho, čo môžeme zachovať, na čo môžeme byť hrdí, ale tiež čo môžeme, ako súčasná generácia, napraviť.

Jožo Starosta












I.2: Príhovor - Sila komunity (Jožo Starosta)

Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti.

V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca.

Komunitou v širšom chápaní je rodina, ale i politická strana, filatelistický klub, ale i zločinecký gang, emigrantská pospolitosť, ale i spevácky zbor, cirkevná obec, ale i partia drogistov, kláštorné spoločestvo, ale aj milovníci pohárika, národ, ale aj internetový „chatroom“.

Každý z nás je členom mnohých komunít. Prečo? Lebo som sa do komunity narodil, lebo je mi v tej komunite dobre, lebo taká je doba, lebo mám z toho výhody, lebo tam môžem vyniknúť, lebo ma tam potrebujú, lebo tam môžem slúžiť svojim blížnym. Určite každý z nás má svoje dôvody na príslušnosť k rôznym komunitám.

V každej komunite zohrávame svoju vlastnú úlohu-rolu. Možno aktívne spolupracujeme na dosiahnutie cieľa komunity, možno sa pasívne nechávame unášať prúdom. Možno sme vodcovia, možno nasledovníci. Možno svojou činnosťou komunitu budujeme, možno, nechtiac, podrývame jej základy. Možno staviame na dobrých vlastnostiach ostatných členov, možno sa sústreďujeme na nedostaky iných. Možno sa chceme vyšplhať na čelo za každú cenu, možno ponúkame svoje schopnosti na úžitok iným.

V Kanade, v krajine, ktorá je od základu multi-kulturálna, naši spoluobčania, naši blížni, patria mnohokrát do iných, nám vzdialených komunít, založených na iných kultúrnych, spoločenských, náboženských princípoch. Severoamerická tradícia nám ponúka známe krajanské spolky ako 1. Katolícku Slovenskú Jednotu, Kanadskú Slovenskú ligu, ale i menej známe organizácie ako Katolícku Ženskú Ligu, Kolumbových Rytierov, a či dokonca kluby, ktorých mená nám môžu znieť viac, či menej exoticky ako Chambers of Commerce, Rotary Club, Lions Club, Optimist Club, Kiwanis, Zonta International, Civitan a iné. Čo vieme o týchto komunitách? Sme uzavretí do nášho spôsobu rozmýšľania, do našej "slovenskosti" alebo otvorení pre pochopenie odlišnosti prostredia, v ktorom žijeme?

Do akej komunity patríš ty? Do akej by si chcel patriť? V akej komunite sa môžu naplno rozvinúť tvoje schopnosti? V akej komunite by si chcel pomáhať iným? Prečo si v Kanade? Cítiš sa členom slovenskej komunity v Britskej Kolumbii? Prečo čítaš tieto riadky?

Áno, v komunite je sila. Hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ktorým smerom spoločne potiahneme slovenskú komunitu v Britskej Kolumbii?

Jožo Starosta, Jar 2008

Mramor a tvár (Jožo Starosta)

Čím začať 1.číslo nášho časopisu? Začnem básňou málo známeho slovenského emigrantského básnika Mikuláša Šprinca (1914-1985)

Mramor a tvár

Dostal si život ako dláto a srdce miesto kladiva.
Ostatok bol len tvrdý mramor ...

A každý dych je jeden úder na biely balvan, ktorý iskrí.
Na jeho temä namáhaš sa a je to výstup veľmi príkry.

Poznania zhŕňaš malé špetky, zápletky drobné veľkej drámy,
denne sa s nimi spolurodíš a buduješ z nich svoje chrámy.

Home